DEJINY SVETA REVOLÚCIA

By | apríl 12, 2016

Paríž, 21. január 1793. V tento deň gilotína ukončila vyše tisícročné dejiny mocnej monarchie. Revolučný duch nezasiahol iba Francúzsko. Šíril sa po celom svete. Nadišiel čas zvrhnúť tých, ktorí si uzurpovali absolútnu moc. Nové myšlienky založené na právach jednotlivcov a slobode myslenia podnietili vedecký pokrok, zrod nových foriem vlády a morálnych hodnôt. Nadišiel čas pre ideu slobody, za ktorú sa oplatilo bojovať a aj umrieť. V roku 1609 istý výrečný Talian spustil vedeckú revolúciu. Galileo Galilei donútil benátskeho dóžu vyjsť na najvyššiu vežu v meste, aby mu ukázal svoj nový vynález. Vďaka svojmu ďalekohľadu sa stal doslova hviezdou. Ale to, čo cezeň uvidel, ho napokon zničilo. 2 000 rokov, od čias antického Grécka, sme verili, že Zem je pevným bodom, okolo ktorého obieha Slnko, Mesiac a planéty. Podľa náuky katolíckej cirkvi bola naša planéta stredom vesmíru, ale Galileo cez svoj ďalekohľad, ktorý mu nebesá priblížil 20 násobne, pozoroval čosi úplne iné. Najprv objavil štyri Mesiace, ktoré krúžili okolo Jupitera. Potom dôkladne pozoroval Venušu a vypočítal, že musí obiehať okolo Slnka, nie okolo Zeme. Galileo z toho usúdil, že Slnko je stredom vesmíru. Cirkev sa mýlila a on na to mal dôkaz. Pohyboval sa však po mínovom poli. Predstavitelia cirkvi sa porátali s každým, kto spochybňoval jej absolútnu moc. 9 rokov predtým dominikánsky mních Giordano Bruno vyhlásil, že Slnko je hviezdou a vesmír je nekonečný. Upálili ho za to na hranici, a aby sa uistili, že nebude mať posledné slovo, jazyk mu prepichli železným klincom. Keď Galileo v roku 1632 zverejnil svoje zistenia, riskoval teda život. Jeho kniha okamžite slávila úspech a bola pokladaná za majstrovské dielo v mnohých častiach Európy, nie však v Ríme. 22. júna Galilea predviedli pred cirkevný tribunál katolíckej inkvizície. Išlo o jeden z prvých novodobých stretov medzi vedeckým poznaním a náboženskými dogmami. Vytvorili ste a šírili falošnú náuku, ktorá protirečí teologickej podstate Svätého Písma, jedinej autorite v otázkach týkajúcich sa Zeme. Sedem kardinálov uznalo Galilea vinným z kacírstva. Odsúdili ho na doživotné väzenie a prinútili ho zrieknuť sa jeho úžasných objavov. Ja, Galileo Galilei, s úprimným srdcom a nepredstieranou vierou odvolávam, preklínam a zatracujem vyslovené omyly, bludy a sektárstvo, ktoré sa protiví Svätej Cirkvi. Galileo si však posledné slovo vziať nenechal. A predsa sa točí! Cirkev Galilea umlčala, ale na zastavenie revolučného vplyvu jeho myšlienok už bolo neskoro. Ak bolo chybné čosi také fundamentálne ako postavenie Zeme vo vesmíre, koľko ďalších názorov na svet bolo treba prehodnotiť? Začala sa éra revolúcií. Zatiaľ čo v Európe sa Rím snažil potlačiť prejavy nového myslenia, v moslimskej Indii prekvitala náboženská tolerancia a intelektuálna sloboda. Tádž Mahal je najokázalejším pomníkom lásky na svete. Dal ho postaviť mogulský panovník Šáhdžahán, ktorý vládol viac než 100 miliónom ľudí. V žiadnej európskej krajine by ste v tej dobe nenašli otvorenejší režim, než bol ten jeho. Vítaní tu boli