Historická panoráma – udalosti v r.1989

By | november 16, 2016

Dokumentárny film o formovaní študentskej neposlušnosti voči totalitnému režimu.

Ďalšia časť cyklu Historickej panorámy, ktorá mapuje udalosti v r.1989. Ide o otázky, ako sa sformulovalo hnutie odporu v radoch študentov. Spontánna akcia bratislavských študentov 16.novembra 1989. Akcie študentov v Bratislave, v Košiciach a v Banskej Bystrici. Požiadavky študentov, reforma vysokoškolského zákona, požiadavka na vznik študentských odborov. Osobnosti hnutia. Stredisko študentských nepokojov. Spojenie študentov s formujúcim sa VPN.

 

Masové manifestácie v novembri 89 vyjadrovali nahromadený odpor k totalite. Prvými protestujúcimi boli študenti a zostali aktívni až do konca. Nežnej revolúcii dali mladícky elán, nadšenie, úprimné ciele. Atmosféra spoločnosti bola napätá. Už týždeň predtým vyhlásili vedenia vysokých škôl rektorské voľno na 17. novembra. Vládni predstavitelia mali obavy z toho, ako to dopadne. Bolo 50. výročie študentských demonštrácií a všeličo sa s tým spájalo. Prvou udalosťou bol 16. november v Bratislave. Mládež, študenti sa stretli na Mierovom námestí a odtiaľ išli držiac sa za ruky cez Námestie SNP, okolo Univerzity Komenského k ministerstvu školstva, vtedy ešte na Suvorovovej ulici. Bolo ich tak do 300. Tam s nimi diskutoval Gejza Šlapka. Akciu sledovala štátna bezpečnosť, no skončila sa bez následkov. (Chceme školy pre všetkých!) Ja som tých ľudí v meste stretla. Rozmýšľala som, či je to tá forma, ktorá môže pomôcť. Samozrejme, to neznižuje váhu ich postoja a prechodu mestom. Svoje otázky naformulovali konkrétnym zástupcom strany a vlády. (Chceme školské reformy!) Prečo sme prišli, o čo nám ide? Nechceme robiť neporiadok, zastaviť dopravu.11-16_historicka-panorama02657619-01-21 Nič také. Zajtra je Medzinárodný deň študentstva. Chceli sme si ho takto pripomenúť a vytvoriť nemý symbol toho, ako naša mládež existuje, aké má práva i povinnosti. Chceme tým vyjadriť, že sa na nás dostatočne nemyslí. Konkrétne čo? Zjednocujúcim cieľom je školská reforma. Chceme naším konaním ukázať záujem o to, ako a prečo študujeme, aby život na vysokej škole mal nejaký zmysel. Ja to aspoň cítim takto! (potlesk a súhlasný pokrik) Obrazy tohto protestu neboli zverejnené. Na televíznej obrazovke bola iba oficiálna oslava. Odovzdávanie cien najlepším z najlepších. Asi takto by sme mohli charakterizovať dnešné stretnutie. Ceny SÚV Socialistického zväzu mládeže, Slovenskej akadémie vied a Slovenského literárneho fondu v Bratislave prevzalo vyše 20 ľudí. Boli to víťazi celoštátnych kôl študentskej vedeckej, umeleckej a odbornej činnosti. Po cennej výmene názorov účastníkov položili títo vence na Slavíne a pri hrobe Mirka Nešpora. V tom istom čase sa pražskí študenti s kvetmi v rukách schádzali na povolenú manifestáciu, aby si pri 50. výročí študentských demonštrácií proti fašizmu uctili pamiatku ich obetí. Potom so svojimi pedagógmi pokojným pochodom prejavili túžbu po slobode. (skandovanie: Slobodu! Slobodu!) (spev, výkriky: Hanba! Gestapo!) Máme holé ruky! Brutálny zásah totalitnej moci proti bezbranným študentom spustil lavínu občianskych protestov v Čechách, ako aj na Slovensku. Môj prvý kontakt s novembrovými udalosťami bol po 17. novembri. Na druhý deň som sa od priateľov dozvedel, čo sa v Prahe udialo. Vtedy ako študent na hudobnej fakulte začal som veci organizovať tak, ako prichádzali a ani som nevedel, ako som sa dostal medzi prvých iniciátorov. Dostávala som občas otázku: Prečo sa centrom diania stala Vysoká škola múzických umení? Myslím, že to bolo logické. Vtedajšie 3 divadelné a filmové školy v republike mali výborné vzťahy. Informácie od kamarátov z Prahy sme dostali už na druhý deň v sobotu. V nedeľu večer boli udalosti v Umeleckej besede. My sme boli v divadlách, ktoré v nedeľu prestali hrať. Ústrednými postavami udalostí v divadlách boli naši pedagógovia, tak sme to považovali za problém, ktorého sme prirodzenou súčasťou. (zvuk prúdovej stíhačky