DEJINY SVETA PRIEMYSELNÝ VEK

By | apríl 24, 2016

Japonsko, september 1877. Samuraji sa chystajú na svoj posledný boj. Tento starobylý rád bojovníkov dominoval v Japonsku celé generácie. Ibaže starý svet založený na tradíciách a cti sa pomaly strácal. Teraz stáli pred nepriateľom, ktorého nemali šancu poraziť. Dôjde k modernizácii ich krajiny a transformácii sveta, nastane nový priemyselný vek. Od amerického kontinentu až po Rusko a od Európy po Ďaleký východ priemyselná revolúcia zmenila spôsob, akým ľudia po stáročia žili. Zmietla našu rurálnu minulosť a umožnila zrod moderného sveta. Vďaka skroteniu sily strojov sme mohli vyrábať viac, cestovať ďalej a bohatnúť ako nikdy predtým. Ale s nástupom priemyslu sa zároveň rozpútal boj o trhy a zdroje, ktorý povedie k dosiaľ najväčšiemu vojnovému konfliktu v dejinách.  V roku 1839 mala Čína už takmer tri storočia zatvorené dvere pred importom z cudziny. Číňania však bohatli na predaji svojich produktov po celom svete. Priemyselné krajiny, ako bola Veľká Británia, teraz v nových továrňach vyrábali množstvo tovaru a túžili ho dostať k 400 miliónom čínskych zákazníkov. Číňania však boli radšej, keď peniaze do ich krajiny pritekali, a nie naopak. Kanton, 1839. Na obchodovanie s cudzincami Číňania vyhradili malú štvrť v tomto jedinom meste. Šlo o južný prístav dnešného Kuang čou. Európski obchodníci čelili rozsiahlym obmedzeniam pri predaji vlastných produktov, ale mohli slobodne nakupovať čínsky tovar, vrátane istej komodity, ktorej Angličania nemali nikdy dosť. Čaju. Záľuba Britov v pití čaju vyhnala dopyt po ňom do závratných výšok a profitovala na tom aj britská vláda. Jedna desatina jej príjmov pochádzala z daní uvalených na čaj po celom Britskom impériu. Jeden šiling, prosím. Jeden a pol.04-19_Dejiny sveta[(062341)08-36-18] Dám vám len jeden šiling a tri pence za libru. Jeden a pol. Číňania však vyžadovali platby v striebre, čo výrazne odčerpávalo britské rezervy. Aby Briti získali svoje striebro späť, museli Číňanom ponúknuť produkt, ktorý by si chceli kúpiť. Dobre, ďakujem. A našli taký, ktorý bol ešte návykovejší než čaj. Indické ópium sa do Číny pašovalo na britských lodiach a ďalej sa načierno predávalo miestnym obchodníkom. V roku 1839 už bolo od ópia závislých 12 miliónov Číňanov. Po prvýkrát vo svojich dejinách Čína dovážala viac, ako vyvážala. Čínsky cisár si bol vedomý toho, aký zhubný vplyv má ópium na jeho poddaných i zisky. Vydal preto cisársky dekrét. CISÁR: Ópium je jed, ktorý podrýva naše dobré mravy a morálku. Jeho užívanie sa zakazuje zákonom. Ale Briti dekrét ignorovali. Tieto dve veľké impériá sa tak ocitli na kolíznom kurze. Cisár vyslal do Kantonu jedného zo svojich najspoľahlivejších úradníkov, vysokého komisára Lina. Medzi kantonskými úradníkmi bujnela korupcia, ibaže Lin bol neúplatný. Nariadil rozsiahlu raziu v obchodníckej štvrti a vydal edikt, podľa ktorého sa predaj ópia trestal smrťou. Cudzinci mali byť sťatí, Číňania uškrtení. Obchodníci však odmietli vydať svoje zásoby ópia. A tak Lin nechal kantonskú obchodnícku štvrť uzavrieť. Zablokoval dodávky potravín. Nátlak stupňoval