príslušníci všetkých náboženstiev, ľudia milovali umenie a vzdelanie sa tu cenilo. Šáhdžahán bol známy ako “kráľ sveta”. Ibaže ani on nemal moc nad všetkým. Jeho milovaná manželka Mumtaz Mahal zomrela, keď privádzala na svet ich 14 te dieťa, a Šáhdžahána to zlomilo. Na jej pamiatku dal postaviť Tádž Mahal. Šáhdžahánov obľúbený syn Dára, ktorého si vybral ako dediča, plánoval pokračovať v osvietenej vláde svojho otca. Mal však ešte jedného brata, Aurangzéba. Ako radikálny moslim chcel Aurangzéb zaviesť v celej Indii prísnu verziu islamského práva. V roku 1657 Šáhdžahán vážne ochorel a následne sa začal krvavý zápas o budúcnosť Indie. Aurangzéb porazil Dáru v boji o trón a svojho otca nechal uväzniť v paláci.04-06_Dejiny sveta[(024931)19-16-17] Dáru viedli ulicami Dillí s jeho malým synom po boku. Podobne ako v katolíckej cirkvi, ani v Aurangzébovom náboženstve nebolo miesta pre slobodu myslenia. Dáru obvinili z herézy a odsúdili na smrť. Aurangzéb poslal svojmu otcovi príšerný dar. Z pohľadu Aurangzéba predstavovala sloboda myslenia ohrozenie jeho viery a moci. Počas 50 ročnej hrôzovlády odstránil všetkých, ktorí mu stáli v ceste. Hinduistické chrámy zrovnal so zemou, zaviedol prísne islamské právo, zakázal pitie alkoholu, obrazy, astrológiu a štúdium histórie. Na svojom dvore dokonca zakázal i hudbu. Jeho dvorní hudobníci sa rozhodli svoje nástroje oficiálne pochovať. Aurangzéb im povedal: “Pochovajte hudbu tak hlboko pod zem, aby sa už nikdy viac neozval ani jeden tón, či ozvena.” Šáhdžahán využíval svoju absolútnu moc tak, že podporoval intelektuálnu slobodu. V rukách jeho syna viedla tá istá moc k útlaku a skaze. Systém založený na svojvôli jediného človeka nemôže byť nikdy zárukou voľnosti a slobody myslenia. Aby sa mohli tieto idey rozvíjať, musela vzniknúť nová revolučná forma vlády. 100 rokov po tom, ako v Indii nastalo nové obdobie temna, začalo 13 amerických kolónií prejavovať čoraz väčšiu nespokojnosť s vládou britského kráľa. V roku 1773 ešte Spojené štáty americké neexistovali. V týchto kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí, čo bola viac ako tretina britskej populácie. Vládol im však kráľ a parlament v 6 500 kilometrov vzdialenom Londýne. V parlamente nemali zastúpenie a takmer o ničom nemohli rozhodovať sami. Po 170 tich rokoch sa to malo zmeniť a svoju rolu pri tom zohrala obľúbená komodita, čaj. Boston, Massachusetts, 1773. Britská vládla uvalila daň na čaj, ktorý bol vyvážaný do kolónií. Nebola veľmi vysoká, ale stala sa symbolom represívnej britskej vlády. Mnohí ľudia si začali klásť otázku, prečo majú odvádzať dane vláde, v ktorej nemajú zastúpenie. Žiadne zdanenie bez zastúpenia! Odmietame britskú daň na čaj! Massachusettský politik Samuel Adams usúdil, že je čas začať konať. Majetok človeka je plodom jeho usilovnosti. Ak mu ho smie niekto svojvoľne odňať pod akoukoľvek zámienkou, nemôže sa pokladať za slobodného. Keď sa Adams dopočul, že lode do Bostonu vezú okolo 45 ton britského čaju, odprisahal, že nedopustí, aby sa dostali z paluby. Ale Briti boli odhodlaní náklad vyložiť a zinkasovať dane. Nie britským