Noc v archíve 7.9.2014

By | október 1, 2014

Milí diváci, vítam vás pri televíznych obrazovkách. Prázdniny sa skončili, poslední dovolenkári sa vracajú z prímorských letovísk, deti sa už venujú vzdelávaniu v školách a my máme pre vás pripravenú ďalšiu časť relácie Noc v archíve. Opäť vám veľmi verne priblížime, ako vyzeralo televízne vysielanie na Slovensku v časoch, keď sme ešte budovali krajšie zajtrajšky. Keďže je začiatok školského roka, patrí sa, aby sme sa venovali najmä tým, ktorých sa toto obdobie týka najviac, študujúcej mládeži. Práve pre ňu a o nej budú dnešné archívne ukážky, ktorých krátky prehľad si teraz pozrieme. Najprv budeme chvíľu spolu so Sovietskym zväzom bojovať za mier. Učňovská mládež bude súťažiť. Mladá Zuzana Tlučková bude pracovať vo sfére služieb. Predstavíme vám mladú harfistku. Uvidíte, čo všetko vymysleli mladí elektrotechnici. Ponúkneme vám trochu mládežníckej módy. Na záver aj peknú rozprávku pre najmenších školákov. Milí diváci, pozdravujem vás po prázdninách. Aj ja vás srdečne zdravím. Začal sa školský rok, študenti sú v školách, pracujúci pracujú a neviem či viete, že kedysi sa 1. september u nás po vzore ZSSR prvá vyučovacia hodina vyhlasovala za hodinu mieru a tá sa aj slávila. Viem, pamätám si to. Domovina moja jasná, sľubujem ti, tvoj pionier… Hor sa sveta proletári. Čo robíte? Slávim mier. Takto sme to robili v škole. Keby sme takto slávili mier, tak by sme ho u nás nikdy nevybojovali. Boj za mier by bol neúspešný, keby sme mali takýchto jedincov ako vy. Našťastie sme mali silného spojenca na východe, s ktorým sa nám mier darilo brániť a bojovať zaň. Viete, kto bol ten spojenec?09-07_10-13-05_STV2_[(071141)10-56-49] Nie. Mier sme oslavovali spolu so ZSSR. A nikdy inak. To sa mi páči, to je pekné. Za oceánom sa pripravujú aj na militarizáciu vesmíru a plánujú hviezdne vojny. Názorným symbolom jednoty úsilia strany, ľudu a štátu sa v Sovietskom zväze a ostatných socialistických krajinách stali protivojnové manifestácie a protestné mítingy proti pretekom v zbrojení. Len v roku 1984 sa na manifestáciách zúčastnilo 90 miliónov sovietskych ľudí. Sovietska vláda sa pri svojich mierových iniciatívach opiera práve o vôľu ľudu. V celom povojnovom období sa Sovietsky zväz usiloval o vytvorenie atmosféry medzištátnych vzťahov, ktorá by vylučovala možnosť riešenia konfliktov prostredníctvom vojny. Sovietsky mierový program pozostávajúci z viac ako 100 návrhov predložených v OSN, vyzýva rok za rokom dohovoriť sa na základe princípov rovnakej bezpečnosti a prísnej kontroly, na znížení jadrových zbraní, až po ich úplnú likvidáciu. Vo vyhlásení svetového zhromaždenia v Prahe, ktoré bolo v roku 1983 a prijali ho predstavitelia viac ako 140 krajín sa hovorí, ešte nie je neskoro odvrátiť jadrovú katastrofu. Významný nemecký spisovateľ Thomas Mann, označil kedysi antikomunizmus za najväčšie šialenstvo 20. storočia Gerhard Bastia politiku ZSSR skresľujú aj teraz. Ako keby ľudia zabudli, kto a koho prepadol pred vyše 40 rokmi Tieto slová sa v NSR, kde rastie hnutie proti militarizácii krajiny, stretávajú s podporou. Grécky ľud podporuje vyhlásenie ministerského predsedu Papandreoua. Grécko neobetuje NATO svoje právo na suverenitu. Teraz je vo svete vyše 50 000 jadrových bojových hlavíc. Bez ohľadu na to sa v Británii rozmiestňujú americké okrídlené rakety. Ľud Veľkej Británie sa nechce zmieriť s tým, že jeho krajina sa mení na sud pušného prachu. Nebojácne britské ženy na protest blokujú prístupové cesty k raketovej základni Greenham Common. Francúzi hovoria, že ľudský život nemá žiadne varianty. Mladí francúzski bojovníci za mier sa reťazami prikuli ku koľajniciam, kadiaľ mal prejsť vlak s jadrovým nákladom. Protestné demonštrácie pri budove strediska pre jadrové výskumy v USA potvrdzujú rozhodnutie Američanov bojovať proti strašnej hrozbe. Pod vedením ZSSR sa v súčasnosti spojili do širokého mierového hnutia všetky socialistické krajiny, komunistické a robotnícke strany, národnooslobodzovacie hnutia a pripájajú sa k nim všetky pokrokové mierumilovné sily vo svete v duchu ušľachtilých ideálov 27. zjazdu Komunistickej strany ZSSR. Je nesmierna škoda, že predstavitelia západných mocností majú iné postoje. Vyzeralo to byť silné a pevné