využitím prostriedkov psychologickej vojny. Pred oknami neustále cvičili stovky vojakov. Počas celej noci zneli obrovské gongy. O 24 hodín neskôr sa obchodníci vzdali. Lin nechal zničiť 20 tisíc debien s ópiom v hodnote 300 miliónov dolárov v prepočte na dnešnú menu. Ibaže čínsky cisár sa z víťazstva netešil dlho. Britov pobúrilo, ako sa Čína zachovala k jeho obchodníkom, a vyslali k jej brehom námorníctvo. Čínska flotila drevených džuniek tak čelila novej zbrani priemyselného veku. Flotile delových člnov na parný pohon, vrátane prvej obrnenej pancierovej lode na svete. Nemesis. Ťažké delostrelectvo ostreľovalo čínske mestá pozdĺž pobrežia. Britské útoky pokračovali ešte viac než 2 roky. V roku 1842 cisár pristúpil na mier. Bol nútený zaplatiť za zničené ópium a uhradiť vojnové náklady. Briti dosiahli otvorenie 5 tich čínskych prístavov pre zahraničný obchod a získali ostrov Hongkong, ktorý sa tak stal ich novou kolóniou priamo na prahu Číny. Posolstvo prvej európskej priemyselnej veľmoci zvyšku sveta znelo jasne. Otvorte svoje trhy, inak naplno pocítite silu moderného spôsobu boja. Čína nikdy nezabudla na potupu, ktorú pre ňu ópiové vojny znamenali, dnes je však krajinou s najväčším exportom a najrýchlejšie rastúcou ekonomikou na našej planéte. Briti vďačili za víťazstvo nad Čínou výdobytkom, ktoré priniesla priemyselná revolúcia. Najvýznamnejší posun vo vývoji ľudstva od zrodu poľnohospodárstva pred 9 tisíc rokmi. V rámci dopravy i pri práci sme sa po stáročia spoliehali na silu svalov, vody a vetra. Potom v roku 1765 istý mladý škótsky mechanik spustil revolúciu. James Watt sa snažil vylepšiť účinnosť primitívneho jednokomorového parného stroja. Keď prechádzal okolo miestnej práčovne, dostal prelomový nápad. Pri pohľade na paru, ktorá unikala z komínov práčovne, si Watt uvedomil, že by v stroji jej ochladzovanie mohlo prebiehať v druhej, oddelenej komore. Vďaka tomu dokázal parný stroj pracovať omnoho efektívnejšie. Na dosiahnutie rovnakého výkonu postačovala iba štvrtina paliva. Wattov vynález zmenil takmer všetky aspekty ľudského života a posunul svet do modernej éry. Začiatkom 19. storočia parné stroje pracovali v textilných továrňach a železiarňach po celom svete. Baníci hĺbili tisícky nových šácht, aby pokryli rastúci dopyt po uhlí, ktoré stroje poháňalo. Lenže transport uhlia k továrňam riečnymi člnmi, či po ceste, trval dlho. Žiaduci bol rýchlejší prepravný systém. George Stephenson bol až do 18 tich rokov negramotný a vzdelával sa ako samouk. Po dlhom štúdiu prišiel v roku 1825 s podivne vyzerajúcim vynálezom. Svoj stroj nazval Locomotion. Nikto netušil, či bude jeho vynález fungovať. Niektorí sa domnievali, že vybuchne a zmení sa na ohnivú guľu. No niekoľko odvážnych miestnych obyvateľov sa chcelo zúčastniť jeho skúšobnej jazdy. Stephenson vyrobil malý osobný vozeň pre významných hostí a nazval ho Experiment. Ostatní sa viezli vo vagónoch na uhlie. Táto prvá jazda po 42 kilometrovej trati medzi mestečkami Stockton a Darlington na severovýchode Anglicka zmenila priebeh dejín. Priemyselná revolúcia prešla vďaka železnici na vyšší rýchlostný stupeň. Už