daniam na čaj! Nie britským daniam na čaj! V novembri roku 1773 vplávala do bostonského prístavu prvá z troch britských lodí, Dartmouth. Zakotvila v Griffinovom prístavisku a na palube mala balíky čaju. V meste to doslova vrelo. Prepáčte, dobrý muž. Áno, pane? Musíte ihneď odplávať! Je mi ľúto, o tom ja nerozhodujem. Varujem vás, nedovolíme vám vyložiť ani len gram toho prekliateho čaju! Odíďte! Nedotýkajte sa ma! Dorazili ďalšie dve lode s nákladom čaju. 20 dní bránili rebeli posádkam vo vykládke. Vyzývali kapitánov lodí na návrat do Británie. Ale probritský guvernér Bostonu ich požiadavky odmietol. Guvernér odmietol vydať lodiam povolenie odplávať! Na tomto stretnutí už nemôžeme urobiť viac pre záchranu tejto krajiny! Nadišiel čas, aby sa činu chopil dav. Vzbúrenci zamierili do bostonského prístavu. 60 z nich sa prezlieklo za Indiánov z kmeňa Mohavkov, čím sa pripodobnili k pôvodným obyvateľom Ameriky, ktorí sa búria proti cudzej nadvláde. V priebehu troch hodín zničili 46 ton čaju v hodnote viac než poldruha milióna dolárov v prepočte na dnešné ceny. Táto udalosť vstúpila do dejín ako Bostonský čajový večierok. Išlo o prvý akt vzbury v krvavom konflikte, z ktorého sa zrodila nezávislá krajina. Boje počas Americkej revolúcie trvali 8 rokov, až kým Briti napokon nepriznali 13 tim kolóniám nezávislosť. Samuel Adams sa stal jedným z otcov zakladateľov Spojených štátov amerických a podpísal Deklaráciu nezávislosti. “Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé: Všetci ľudia boli stvorení ako seberovní. Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia.” Tisíce rokov si králi, pápeži a tyrani uzurpovali právo vládnuť iným. No teraz našli obyčajní ľudia inšpiráciu v novej myšlienke, že sme boli všetci stvorení ako seberovní. Potrvá ešte takmer 200 rokov, kým sa tieto slová budú vzťahovať aj na ženy a ľudí všetkých rás, ale samotný koncept rovnosti a práv jednotlivcov predstavoval obrovský krok vpred v rámci ľudskej spoločnosti a položil základy moderného sveta. Americká revolúcia mala hlboký vplyv aj na Európu. Nastal čas, keď mali ľudia slobodu na dosah, ale cesta k nej bola brutálna a krvavá. Francúzsky kráľ Ľudovít XVI. investoval množstvo prostriedkov do podpory Američanom v boji proti Britom. Teraz jeho krajina pomaly krachovala a šľachta a klérus odmietli platiť vyššie dane, aby ju dostali z ťažkostí. Ľudovít sa pokúsil vyžmýkať viac peňazí zo strednej a najnižšej triedy, ale chudobní ľudia už toho mali dosť. V lete roku 1789 hnev, ktorý v nich tlel, explodoval v parížskych uliciach v plnej sile. Po prvýkrát sa stredná trieda spojila s chudobnými robotníkmi. 14. júla dav zaútočil na Bastilu, kráľovskú pevnosť a väzenie a nenávidený symbol režimu. V tom čase v ňom sedelo len 7 väzňov, všetko bežní kriminálnici. Vzbúrencom v skutočnosti išlo o to, dostať sa do bastilského skladu zbraní a strelného prachu. Víťazstvo oslávili tým, že veliteľovi väznice odrezali hlavu kuchynským nožom. Demonštranti teraz vyhlásili, že vytvoria novú zastupiteľskú vládu. V priebehu nasledujúcich 4 och rokov oberali kráľa o právomoci, a napokon