spojenectvo. Čo tu púšťate takéto ukážky. Videl som ich už milión. Je to nudné. Pán kolega, vy ste už staršia generácia, púšťal som tom kvôli mladým, aby vedeli, aké bolo kedysi spojenectvo, ako nekriticky sme sa na východ neustále obracali. Teraz sa kriticky obraciam na vás, čo to tu je? To je papier z cukríka. Prečo robíte neporiadok v našom archíve? Čo ste zase taký poriadkumilovný? Keď budete každému takto rozkazovať, tak upratovačky stratia prácu a kto ich zamestná? Stúpne nezamestnanosť. S týmto nesúhlasím. Tu má byť poriadok. Zoberte si ten papierik! Dajte ho tam, kam patrí! Zatiaľ pustím divákom nasledujúcu ukážku, v ktorej je krásne vidieť, ako pionieri z Dúbravky, nového bratislavského sídliska, toto sídlisko krásne upratujú, aby tam mali poriadok. Pomáhali im pritom aj ich starší spoluobčania. Kolektív pedagógov a žiakov ZDŠ na Nejedlého ulici v Bratislave, pod vedením súdružky učiteľky Ing. E. Haugovej, si vzal pod patronát celú ulicu. V praxi to znamená, že sme uzavreli patronátnu zmluvu so záhradníckymi a rekreačnými službami mesta Bratislavy o bezplatnom ošetrovaní zelených plôch. Žiaci sa starajú o zelené plochy na Nejedlého ulici, hrabú trávniky, okopávajú stromčeky, vysádzajú nové stromčeky a kríky, starajú sa o čistotu ulice, zbierajú odpad. Hovorili sme, že aj na tomto sídlisku kontajnery, najmä po víkende, doslova pretekajú odpadkami, ale nezdá sa mi, že by deti mohli Technickým službám konkurovať. Konkurovať nie, ale určite pomáhať. Vymysleli sme už aj rôzne zlepšováky. Deti majú palice s klincami, igelitové vrecká, nakoľko táto práca je nehygienická. Nemuselo by to byť, keby občania Nejedlého ulice boli poriadkumilovnejší, čistotnejší a disciplinovanejší. Často vyhadzujú odpad aj z oblokov. Veľmi nás to mrzí, keďže deti v škole vychovávame k poriadku a čistote. To čo vidia okolo seba, tomu nezodpovedá. Neúctivý vzťah k okoliu, nevšímavosť a vandalizmus ohrozujú naše životné prostredie natoľko, že sa môžeme stať pútnikmi v betónovej púšti veľkomestských činžiakov. Uvedomujeme si, že pre náš každodenný život sú stromy, kríky a trávniky na sídliskách nesmierne dôležité a vzácne. Životné prostredie si chránime pre seba. Vo veľkých mestách, kde je životný priestor pomerne obmedzený, by sme na to mali dbať dvojnásobne. Súdružka učiteľka, vráťme sa ešte na začiatok, k vášmu patronátu nad zeleňou. Organizácia starostlivosti o zeleň na našej škole je nasledovná. Všetci žiaci školy sú zapojení do zelených hliadok, žiaci 1. stupňa majú na starosti zeleň v areáli školy, jednotlivé triedy, podľa vopred vypracovaného plánu. Žiaci 2. stupňa majú na starosti zelené plochy na Nejedlého ulici. Chceli by sme, aby každý deviatak, ktorý opúšťa školu s občianskym preukazom a s posledným vysvedčením, si zasadil svoj strom. Zároveň vyzývame k starostlivosti o zeleň aj ostatné školy Bratislavy a celej našej republiky, aby raz o Bratislave a aj o ostatných mestách mohol básnik povedať to, čo povedal o vzdialenej Alma Ate. Tu každý človek má svoj strom a ešte jeden rastie v ňom. Detský súbor Prešovčatá vznikol v roku 1974 a existoval 30 rokov. Za ten čas si ho obľúbili nielen deti, ale aj ich rodičia. Keďže bol svojimi piesňami a najmä ich modernými aranžmánmi na Slovensku jedinečný, často účinkoval v televíznych programoch pre deti a mládež. Vďaka tomu sme si naň už v našej relácii spomenuli niekoľkokrát. A keďže nám vaše ohlasy naznačujú, že Prešovčatá sú stále obľúbené, pustíme si ich pieseň aj dnes, pri príležitosti začiatku školského roka dúfajúc, že vás takýto hudobný darček poteší. Svojimi pesničkami si získali srdcia v celej našej vlasti.09-07_10-13-05_STV2_[(048861)10-56-47] Tlieskala im aj Moskva. Teraz pre vás zaspievajú pieseň Bernarda Hersteka na text Gaba Glovackého, Stošesť kapiel, zo svojej najnovšej platne. SPEV Čo sa mračíš, čo si smutný, poď na detský ples. Na tom plese stále výskať do sýtosti smieš. Všade hudba znie, všade hudba znie, je to krásne, je to zvláštne, je to báječné. Strýko trápi heligón, disk jockey zas gramofón. K tomu pekne zvesela, hrá aj naša kapela. Stošesť kapiel, to je detský ples. Na ňom každé prianie, nápad možné sú, keď chceš. Všade hudba znie, všade hudba znie, je to krásne, je to zvláštne, je to báječné. Strýko