čoskoro sa po železnici prevážali suroviny a vyrobený tovar po celej Británii, potom po zvyšku Európy, Spojených štátoch a neskôr aj Ázii a Južnej Amerike. Ľudia mohli cestovať rýchlejšie a ďalej než kedykoľvek predtým, a začali sa sťahovať do miest. Tovární pribúdalo a rástli nároky na novú pracovnú silu, ktorá by stroje ovládala. Začalo sa obdobie masívnej migrácie. O 25 rokov neskôr už väčšina Britov žila v mestách. Od roku 2008 to platí na celej našej planéte. Svet sa zmenil pod vplyvom vynálezov priemyselného veku, počnúc parníkmi a oceľovými mostmi, cez telegramy až po nádherne vysvietené ulice. Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a Belgicko sa rýchlo zapojili do pretekov na poli industrializácie a spustili tým horúčkovité súperenie o suroviny a nové trhy. Kedysi sa ríše rozširovali výlučne na základe vojenskej sily. Teraz však priemysel poskytoval finančné zdroje a zbrane, vďaka ktorým sa mohol rozpútať súboj o svetovú dominanciu nového typu. Európske krajiny sa do pretekov o nadvládu vo svete zapojili rýchlo. Američania, na druhej strane Atlantiku, sa chystali na vojnu, ktorá mala rozhodnúť o ich vlastnej priemyselnej budúcnosti. Južná Karolína, rok 1860. Na rozsiahlych bavlníkových plantážach na americkom juhu dreli 4 milióny otrokov.04-19_Dejiny sveta[(028936)08-36-13] Cena týchto otrokov bola vyššia, než mali všetky farmy a poľnohospodárska pôda na juhu dokopy. Išlo o 75 miliárd dolárov v prepočte na dnešnú menu. Keď sa krajina rozširovala smerom na západ, južanskí plantážnici chceli zaviesť tento výnosný obchodný model aj na nových územiach, ale obyvatelia severu boli proti. Mnohí z nich pokladali otroctvo za amorálne. V roku 1860 mal priemyselný sever 19 miliónov obyvateľov. Na juhu žilo len 8 miliónov ľudí, pričom polovica z nich boli otroci. Viac obyvateľov znamenalo viac hlasov a väčší politický vplyv. Republikánsky kandidát na prezidenta, Abraham Lincoln, pochádzal zo severu. Jedným z jeho predvolebných sľubov bolo zastavenie šírenia otroctva. Pokiaľ tomu vieme zabrániť našimi hlasmi, ako môžeme dopustiť, aby sa otroctvo rozšírilo do Západných teritórií a preniklo aj sem k nám, do slobodných štátov? Zmysel pre povinnosť nám káže vzoprieť sa tomu, tak konajme svoju povinnosť nebojácne a účinne. Pre obyvateľov juhu bolo Lincolnovo zvolenie poslednou kvapkou. V čase, keď skladal prezidentskú prísahu, sa už sedem južanských štátov odtrhlo od Únie s cieľom vytvoriť vlastný štátny útvar. Nazvali ho Konfederácia. Štát Mississippi zhrnul svoje dôvody vo vyhlásení, že boj proti otroctvu je bojom proti obchodu a civilizácii. Lincoln sa snažil upokojiť Južanov tvrdením, že nemieni rušiť otroctvo v štátoch, kde už existuje, ale nepristúpi na jeho rozšírenie do ďalších štátov Únie. Bolo však príliš neskoro. Juh sa už rozhodol. 