mu zakázali opustiť Paríž. Národné zhromaždenie zrušilo mnohé práva katolíckej cirkvi a šľachty. Svoju víziu nového Francúzska zhrnuli do troch slov: Rovnosť, bratstvo, sloboda. Podľa vzoru Americkej revolúcie spísali dokument s názvom Deklarácia práv človeka a občana. Zaručoval všetkých občanom rovnosť, právo na volenú vládu, na spravodlivý súdny proces a slobodu prejavu. Dva roky po začiatku revolúcie stál Ľudovít XVI. pred voľbou: Zmieriť sa s úplnou stratou moci, alebo sa postaviť na odpor. Unikol z Paríža so svojou manželkou Máriou Antoinettou a deťmi v preoblečení za sluhov. Zamierili k holandskej hranici, kde sa na ich podporu zhromažďovali konzervatívni rojalisti. No správa o kráľovom pokuse o útek ich predbehla. Bývalý vojak si kráľovnú pamätal z čias, keď slúžil v kráľovskej kavalérii. Krátky pohľad na francúzsku bankovku mu podozrenie potvrdil. Hra sa skončila. Ľudovít už prešiel takmer celý oblúk, od absolútnej moci k úplnej bezmocnosti. V septembri roku 1792 bolo Francúzsko vyhlásené za republiku. Ľudovíta XVI. uznali vinným z vlastizrady a odsúdili ho na smrť. Gilotína bola plodom revolúcie. Išlo o rýchly a efektívny nástroj smrti. Po prvýkrát boli prostí občania a šľachtici popravovaní tým istým, rovnostárskym spôsobom. A gilotína mala teraz ukončiť viac než tisícročné dejiny absolutizmu vo Francúzsku. Zomieram nevinný, nedopustil som sa zločinov, z ktorých ma obvinili! Odpúšťam tým, ktorí rozhodli o mojej smrti, a modlím sa, aby Francúzsko netrpelo pre krv, ktorú sa chystáte preliať! Revolučné šialenstvo popravou Ľudovíta a jeho dvoranov neutíchlo. Počas nasledujúcich rokov sa na ideály slobody a rovnosti temer zabudlo, pretože fanatickí revolucionári videli nepriateľov štátu na každom kroku. Na uliciach tiekla krv. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia krutých násilností, známeho ako Jakobínsky teror, zomrelo približne 30 tisíc ľudí. Revolucionári potrebovali vyvolať hnev, aby podnietili ľudí k činom, ale keď sa jeho plameň rozhorel, nie vždy ho dokázali udržať pod kontrolou. 10 rokov po začiatku Francúzskej revolúcie sa krajina ocitla v troskách. Revolučná vláda bola slabá a nejednotná. Ľudia túžili po stabilite a istý nesmierne ambiciózny generál bol presvedčený, že im ju vie zaistiť. Po tom, čo Napoleon Bonaparte nechal pápeža hodinu a pol čakať, v katedrále Notre Dame sa sám korunoval za francúzskeho cisára. Kruh francúzskej revolúcie sa uzavrel. Od všemocného kráľa, cez revolúciu a krvavý chaos, až po ďalšieho neobmedzeného panovníka. Revolúcie v Amerike aj Francúzsku sa skončili, ale ideály demokracie, slobody, rovnosti a bratstva sa rozšírili do celého sveta. Inšpirovali aj otrokov pracujúcich vo francúzskej kolónii na ostrove Sen Domeng, ktorý sa dnes volá Haiti. Ľudia sa navzájom zotročovali tisíce rokov. Ale krutosť obchodu s africkými otrokmi dosiahla industriálne rozmery. V priebehu troch storočí previezli loďami cez Atlantik v desivých podmienkach až 12 a pol milióna Afričanov. Donútili ich pracovať na plantážach v Severnej a Južnej Amerike, a v Karibiku. Tretina z nich zomrela do troch