trápi heligón, disk jockey zas gramofón. K tomu pekne zvesela, hrá aj naša kapela. Strýko trápi heligón, disk jockey zas gramofón. K tomu pekne zvesela, hrá aj naša kapela. Čo sa mračíš, čo si smutný, poď na detský ples. Dnešné vysielanie patrí najmä mladým, ktorí sa možno z donútenia, alebo aj dobrovoľne, museli vrátiť späť do školských lavíc po prázdninách. Nezavádzajte, akí mladí? Však viete v akú neskorú nočnú hodinu sa vysiela Noc v archíve. Kto z mladých by nás teraz pozoroval? Všetci spia, ráno vstávajú do školy, musia byť svieži. Taký pilot, letec, ktorý má zajtra dôležitú hodinu, učí sa ako pristávať s lietadlom a zrazu príde o takúto dôležitú informáciu? Nedoštuduje, havaruje pri pristávaní s ľuďmi a bude katastrofa. Všetci mladí spia, nebuďte naivný. Ráno sa vstáva do školy, to je podstatné. Čo to tu vyrábate? Pilot, hodina, lietadlo, katastrofa. Mladí ľudia sú dnes neuveriteľne vynachádzaví. Reláciu si môžu nahrať na video a pozrú si ho inokedy. To sa dá? Samozrejme. Vy to neviete, lebo ste neustále študovali len humanitné vedy a technické veci vám unikali. Mladí, ktorí študovali na SOU, tí boli veľkí výmyselníci. Dokonca mali aj vlastnú súťaž. Volala sa Učňovská akadémia. HUDBA Uprostred mája tohto roku sa v Trnave stretli chlapci a dievčatá z 26 SOU generálneho riaditeľstva Československých automobilových závodov na 8. ročníku Učňovskej akadémie SZM, aby si porovnali schopnosti a vedomosti vo viacerých tematických okruhoch. Som z SOU v Rovnici na Labem. Páči sa mi tu, v tomto kolektíve som si našla veľa kamarátok a kamarátov. Akadémia je najvyššia forma súťaže medzi učilišťami. Zastúpenie tu má aj naše SOU Praga Rousínov. Sme veľmi dobre pripraveným družstvom, som rád, že som sa mohol tejto súťaže zúčastniť. Porota je prísna, ale spravodlivá, aj výsledky budú spravodlivé. Chvíle veľkého napätia sa striedali s kultúrnymi a spoločenskými akciami Nechýbali diskotéky, premietanie filmov, besedy s trnavskými športovcami a hercami. POTLESK Po vyraďovacích predkolách sa do finále súťaže prebojovalo 10 družstiev. Chlapci a dievčatá z Praga Rousínov, Autopal Jičín, Tatra Čadca, Trnavských automobilových závodov a ďalších odborných učilíšť, nasadili vo finále všetky svoje sily. Na súťaži som sa zúčastnila po prvýkrát. Cestou do Trnavy sme sa dozvedeli, že sme jediné dievčenské družstvo. Neskôr sme zistili, že je tu ešte jedno dievčenské družstvo, čiže nálada a atmosféra bola lepšia. HUDBA Doktor J. Svoboda. Raz som sa zúčastnil súťaže, náročnej súťaže a prehral som. Vtedy som prehru prežíval sám, bolo mi smutno. Dnes keď vidím mladých a nemám ďaleko od nich, tak vidím, že súťaž prežívajú vážne. To ma na tom maximálne uspokojuje. Veľmi sa mi to páči. Jozef Klement, 30 ročný majster odborného výcviku a patrón záloh BSP na SOU v trnavskej TAZ, je zároveň poslancom za MNV v Abraháme, v dedine neďaleko Trnavy. Pracuje v komisii na ochranu verejného poriadku. Je tiež predsedom dedinskej organizácie SZM. Ťažko je spojiť záujmy a povinnosti, ktoré mám. Človek chce pracovať dobre všade, vo svojom povolaní aj vo funkciách a napokon aj v rodine. Niekedy sa manželka sťažuje a právom, že času na rodinu akosi ubudlo. Keby ma nechápala, všetko by sa skomplikovalo. Keď si človek vie zadeliť čas rozumne, tak sa dá všetko stihnúť. Pán kolega, prečo mi tu púšťate takéto ukážky z odborných učilíšť? Nemohol by som tam študovať, tam sa manuálne pracuje a používajú sa rôzne nebezpečné nástroje. Nie je to nič pre mňa. Sadnite si, nebehajte mi tu ako maďarský turista po Tatrách. Aké nebezpečné nástroje sa používajú napríklad na SOU drevárskom? Hoblík. Čo je na hoblíku nebezpečné? Skúsili ste si prejsť po ruke s ostrým hoblíkom? Prečo by som si hoblíkom prechádzal po ruke? Aby ste zistili, aké je to nebezpečné. Je ťažké viesť s vami takéto debaty. Keď niekedy prídete o svoje zamestnanie herca, vyhodia vás z divadla, môže sa stať, že budete potrebovať vykonávať iné zamestnanie, v službách, terciárnej sfére. Nie. Holiča, predavača, fotografa. Fotografa? Keď mohla fotografa robiť Z. Tlučková v nasledujúcej ukážke. Prečo by ste to nemohli robiť aj vy? To by som mohol. Počas prestávok by som fotil kolegyne, keď sa v šatni prezliekajú. Janka, cvak, Zuzka, cvak. Cvaklo. K obchodným