12. apríla 1861 Južná Karolína zaútočila na pevnosť Sumter s federálnou posádkou a Konfederácia ju získala pre seba. Lincoln následne vyhlásil vojnu. Išlo o súboj medzi poľnohospodárskou minulosťou a industriálnou budúcnosťou krajiny. Lincoln zmobilizoval priemyselne silný Sever a začala sa prvá moderná vojna vo svetových dejinách. Ibaže Juh mal k dispozícii lepších generálov a zapálených dobrovoľníkov, ktorí bojovali za svoj spôsob života. Na oboch stranách padli stovky tisíc vojakov. Keď sa vojna naťahovala, Lincoln si uvedomil, že musí urobiť niečo radikálne, aby Úniu zjednotil a porazil Juh. Počnúc prvým januárom 1863 zaručil všetkým otrokom zo vzbúrených štátov slobodu. Išlo o účinný krok, ktorý sa na severe stretol so širokou podporou a znamenal prílev černošských regrútov do unionistickej armády. Viedol k zrušeniu otroctva, zdroja bohatstva a moci Južanov. 9. apríla 1865 Konfederácia kapitulovala. Boje si vyžiadali 620 tisíc obetí, takmer rovnaký počet ako všetky vojny dokopy, ktorých sa Američania zúčastnili. Ale porazený Juh sa zmohol ešte na jeden posledný krvavý úder. Vidím jeden spôsob, ako by mohol ravensdalský statok zostať v rodine. A aký? Keď sa vaša dcéra vydá za ručiteľa. Za vás? Päť dní po kapitulácii Juhu sa Abraham Lincoln s manželkou Mary zúčastnil na predstavení v divadle vo Washingtone v rámci osláv víťazstva Únie. Videli ste ho? Nie, ale vidím jeho. Lincoln však v ten večer nebol v divadle jedinou slávnou osobnosťou. Prišiel tam aj známy herec a stúpenec južanskej Konfederácie John Wilkes Booth. Pán Coile! Chcel sa pomstiť za porážku Juhu. Vy dokážete mužov dostať do pasce! Booth vykríkol latinské motto štátu Virginia: “Tak vždy skončia tyrani!” Pomôžte mi niekto! Pomoc! Sever smútil za svojím politickým hrdinom. Na juhu oslavovali. V istých texaských novinách napísali: “Jasáme nad smrťou nášho utláčateľa.” Ale vďaka Lincolnovi sa Únia zachovala a krajina sa vzdala otroctva ako základu ekonomiky. Od tej doby Spojené štáty nebudovali svoju prosperitu na poľnohospodárstve, ale na priemysle, ktorý im otvoril dvere, aby sa mohli stať jednou z prvých superveľmocí moderného sveta. Krajina na druhom konci zemegule, ktorá sa jedného dňa stane druhou svetovou superveľmocou, bola stále uväznená vo svojej rurálnej minulosti. Polovicu ruských roľníkov tvorili nevoľníci. Išlo o 22 miliónov ľudí, ktorí boli v podstate majetkom miestnych statkárov. Podobne ako americkí otroci, aj títo ľudia boli nútení vykonávať všetky fyzické práce, inak ich čakali kruté tresty. Rusi práve utrpeli porážku v Krymskej vojne, kde ich porazili nové výkonné pušky, parníky a delostrelectvo francúzskych a britských protivníkov. Cár Alexander II. si uvedomil, že ak má Rusko prosperovať, nezaobíde sa to bez modernizácie a oslobodenia nevoľníkov, keďže rodiaci sa priemysel potreboval pracovnú silu. Ruskí aristokrati však nemali v úmysle dať nevoľníkom slobodu. Až na jedného. To ti nevyšlo, Lev. Tento mladý gróf, ktorý miloval hazardné hry a ženy, sa jedného dňa stane titanom ruskej literatúry a napíše román Vojna a mier. Lev Nikolajevič Tolstoj zároveň zohrá zásadnú rolu v snažení Ruska o modernizáciu. Tolstoj vyrastal na rodičovskom statku s rozlohou 1 200 hektárov južne od Moskvy. Okolo rodinného sídla žilo v 11 tich malých dedinách 300 nevoľníkov. Tolstoj sa zúčastnil Krymskej vojny a po jej skončení v roku 1856 dospel k politickému prerodu. Nedokázal už ďalej podporovať