rokov od príchodu. Zatiaľ čo európske a americké vlády začínali akceptovať ľudské práva, ďalej bohatli na otroctve. Ostrov Sen Domeng bol najlukratívnejšou francúzskou kolóniou. Pochádzalo odtiaľ 40 percent cukru v Európe a 60 percent kávy.04-06_Dejiny sveta[(052562)19-16-20] Dodávky zaisťovalo pol milióna afrických otrokov, ktorí pracovali pre 32 tisíc Európanov. Keď sa na ostrov dostala správa o Francúzskej revolúcii, haitských otrokov to nadchlo. Obrady voodoo využívali ako zásterku a tajne pripravovali vlastnú revolúciu. V noci 14. augusta 1791 sa istá skupina stretla s veľkňazom voodoo a vodcom otrokov Boukmanom Duttym. Volali ho Boukman, pretože učil otrokov čítať. Cestoval z plantáže na plantáž a tajne pri tom podnecoval otrokov k vzbure. Odhoďte obraz boha belochov, ktorý je smädný po vašich slzách, a počúvajte hlas slobody, ktorý sa prihovára našim srdciam. Odhoďte obraz, obraz boha belochov! Boukman sa zaprisahal, že z ostrova vyženie všetkých belochov. Svoju prísahu spečatil vypitím krvi zabitého prasaťa. Na Haiti sa začala vojna za nezávislosť. V priebehu niekoľkých týždňov povstalo viac než stotisíc otrokov. Zmasakrovali 4 tisíc belošských majiteľov plantáží. Tisíc plantáží vypálili do tla. Vo Francúzsku mnohí vnímali otroctvo ako poškvrnu na ideáloch revolúcie a podporovali vzbúrencov, ale krajina bola závislá od vysokých ziskov, ktoré prúdili z Haiti vďaka otroctvu. Ľudské práva tak zostali v platnosti iba pre niektorých. Otroci pokračovali vo svojom boji za slobodu aj po tom, ako Boukmana Duttyho zabili a jeho hlavu vystavili s nápisom: “Toto je hlava Boukmana, vodcu rebelov.” Po troch rokoch predstavitelia Francúzskej revolúcie napokon vo Francúzsku i všetkých jeho kolóniách otroctvo zrušili. O 10 rokov neskôr sa Haiti stalo prvou černošskou republikou na svete a prvou nezávislou krajinou v Latinskej Amerike. V priebehu nasledujúceho storočia bolo otroctvo postavené mimo zákon vo väčšine krajín sveta. Jednou z posledných, ktoré sa ho vzdali, bola krajina, kde sa myšlienka rovnosti zrodila: Spojené štáty americké. Keď ľudia začali prijímať koncept individuálnych práv a slobôd, barbarské im zrazu nepripadalo iba otroctvo. Staré britské právo menovalo 220 zločinov, ktoré sa trestali smrťou. Teraz boli Briti nútení prehodnotiť svoj systém trestného práva. Kapitán James Cook ako prvý Európan pristál pri brehoch rozľahlého austrálskeho kontinentu. Vyhlásil ho za britské výsostné územie. V roku 1787 sem dorazilo 11 lodí s prvými britskými osadníkmi, no drvivú väčšinu z nich sem priviezli proti ich vôli. 736 z nich tvorili odsúdenci, ktorých právny systém odvrhol, pretože ich už nemohol popraviť. Javilo sa to ako humánne a praktické riešenie nepríjemného problému. V priebehu nasledujúcich 63 och rokov stúpol počet odsúdencov v austrálskych trestaneckých kolóniách na 165 tisíc. Mnohí z nich sa dopustili drobných krádeží, ako napríklad Thomas Howell, ktorého odsúdili za krádež dvoch sliepok, alebo Elizabeth Pauleyová, ktorá ukradla slaninu, múku a hrozienka v cene niekoľkých šilingov, či James Grais, ktorý ukradol 10 metrov stužky a