profesiám patria do jednej skupiny aj služby. Učenejšie povedané, terciárny sektor alebo miestne hospodárstvo. Čo je úlohou pracovníkov služieb? Predsa slúžiť obyvateľstvu. Stáť za pultom, nie je ani dnes také ľahké. Treba totiž nielen stáť či postávať, ale aj poradiť a ukázať, pretože predavač predáva a nie podáva. Je teda nielen predavačom, ale trochu aj poradcom, psychológom, ba aj pedagógom. Neveríte? Je to pravda. Predavač pracuje s ľuďmi, musí im vedieť poradiť. No to nestačí. Musí poznať nielen ľudí, ale aj tovar. Učí sa tovar uskladňovať a ošetrovať. Vykonáva základné aranžérske i bežné administratívne práce. Každý predavač, ktorý prichádza do styku s ľuďmi na ktoromkoľvek úseku nášho obchodu, mal by byť esteticky upravený. Zvyšuje to dôveru zákazníka. Aby sme nezabudli, študijný odbor predavač je určený pre chlapcov i dievčatá a jeho učebná doba trvá 3 roky. Predstavujeme vám kníhkupca, nie predavača kníh, ale kníhkupca. Hoci kníhkupec knihy nenakupuje, predáva ich, nemyslite si však, že je iba predavač. Pracuje v špecifickej sfére obchodu, niekde medzi obchodom a kultúrou. Musí byť literárne vzdelaný. A pretože pracuje aj s hudobninami, mal by sa vyznať aj v hudbe. Medzi atraktívne povolania, i keď náročné na osobné schopnosti, patrí aranžérska profesia. Okrem výtvarných schopností je potrebné mať samostatné nápady a technické nadanie. Aranžér či aranžérka musí dobre ovládať pravopis, vedieť kresliť, maľovať, ale aj vyrezávať a vystrihovať. Kuchár musí ovládať všetky tajomstvá kuchyne. A tie sú nevyčerpateľné ako studňa na Trenčianskom hrade. Dobrý kuchár či kuchárka ovláda nielen predpísané receptúry, ale má aj vlastnú fantáziu. Kuchárčina nie je totiž výroba jedál ako na bežiacom páse, je to výslovne umenie. Jedlo musí byť nielen kvalitné a chutné, ale musí na tanieri pekne vyzerať. Aby to kuchár všetko zvládol, učí sa to čo mäsiar, no musí vedieť krájať cibuľu i strúhať chren. Ale aj umývať riad, pretože to nie je ľahké povolanie, hoci príjemné, musia byť uchádzači o tento odbor absolútne zdraví. Odborná príprava trvá 3 roky a odbor je vhodný pre chlapcov aj dievčatá. Kaderníci a kaderníčky musia vedieť upravovať rôzne druhy účesov na rôzne príležitosti a podľa módnej línie. Nesmie ich chýbať vkus ani fantázia. Podobne ako predavači, ba ešte viac, musia vedieť zákazníčke poradiť. Nestačí, ak holič vie iba strihať, česať a holiť. Musí ovládať i základy kozmetiky, spôsob liečenia vlasov a pleti, všetko, čo sa týka tváre a vlasov. Tu je ďalšia zaujímavá profesia s veľmi širokým uplatnením. Trojročný učebný odbor, fotograf. Ako inak, pre chlapcov aj dievčatá. Samotné fotografovanie je iba časťou tohto odboru. Hlavný dôraz sa kladie na laboratórne práce. Ide o spracovanie čierno bielych a farebných materiálov, kopírovanie, zväčšovanie z negatívov, retuš a podobne. Fotograf musí poznať vlastnosti filmových materiálov, použitie vývojok, ustaľovačov, zosilovačov, zoslabovačov a podobne. Profesií v oblasti služieb a obchodu je oveľa viac. Rovnako veľký počet je aj škôl a učilíšť, kde sa týmto profesiám môžete vyučiť. Ak by ste mali o niektorú z nich záujem, môžete sa informovať priamo vo vašej škole. Učitelia vám radi poradia. V 80. rokoch sa po 10 ročnom útlme v slovenskej populárnej hudbe akoby roztrhlo vrece s novými mladými skupinami a interpretmi. V druhej polovici tohto desaťročia medzi takéto tváre patrila aj mladá, originálna speváčka, Mirka Brezovská. Jej pesničky sa rýchlo stávali hitmi a mládež si získala aj vďaka svojmu modernému prejavu a imidžu, ako vidieť aj z nasledujúceho videoklipu z roku 1989. SPEV Každý raz tá istá tréma, hudba, krik, vždy večná téma. Strach a smiech sú v jednom vrecku, snaha ukryť radosť detskú. Vždy je to tak. Potom doma krásne chvíle, všetko pekné, všetko milé. Vytočiť pár známych čísiel, upratať byt a vlastnú myseľ. Vždy je to tak. Šprintovanie ulicami, platiť šeky, zdraviť známych. Občas zapnúť televízor, ísť do sauny zlepšiť výzor. Vždy je to tak. Bežíme svetom, len hudba vie to, to naše večné pokušenie. Radosti máme veľké i malé, tak pre nás majte pochopenie. Každý raz tá istá scéna, nové mestá, nové mená. Cestovanie s mapou v rukách, cesta mokrá, občas suchá. Vždy je to tak. Reflektory tváre