preletujúcej nad zhromaždením) (Slobodné voľby! V jednote je sila!) Pobúrení násilnými zákrokmi proti nedávnej pokojnej študentskej manifestácii v Prahe sa stretli zástupcovia kultúrnej a vedeckej verejnosti a rozhodli sa utvoriť združenie Verejnosť proti násiliu. Naším cieľom je prispieť k ukončeniu násilností a nevyhnutným spoločenským zmenám. Hlboko nás znepokojuje súčasný stav našej spoločnosti. Do budovy Vysokej školy ekonomickej, kde sa vyučovalo, sme sa dostali len veľmi ťažko. Bola tu najväčšia tlačenica i najostrejšia diskusia. Prišiel aj podpredseda vlády SSR Štefan Murín a prvý námestník Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR Fedor Macášek. V týchto chvíľach sú bratislavské ulice plné vysokoškolákov prechádzajúcich centrom mesta. Ťažko určiť, koľko ich bude, pretože sa k nim pridávajú ďalší mladí ľudia. Dnes ráno sa v pedagogickej fakulte zišlo približne 600 študentov, aby vyjadrili nesúhlas so zákrokom poriadkových síl v Prahe počas manifestácie 17. novembra tohto roku. Prečítali vyhlásenie odsudzujúce tento čin. Žiadajú prešetrenie udalostí. Na Námestí SNP v Banskej Bystrici sa zhromaždilo asi 2000 študentov. Zhromaždenie trvalo niekoľko minút a zakončili ho štátnou hymnou. Vo Zvolene a Žiline vyšli študenti v sprievodoch aj do ulíc. (skandovanie: Poďte s nami! Už sme tu!) Nesmieme sa nechať zastrašiť. Je možné, že budú strašné represálie vlády. (piskot a pobúrený krik: Hanba!) Celoslovenský Koordinačný výbor VŠ sa skladal so zástupcov škôl. Nie vždy pricestovali tí istí ľudia. Centrum udalostí bolo v Bratislave. Snažili sme sa vyhýbať tomu, aby tí ostatní nemali pocit, že všetko sa tvorí len na VŠMU, aby si technické školy nemysleli, že to vymysleli umelci. Tam sme pre VPN triedili informácie a pripravovali mítingy, ktoré sa začali konať od stredy.11-16_historicka-panorama04490119-01-23 Ťažko sa po 10 tich rokoch vysvetľuje, čo také horúčkovité sa dialo. Pritom len šírenie informácií bol vtedy veľmi zložitý proces. Rozmnožovanie písomných materiálov bolo evidované a strážené. Neexistovali faxy, počítače. Všetko sme zabezpečovali pomocou osobných kontaktov. Od utorka sme organizovali výjazdy do škôl a fabrík. Volali ľudia. Chceli vedieť, čo sa deje. Študenti nám veľmi pomohli svojím oduševnením. Zapojili sa do organizačnej prípravy. Veľké mítingy, ktoré začali od stredy, nebolo možné robiť len so skupinou, ktorá sa zišla v Umeleckej besede. Študenti z VŠMU sa prví pridali a dali ďalší rozmer novembru 89 na Slovensku. Mladí, zapálení ľudia, s odhodlaním žiť ako slobodní občania. V stredu udalosti nabrali rýchly spád a odpor voči režimu zosilnel. Vtedy sme asi 19 ti zástupcovia VŠ navštívili slovenskú vládu. Pri bráne nás nebezpečne vyzerajúci muži legitimovali a vypisovali z občianskych preukazov údaje a potom, čuduj sa svete, ešte jednu súpisku našich údajov urobili. Asi nám chceli nahnať strach, ale ten len znásobil našu rozhodnosť. Na Úrade vlády SSR sa uskutočnilo stretnutie straníckych a štátnych predstaviteľov so zástupcami vysokoškolskej mládeže. Súdruhovia P. Hrivnák a G. Šlapka ich vyzvali k tvorivému dialógu. Členovia vlády sa nevyhýbajú návštevám VŠ a diskusii. Jedným z bodov predložených zástupcom vysokoškolákov bolo objasnenie udalostí zo 17. novembra v Prahe. Ďalšie požiadavky presahovali rámec vysokoškolského života a mali celospoločenský a federálny charakter. Predstavitelia komunistického režimu sa snažili zľahčovať udalosti zo 17 teho v Prahe. Chceli nás urobiť zodpovednými za zúčastnenú mládež pod 18 rokov a keď sa niečo stane, my sme vraj tí, čo to spúšťajú a za to zodpovedajú. Voči takýmto rečiam sme ostro protestovali a opustili zasadanie. Uvedomili sme si, že máme dočinenia s veľmi agresívnym protivníkom, ktorý sa tváril, že môže použiť mocenské prostriedky na potlačenie. Protestné zhromaždenie vysokoškolákov a obyvateľov hlavného mesta sa skončilo po 18 tej hodine. Účastníci sa pokojne rozišli a krátko na to sa tu obnovila premávka. V týchto chvíľach vládne vo všetkých častiach