hodvábne pančuchy, a v čase, keď ho sem priviezli, mal len 11 rokov. Ibaže trestanci neboli prvými obyvateľmi Austrálie. Aborigéni ju obývali už 50 tisíc rokov, a za ten čas sa spôsob ich života temer nezmenil. Takmer milión nomádskych lovcov a zberačov tvorilo jednu z najstarších pôvodných kultúr na zemi. Počas koloniálnych vojen v Severnej a Južnej Amerike vyhynuli celé domorodé populácie. Vo svetle nového vnímania ľudských práv by takéto vyhladenie pôsobilo nemorálne. Kráľ Juraj III. nariadil britským vojakom, aby sa k domorodcom správali s úctou a vľúdnosťou. Prvý austrálsky guvernér, kapitán Arthur Phillip, bol voči trestancom prísny, ale k aborigénom mal iný postoj. Zvedavosť a snaha spoznať ich záhadnú kultúru motivovala Phillipa, aby sa opakovane pokúšal o kontakt s aborigénmi, ktorí sa cudzincom zjavne vyhýbali. Keď to nevyšlo, zvolil agresívnejšiu stratégiu. Zajatý domorodec bol 26 ročný muž menom Benelong. Pod Phillipovým vedením bol nútený osvojiť si angličtinu a slušné spôsoby britského džentlmena. Na prekvapenie oboch sa z dvojice mužov stali priatelia. Ich vzťah odzrkadľoval ideály tejto revolučnej éry: Vzájomný rešpekt založený na rovnosti a túžbu po poznaní. Na Vianoce roku 1789 Benelonga obliekli do slávnostnej uniformy Britského námorníctva, aby si s kapitánom Phillipom vychutnal vianočnú večeru, pri ktorej sa podávala korytnačka. Ibaže potom Benelong náhle ušiel. Po 4 och mesiacoch sa ho Phillipovi napokon podarilo vystopovať. Aborigénska tradícia vyžadovala, aby sa Benelong Phillipovi pomstil za to, že ho uniesol. Phillip sa zotavil a útočníkovi odpustil. O mesiac neskôr sa Benelong vrátil do Sydney, aby s Phillipom uzavrel mier. Po prvýkrát nejaký domorodec dobrovoľne vstúpil do britskej osady. Táto udalosť vstúpila do dejín ako “Coming in”. Príchod. Briti postavili Benelongovi dom na mieste, ktoré sa dnes nazýva Benelong Point. V súčasnosti tam stojí budova Sydneyskej opery. Phillip sa domnieval, že aborigéni bez problémov prijmú britskú kultúru. Benelong zas očakával mier a autonómiu pre svoj ľud. Obaja muži sa kruto mýlili. Bieli osadníci domorodcov prenasledovali a vraždili, aby získali ich pôdu. Odhaduje sa, že ich zabili okolo 20 tisíc. Tisícky ďalších podľahli chorobám, ktoré sem zavliekli Európania: Pravým kiahňam, či syfilisu. Tí, ktorí prežili, prišli o svoju zem i spôsob života zdedený po predkoch. Mnohí prepadli novým lákadlám, alkoholu a tabaku. 100 rokov po príchode Britov do Austrálie počet pôvodných obyvateľov klesol o 80 percent. Ani revolučné ideály nedokázali zastaviť skazu ďalšieho domorodého národa. Sloboda a rovnosť boli vplyvnými novými myšlienkami, ktoré oslobodili milióny ľudí spod bezprávia a tyranie, ale poľahky ich odsunuli temnejšie motívy, ktoré sú nám vlastné: Chamtivosť, krutosť a túžba po moci. Idea slobody neviedla len k ozbrojeným vzburám a politickým a sociálnym zmenám. Spôsobila revolúciu aj v samotnom ľudskom myslení. Vedci si mohli slobodne klásť otázky a skúmať svet prírody, čo viedlo k prevratným vynálezom a objavom. V roku 1796 istý anglický vidiecky lekár so zvedavou mysľou