ľudí, nepokoj, čo v noci budí. Stisky rúk a pekné slová, ktoré navždy v sebe schová. Vždy je to tak. Lásky, žiale, osamenie, dlhé noci pretrápené. Pot na tvári, decibely, roky driny, život celý. Vždy je to tak. Bežíme svetom, len hudba vie to, to naše večné pokušenie. Radosti máme veľké i malé, tak pre nás majte pochopenie. Pekne spievala Mirka. Keď si raz založím skupinu, tak si do nej urobím konkurz na speváčku a budem si vyberať z krásnych speváčok, zoberiem aj gitaristky. Ani bubeníčka by nebola zlá. Harfistku by ste nechceli do kapely? Je pekná? Podstatné je, či vie hrať na harfe. Netreba, načo by mi bola v rockovej kapele harfa? Stačí, že je pekná, bude predávať napríklad CD. Imidž obal predáva. Táto harfistka, o ktorej je reportáž, je pekná. Hlavné je, že na nezvyčajný nástroj vie nádherne hrať. Naozaj? Samozrejme. Tak ju beriem. Dúfam, že si svoj nástroj bude voziť na skúšky autobusom, lebo ja jej nepomôžem, nebudem nič robiť. Nie. Stop. To sme už nahrávali? Už sme natáčali? Skôr ako sme sa stretli, listovali sme v hudobnom slovníku, aby sme boli múdrejší. Dočítali sme sa, že harfa patrí medzi najstaršie hudobné nástroje na svete a vznikla asi z luku. Čo vieš o nej viac? Harfa dostala svoj typický vzhľad pridaním stĺpu. Harfa má stĺp, esovitý krk, rezonančnú dosku a mechaniku, ktorá umožňuje prelaďovať struny o pol tónu vyššie a nižšie, čo vám ukážem. Základ, vyššie alebo nižšie po pol tónu. Na harfu sa hrá rôznym spôsobom, má mnoho vyjadrovacích prostriedkov, sú to rôzne akordy, “glizanda”, typické pre harfu. Môže hrať aj stupnicu. Sú to rôzne nátrily, prírazy, trilky a podobne. Typickým je aj trilóg, ktorý môže byť samostatný, v intervaloch, môže sa hrať aj v akordoch. Povedz nám niečo o sebe. Na ĽŠU som popri harfe robila aj klavír. Na konzervatórium som sa rozhodla len pre harfu a študovala som v triede profesorky Ľ. Savičovej. Po ukončení štúdia som sa dostala na Akadémiu múzických umení v Prahe, kde som študovala v triede zaslúžilého umelca docenta K. Patrasa. Úspechy? Počas štúdia na konzervatóriu som sa v roku 1979 zúčastnila súťaže slovenských konzervatórií v hre na harfu, kde som obsadila 1. miesto a tohto roku som sa zúčastnila 19. prehliadky mladých interpretov v Trenčianskych Tepliciach. Tu na moje veľké a milé prekvapenie som za svoj výkon bola odmenená čestným uznaním hudobnej kritiky na rok 1985 za najlepší interpretačný výkon. Aké môže mať plány hráčka na tento ojedinelý nástroj? Chcela by som hrať sólovo, ale veľkým problémom je pre mňa harfa, pretože vlastnú nemám. Dúfam, že v budúcnosti mi nejaká hudobná inštitúcia pomôže, čo i len zapožičaním harfy k tomuto môjmu snu, ale zároveň by som chcela hrať v orchestri. Každý nástroj má svoju charakteristickú skladbu, ktorá mu dá najlepšie vyniknúť. Aká je to skladba pre harfu? Chcela by som zahrať finále francúzskeho skladateľa, Téma s variáciami. HRA NA HARFU Z tejto ukážky je jasné, že ľudia majú rôznorodé koníčky. Harfa je pekný, ľúbozvučný nástroj, ale je to nepraktický koníček. Čo kritizujete? Aké máte praktické koníčky vy? Čo praktizujete? Zbieram mince a bankovky. Vážne? Áno. Nevedel som, že ste numizmatik. Aj ja zbieram staré bankovky. Mám staré, rakúsko uhorské z roku 1848, staré ruble. Prepáčte, aby nedošlo k nedorozumeniu, zbieram súčasné bankovky, aktíva, ktoré kolujú, až prekolujú ku mne. Aha. Chápem, že od vás nič zmysluplné očakávať nemôžem. Pustíme si radšej ďalšiu ukážku, tam mladí ľudia majú krásne koníčky, napríklad stavať a budovať krásne autodráhy. (Imitujú autodráhu rôznych rýchlostí.) Jazdci z ovládačmi v rukách majú pocit, že sú pretekármi skutočnej formuly. Elektrická autodráha učarovala aj Vladovi z Hydrostavu a že to nie sú len hračky, ale je to skutočný šport, o tom svedčí fakt, že Vlado bol spolu s 9 ďalšími vyhlásený tohto roku za najlepšieho zväzarmovského športovca v SR. Ako si sa dostal k autodráhe? Začal som s lietadlami, ale keď som uvidel dráhové auto, hneď som vedel, že to je to pravé. Snažil som sa postaviť si ho. Chvíľu to trvalo. Najprv som si ich musel kupovať, ale postupne som sa prepracoval k dnešným modelom. V klube máte krásnu autodráhu. Robili ste si ju sami? Postavili ju členovia nášho klubu. Pomáhali nám majstri a učni z SOU Hydrostav. Povedz