Bratislavy kľud. V meste je normálny večerný život. Môžem vás vyrušiť? Prečo ste sem prišli? Do televízie nič nepoviem, kým nebude necenzurované vysielanie. Aj to je odpoveď. Prosím vás, ja Československej televízii neodpoviem. Nehnevajte sa, ale aké správy dávate, to, bohužiaľ, nie je v poriadku. Ja by som sa hanbila na vašom mieste. Prečo ste sem prišli? Nebudem vám odpovedať. Ja viem prečo. Vy viete? Môžem sa vás opýtať, prečo ste vy prišli? Mňa sa môžete opýtať. My chceme slobodu! V poriadku. Ideme? Prečo ste sem prišli? Nemáme žiadnu možnosť slobodu získať. Chceme aspoň účasťou prejaviť túžby po skutočnej slobode. Čo si pod ňou predstavujete? Slobodu zhromažďovania a slova, žiadny strach pred orgánmi štátnej moci. Prečo ste na transparente takto nazvali našu spravodajskú reláciu? Je to úplne jasná formulácia. Aktuality ukazujú nič nehovoriace časti z týchto vystúpení. Nie sú tam uvádzané naše problémy a požiadavky.11-16_historicka-panorama03448819-01-31 Televízia manipuluje verejnosť, ktorá nemá možnosť vidieť skutočnú situáciu v Prahe a v Bratislave. V tejto súvislosti vyslovujem nádej, že sa nikomu nepodarí oddeliť študentov od robotníkov a inteligencie. Sme jeden národ! (súhlasný pokrik) Ich zotrvanie vo funkciách vyhrocuje napätú situáciu. (skandovanie: Odstúpiť! Odstúpiť! Slobodné voľby!) Nepriateľov skutočného socializmu, teda hodnôt slobody, sociálnej nespravodlivosti, rovnosti a demokracie z nás nikdy neurobíte. Nenecháme sa vyhlásiť za nepriateľov štátu a krajiny. Domnievame sa, že vlády, ktoré označia mládež a verejnosť svojej krajiny za protištátne živly, nemajú morálne právo nazývať sa ďalej vládami. (skandovanie: Pravda zvíťazí!) (My striedame, aj vo vláde striedame!) (spievanie štátnej hymny) Milí študenti, slovenskí spisovatelia veľa hovorili o mládeži, ale nepoznali ju. Výsledok je, že mládež nepozná slovenských spisovateľov. Veríme, že vám v budúcnosti poctivo vrátime to, čo ste nám v týchto dňoch požičali. Boli sme a sme spolu. Milé deti, ktoré ste nás vyslobodili z rozprávkového zakliatia, milí robotníci, ktorí ste zdvihli hlavu v pravý čas, milí mi všetci, ľud tejto krajiny! Želáme si nové tváre a zároveň aj nový systém. Jedno bez druhého nemá zmysel! Ak chce počuť súčasné vedenie, čo si o nich myslí národ, nech si otvoria okná! Generálny štrajk! Hovoria nám, hlavne robotníkom, aby sme neštrajkovali, že potrebujeme len pokojnú prácu. My sme však 40 rokov pokojne pracovali. Nikdy… (potlesk) Nikdy sme neštrajkovali a vidíme, k čomu nás to doviedlo. O 16 tej hodine sa zišli na Námestí SNP v B. Bystrici študenti a obyvatelia na pokojnej demonštrácii. Z tribúny odzneli vyhlásenia predstaviteľov Občianskeho fóra. Vyslovili sa za manifestačný generálny štrajk v rôznych podobách, aby umožnil každému vyjadriť solidaritu s požiadavkami študentov a občianskych iniciatív proti násiliu a za zásadné spoločenské a politické zmeny. Podobné demonštrácie boli aj v Žiline, Martine a vo Zvolene. Dnes sa zišli v Stredoslovenskom kraji aj rozšírené Pléna OV KSS. Vyslovili sa proti štrajku ako forme riešenia problémov. Našou základnou úlohou bol vtedy generálny štrajk. Vedeli sme, že ak nebude, nezmení sa režim, ktorého sme mali už plné zuby. Preto som sa veľmi angažoval, aby sa kolektívy vo veľkých továrňach a podnikoch dozvedeli, čo sa udialo. Študenti sa rozbiehali po rôznych kútoch Slovenska. Vytvorili sme veľmi rýchlo organizáciu spolu s hercami a členmi VPN, ktorí mohli chodiť po Slovensku. Takto sme informovali, lebo médiá boli ovládané inými silami. Generálny štrajk! (zvuk sirény a trúbenie áut) (znie pieseň o rodnej zemi) Som odbojár, účastník SNP so zbraňou v ruke. Tisnú sa mi slzy do očí, že sa vzchopila naša mládež a pokračuje v tom, za čo sme my prelievali krv. Drahé naše deti, preukázali ste v týchto dňoch toľko múdrosti a statočnosti, že vám za to všetci ďakujeme. Milujeme vás svojou bezhraničnou materinskou láskou a nedáme si vás za nič na svete!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.