a záujmom o všetky vedné odbory výrazne zasiahol do dejín ľudstva. Ako 8 ročný chlapec zažil Edward Jenner traumu, ktorá mala vplyv na jeho životné dielo. Boli to časy, keď vírus pravých kiahní ročne zabil na celom svete každého siedmeho človeka. Jedinú možnosť, ako sa pred ním chrániť, predstavovala primitívna a veľmi nebezpečná procedúra. Štyri týždne nechali malého Edwarda hladovať a prikladali mu pijavice. Potom sa pustil do práce lekár. Na ranu mu pritlačil vysušenú chrastu z vyrážky pravých kiahní. Už stáročia ľudia vedeli, že u toho, kto sa nakazil pravými kiahňami a choroba mala uňho ľahký priebeh, bola malá pravdepodobnosť, že by neskôr ochorel vážne. Išlo však o veľmi riskantnú metódu. U mnohých pacientov sa choroba rozvinula naplno a zostali im jazvy alebo oslepli. Ďalších táto preventívna liečba zabila. Po niekoľkých dňoch sa Edwardovi objavili pľuzgiere na celom tele, vrátane úst a krku. Spaľovala ho vysoká horúčka. Mladý Edward patril k tým šťastnejším. Po 10 tich dňoch horúčka ustúpila. Odteraz bol voči pravým kiahňam imúnny, ale prenasledovala ho spomienka na to, čím musel prejsť. O mnoho rokov neskôr podnietili jeho zvedavosť chýry, že dojičky, ktoré prekonali kravské kiahne, neškodné kožné ochorenie, sa už nemohli nakaziť pravými kiahňami.04-06_Dejiny sveta[(060863)19-16-24] V lete 1796 sa rozhodol riskovať celú svoju lekársku kariéru a zistiť, či majú tieto babské povedačky nejaký vedecký základ. Ako pokusného králika použil syna svojho záhradníka, 8 ročného Jamesa Phippsa. Jenner nakazil chlapca kravskými kiahňami a počkal, kým sa zotavil. Nemáš sa čoho báť. Len ťa týmto trošičku škrabnem, dobre? Takto. Vôbec to nebolelo, však? Nie takého statočného chlapca, ako si ty. A teraz ti tam nanesiem toto. Potom nadišiel čas na riskantný experiment. Vzal trošku tekutiny z pľuzgiera dedinčana, ktorý trpel pravými kiahňami, a preniesol ju do rany. Nebolelo to, všakže? Ani trošičku. Nebolo to také strašné. A James neochorel. Dojička hovorila Jennerovi pravdu: Po prekonaní kravských kiahní získal chlapec imunitu voči pravým kiahňam. Jenner nazval túto novú metódu vakcinácia, podľa latinského výrazu pre kravu, “vacca”. Jenner začal o tomto novom postupe publikovať články, ktoré napísal vo svojom vidieckom dome. A v záhrade si postavil chatku, kde očkoval miestnych chudobných. Vakcína proti pravým kiahňam, ktorú vyvinul, už o 20 rokov zachraňovala životy po celom svete. V roku 1980 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila, že pravé kiahne boli úplne vyhubené. Ide stále o jediné ochorenie, nad ktorým ľudstvo celosvetovo zvíťazilo. Ešte v roku 1632 žil Galileo vo svete, kde sa samotné myslenie trestalo smrťou. O necelých 200 rokov neskôr sa Jenner nechal uniesť svojou vedeckou zvedavosťou vo svete, kde sa naopak sloboda myslenia cenila. Obyčajný vidiecky lekár Edward Jenner zachránil viac životov, než ktokoľvek iný v dejinách ľudstva. V ďalšej časti sa budeme venovať vzostupu priemyslu, zápasu o globálnu mocenskú hegemóniu, a vojne, ktorá mala ukončiť všetky vojny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.