nám niečo viac o dráhe. Autodráha je 22,5 m dlhá, má 9 zákrut, z toho dve sú klopené. Povedz je natretý dvojzložkovým epoxidovým lakom. Modely na dráhe dosahujú 23 kilometrovú priemernú rýchlosť. Idú trochu pomaly, je to preto, že kameramani neboli schopní nasnímať úžasnú veľkú rýchlosť, akou autá skutočne jazdia. Srdcom dráhy je computer, ktorý umožňuje naprogramovanie, sledovanie a vyhodnotenie celého preteku. Všetky autodráhy sú rovnaké, alebo konštrukcia závisí od fantázie tvorcov? Tvar dráhy je ponechaný na konštruktéra. Treba ale dodržať niektoré predpisy. Jednotlivé drážky musia byť rovnako dlhé a minimálny počet pruhov je štyri. Aké kategórie sú na autodráhe? Modely môžeme rozdeliť na formulové vozy, spydre, cestovné vozy, historické vozy, polomakety a voľné konštrukcie. Modely sa delia podľa kategórie, na 1:32 a 1:24. Jazdia sa u nás aj nejaké organizované preteky? Je to organizovaná súťaž alebo len keď sa vypíšu nejaké preteky? Každoročne je vypísaný kalendár pretekov. Okrem verejných pretekov, Veľkých cien, okresných a krajských súťaží sú vypísané každoročne majstrovstvá Slovenska a Česka. Každé dva roky sa usporadúvajú majstrovstvá Československa. Na ktorých sa zúčastňuješ? Všetky by som asi nestihol. Tento rok máme naplánovaných 25 pretekov, z toho 10 na domácej dráhe. Chceli by sme sa zúčastniť 5 pretekov seriálu Grand Prix, majstrovstiev Slovenska, majstrovstiev Československa, 24 hodinovky v Revúcej a nejakých verejných pretekov. Spomeň aspoň niektoré svoje najväčšie športové úspechy. Pretekať som začal v roku 1972 ako junior, o rok už ako senior. Do dnešných dní som získal na majstrovstvách Slovenska 13 prvých, 12 druhých miest, na majstrovstvách Československa štyri 1. a štyri 2. miesta. Vyhral som dvakrát Veľkú cenu Hydrostavu a minulý rok som vyhral aj seriál Grand Prix. Nikdy si nezatúžil sadnúť si do skutočného veľkého auta a rozdať si to s majstrami naživo? Mal som také túžby, ale vždy som si uvedomoval, že za málo peňazí málo muziky. Pri skutočných autách sú veľké finančné náklady a je tu riziko pri haváriách. Pri modeloch toto neexistuje. Stačí model, ktorý havaroval, postaviť na dráhu a môže ísť ďalej. Okrem toho pocit radosti je pri autodráhe rovnaký. Milí diváci, dnešné vysielanie patrí mládeži a preto vám teraz ponúkame pieseň dvoch hercov z divadla, ktoré mladí ľudia v 70. a 80. rokoch navštevovali mimoriadne radi. Nachádzali v ňom totiž jedinečný humor, ktorý sa výrazne odlišoval od toho oficiálne schváleného a ponúkaného médiami. Mnohí už isto tušíte, že reč je o Radošinskom naivnom divadle. Jeho ústrednými osobnosťami boli v tom čase Stanislav Štěpka a Milan Markovič. A práve táto dvojica divákom TKM v roku 1979 zaspievala pieseň z repertoáru divadla. Tento materiál vám púšťame po prvýkrát od jeho premiéry pred 34 rokmi. SPEV Zemplínska Šírava, slovenský oceán, pri tebe Šírava, komplexy nepoznám. Zemplínska Šírava, tam pri tej vodičke, dýchal som z úst do úst stopárke Aničke. V Zemplínskej Šírave, skúšala odvahu, v Zemplínskej Šírave, prečo nie vo Váhu? Zemplínskou Šíravou, znelo dnes sos, vydržte vážená, vyzliekam si svoj dres. V Zemplínskej Šírave, hlboko pod vodou, nevidno v Šírave, to more pod vodou. Zemplínska Šírava, tam pri tej vodičke, dýchajúc z úst do úst stopárke Aničke. Spoznal som na sebe, tajomstvo najväčšie, že všade dobre je, no doma najlepšie. V Zemplínskej Šírave, hlboko pod vodou, nevidno v Šírave, to more pod vodou. Zemplínska Šírava, tam pri tej vodičke, dúchajúc z úst do úst stopárke Aničke. Spoznal som na sebe tajomstvo najväčšie, že všade dobre je, no doma najlepšie. POTLESK Po tejto vtipnej pesničke ďalšiu ukážku venujem tak trochu sebe, ale aj vám, ktorí máte radi sci fi. Kto už je zvedavý na tieto vaše mimozemské bytosti, cestovanie v čase, mimozemšťania, marťankovia. Dajte pokoj! Spomínam si na Tajomstvo neviditeľna od Julesa Verna. To bola moja sci fi. Vidíte, tak aj vy. Ako malý chlapec som si predstavoval, že budem neviditeľný, vkĺznem do šatne, kde sa prezliekajú naše spolužiačky na ZŠ a budem pozorovať, keď si budú meniť dresy. Dnes tu od vás počúvam samé prízemnosti. Vznešenejšie veci vás majú zaujímať. Replikátor, krásny vynález zo Star Treku. Replikoval predmety, ale to nevymysleli Američania, to sme vymysleli my, v STV. Nie my dvaja, ale v redakcii vzdelávacích programov na 21. poschodí v relácii Leonardo. Pamätáte sa, tu býval Favík v malej izbičke. Keď sa odsťahoval, pomáhali sme Majdine vymaľovať steny. Ako sme tak maľovali… Chalani, tu je nejaký otvor. Čo je to? Poďme sa pozrieť. Bolo to neuveriteľné. Z Favíkovej izby viedla šachta do podzemia. Začalo sa dobrodružstvo, o akom sa nám ani nesnívalo. Bol vyhlásený stupeň pohotovosti číslo jeden. Vyzbrojili sme sa lampášmi. Zrazu sa v diaľke objavilo nejaké svetielko. Zabudli sme na všetko a dali sme sa do behu. Zrazu sme zastali pred čímsi fantastickým. Neviem čo to spustilo. Možno svetlo z lampáša. Zrazu sa začalo diať čosi nevídané. Keby som mal fotoaparát. Načo by ti bol? To by chalani zízali. V tej chvíli sa to udialo. V jednej guli sa farebné bubliny začali spájať, ani sme nezbadali, kedy sa v nej objavil fotoaparát. Chcel by som bicykel. Aj ja chcem. Aj ja by som chcel bicykel. O chvíľu sme sa v malej komôrke nemali ani kde hýbať. Bola zaprataná vecami. Cítili sme sa ako na Vianoce. Zachvátila nás akási pažravosť. Chceli sme mať všetko. Trom malým guliam sme dávali príkaz za príkazom. Temná miestnosť už bola celá zaprataná a my sme ešte stále nemali dosť. Katastrofa však nastala, keď si Berta zažiadal plachetnicu. Takú, akú mal 15 ročný kapitán. Gule sa snažili ako vládali, až to v nich vrelo. Keď sa z jednej začal vynárať hlavný sťažeň, vedeli sme, že je zle. Vzali sme nohy na plecia a bolo na čase. Len čo sme prebehli pár krokov, zaprašťalo to a ozval sa výbuch. VÝBUCH Pochopili sme, že FEF, Favíkova experimentálna fabrika zanikla skôr, ako ho stihla presláviť. Je našou chybou, že celá ulica dodnes na neho spomína ako na smiešneho čudáka. Replikátor je úžasná vec. Keby som ho mal ja, nareplikoval by som si svoje mince, bankovky, svoje aktíva by som zveľadil a bol by som milionár. Bravó, pán kolega. Chcem replikátor. Keby ste mali replikátor, tak vám vybuchne ako v ukážke, pretože vy nemáte vo veciach mieru a nezaslúžite si ani nasledujúcu ukážku, ktorú venujem všetkým konštruktérom, ktorí kedysi za socializmu dokázali vyrobiť elektronický prístroj. Vtedy bolo ťažké zohnať súčiastky, špecifické komponenty.09-07_10-13-05_STV2_[(018927)10-56-43] Napriek tomu takéto veci dokázali vyrobiť. Nevymyslel som, ani nevyrobil žiadny prístroj, ale dokázal som si častokrát vyrobiť veľké problémy, hlavne u dievčat a to som nemusel použiť ani súčiastky. Ignorujem tieto vaše prízemnosti. Všetkých konštruktérov pozývam na výstavu Zenit 1985. Pavilón A na ostrovskom výstavisku bol preplnený exponátmi. Najviac nás zaujímalo 1. poschodie, kde sa predstavovali výrobky z oblasti mikroelektroniky. Veľký záujem vzbudili mikropočítače. Tento stánok patril hosťom z NDR a stavebnice mikropočítača Robotron vzbudila závisť aj u našich odborníkov, aj keď nápady mladých a najmladších technikov zo severnej Moravy boli pozoruhodné a mohli byť inšpiráciou aj pre vývojové dielne podnikov elektrotechnického priemyslu. Dievčatá a chlapci si mohli vyskúšať, ako sa s minipočítačom pracuje. Pod odborným vedením Ing. O. Kanicha. Československý priemysel nám výrobou počítača PMD 85 dáva možnosť oboznámiť širokú verejnosť a mladých ľudí s počítačmi našej výroby. Výpočtová technika sa teší veľkej obľube. Hlavne u mládeže, ktorá nie je zaťažená myšlienkovými pochodmi starších generácií a ľahko zvládajú proces programovania takejto výpočtovej techniky. Záujemcovia boli od najmenších po dospelých. Mikropočítače už zďaleka nie sú a nemôžu byť len hudbou budúcnosti a práve také formy zoznámenia ich môžu čo najviac priblížiť. Obsluha počítača a základy programovania prenikajú aj do školských osnov. Krajská výstava Zenit bola príležitosťou ku konfrontácii a výmene skúseností. Bolo sa stále na čo pozerať. Od patentov a vynálezov až po exponáty tých najmladších z technických krúžkov a domov pionierov a mládeže. Za 12 dní navštívilo výstavu 74 826 záujemcov. A keď už sme pri číslach, z 598 exponátov bolo ocenených 74 a celkovo sa na výstave predstavilo 2 500 exponátov. Čísla svedčia o záujme mladých o techniku a o riešenie ich drobných a najtvrdších orieškov. Možno nabudúce budete medzi vystavovateľmi aj vy. Keď spevák Richard Muller v polovici 80. rokov vošiel na scénu československej populárnej hudby, urobil v nej doslova prievan. Jeho spevácko herecký prejav a piesne sa nepodobali na nič, čo u nás dovtedy existovalo. Preto je pochopiteľné, že si okamžite získal sympatie mladého publika. Na druhej strane sa však najmä u starších divákov a poslucháčov stretávali nie príliš uhladené piesne R. Mullera s veľkým nepochopením. Toto jeho hudobno elektronické obdobie, si pripomenieme prostredníctvom videoklipu v piesni Salieri. SPEV Hladko ako po masle, nikdy si sa nemal zle. Pozri, aha náhle je tu on, nepovedal ani muk. Žiadny silák, valibuk. Prečo teda zrazu taký zhon? Už je to dané, už je to tak. Už je to dané, už je to tak. A tak z pána chudák. Iba prázdna nuda. Ešte včera všetko a dnes nič. Žiadna fráza, dych dochádza. No tak, chlapče, veď ho znič. Už je to dané, už je tak. Už je to dané, už je tak. Na tom už nič nezmení patrón priemerný. Don Salieri. Zlostne stíska pery. Don Salieri. Zatiaľ mu každý verí. Don Salieri. Sám vie, že nemá na Amadea. Život v tieni slávu mení na závisť každodennú. Talent, kde si? Tu. No, ber si. Mať tak aspoň každú ženu. Už je to dané, už je to tak. Už je to dané, už je tak. Na tom už nie nezmení patrón priemerný. Don Salieri. Zlostne stíska pery. Don Salieri. Zatiaľ mu každý verí. Don Salieri. Sám vie, že nemá na Amadea. Milí diváci, nasledujúca a predposledná dnešná ukážka bude venovaná tak isto mládeži, jej ženskej časti, bude o móde. To ma zaujíma. Môžete to pokojne venovať aj mne. Aj keď mi to nevenujete, pozriem si ju, lebo ma to zaujíma. V jednom balíku s módou dostanete aj dve speváčky, dve sestry, Martu a Tenu Elefteriadu. Marta a Tena. Dievčatá, môj obdiv, vyzeráte veľmi krásne. Kam na to chodíte? Tena? Mám občas výborné nápady a také majú aj v Burde a iných módnych časopisoch ako Naša žena a podobne. Dúfam, že tvoje predčia aj najlepšie zahraničné časopisy. Marta? Ešte nevieš, že to čo si povedal na začiatku, je dvojnásobná lichôtka, pretože šaty sme si šili samy. Inšpirácia nie je nikdy na škodu. Čo keby ste nám ukázali niečo sami v televízii. Tvoja poznámka ma dnes nezaskočila. Stačí jediný strih a prenesieme sa do kuchyne pani módy. Čo poviete na čipku? Pekné. Marta, pristala by si na také šaty? Na letné šaty by mi v tom bolo teplo pri krku. Toto by som si nekúpila, pretože mám rada voľnejšie šaty. Do tanečnej, ale to je trochu nákladné. Umelá kvetina, tá dokáže dať šatom pravý šmrnc, poslednú bodku, ktorú šaty potrebujú. Raz by som si to asi obliekla. Ja by som si ich obliekla dvakrát. Dúfam, že každá svoje. Veľmi jej to pristane. Rada nosíš dlhé šaty? Áno, mám totiž krivé nohy a šaty ich schovajú. Je to praktický model pre ženy vodičky. S označením ľavej ruky. Pekné ramienka. Ozdoba je pekná. Opäť umelé kvety. Áno, to už sme videli. Milí diváci, keďže celá relácia bola venovaná mládeži a deťom, tak je na záver pripravená krásna večerníčková rozprávka. Pre koho? Čo zase? Na začiatku som hovoril, že nás nesleduje žiadna mládež a teraz chcete povedať, že nás sledujú v túto neskorú nočnú hodinu deti? Ste naivný. Čím ste starší, tým ste naivnejší. Uveďte si to sám, nechcem mať s tým nič spoločné. Končím. Dovidenia. Mal som na mysli mládež, ktorá už vyrástla, ktorá sa chce vďaka Večerníčku vrátiť do svojho detstva k čierno bielym rozprávkam. Uvediem si to pokojne sám. Ako uviesť Večerníček? Už viem. SPEV Vidím vás, pán kolega. Mám oči aj vzadu. Keby ste radšej zahrali deduška Večerníčka, keby ste zhasínali hviezdičky. Môže zahrať havka pred domčekom. Ale to on nevie, on je veľký herec, dramatické postavy, Othello, Desdemona, ale Večerníčka nie. Dvojhrad kráľov Mudrlanta I. a Kolovrata sa zahalil do čiernych šiat. Všade vládlo najhlbšie ticho. Všade vládol smútok. Králi prestali panovať. Sedeli pri postieľke chorej princezničky. Nie div, že ochorela. Smutno jej bolo za kuchárikom, ktorý sa stále nevracal. Obaja králi sa kráľovsky napremýšľali, ako princeznú potešiť, ako ju uzdraviť, alebo aspoň rozveseliť. Nijaké dary ju nepotešili. Nemala sa pre koho obliekať. Zlato, šperky odmietala. Králi po porade zavolali dvorného lekára. ZVONĺ ZVONČEK Vtedy sa to stalo. Nepriateľ na obzore!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.