bezprávie, ktoré nevoľníctvo predstavovalo. Pokračujte! Pokračujte! Ja vám pomôžem. Rozhodol sa pracovať s ostatnými na poliach a žiť životom roľníka. Tolstoj pracoval po boku svojich nevoľníkov v sadoch a oral polia. Sám to nazýval “životom v pravde”. Bol presvedčený, že Rusko sa nikdy neposunie vpred, pokiaľ väčšina jeho obyvateľov nebude vedieť čítať a písať. V októbri roku 1859 preto založil školu, kde chcel svojich nevoľníkov vzdelávať. V priebehu troch rokov Tolstoj otvoril 13 škôl. Napokon ponúkol svojim nevoľníkom slobodu. Každý z nich mal dostať 5 hektárov pôdy, niektorí zadarmo, iní za nízky poplatok. Budete slobodní. Čo na to poviete? Ale k nevoľníkom sa doniesli zvesti, že cár im dá slobodu a oveľa viac pôdy a nebude za to žiadať nič. 3. marca 1861 zverejnili cárov plán emancipácie nevoľníkov. Alexander II. bol nútený urobiť obrovské ústupky rozhnevanej šľachte. Nevoľníkom síce ponúkli slobodu, ale museli by statkárom za pôdu zaplatiť značne nadhodnotené ceny. Väčšine z nich by nezostalo nič iné, len ďalej pracovať pre aristokraciu. Išlo o slobodu iba na papieri. A tak Rusko zostalo poľnohospodárskou krajinou bohatých vlastníkov pôdy a chudobných roľníkov. Uviazlo v minulosti, namiesto toho, aby sa vydalo v ústrety priemyselnej budúcnosti. O 50 rokov neskôr sa roľníci a robotníci napokon odhodlajú na odvetný úder, zmetú staré Rusko a pustia sa do budovania priemyselnej krajiny s prísľubom rovných práv pre všetkých pracujúcich. Podobne ako Čína, aj Japonsko si na viac než dve storočia zvolilo izoláciu od zvyšku sveta. A tak ako Rusko, držalo sa starých tradícií. Bola to krajina zemepánov a roľníkov, kde hrali veľkú rolu rituály a česť. Priemyselný svet však bažil po ďalšom novom trhu. Tentoraz to boli Spojené štáty, kto ako prvý zaklopal na brány Japonska. Keď Japonci odmietli obchodnú dohodu, ktorú im ponúkla americká vláda, prezident vyslal moderné bojové lode k Edu, ako sa dnešné hlavné mesto Tokio vtedy volalo. Japonskí vládcovia si pamätali, čo postihlo Číňanov počas ópiových vojen. Aby sa vyhli námornému bombardovaniu, ustúpili požiadavkám Američanov, ale boli odhodlaní nedopustiť, aby sa podobná potupa zopakovala. Japonsko sa vydalo cestou rýchlej industrializácie. Rád by som vám ukázal naše plány. Dá sa to uskutočniť vďaka novej spaľovacej komore. Heslo dňa znelo: “Dobehnúť a predbehnúť.” Japonci s otvorenou náručou vítali tisícky západných technikov a učiteľov, ktorí im radili. V priebehu 10 tich rokov celú krajinu pospájali železnice, telegrafné linky a vyrástli tu továrne. Muži odložili kimoná a vymenili ich za obleky. Jedna vrstva japonskej spoločnosti však odmietala toto nové celonárodné nadšenie pre všetko západné. Boli to samuraji. Po stáročia mala trieda samurajov s dedičnými právami dominantný vplyv na život v Japonsku. Iba samuraji smeli nosiť meče a vstúpiť do armády. Navyše boli oslobodení od daní. Lenže v novom priemyselnom svete už Japonsko nepotrebovalo stredovekých bojovníkov s osobitými privilégiami. Armáda bola otvorená všetkým brancom a samuraji prišli o svoje práva i postavenie. Samuraji sa však stále pokladali za ochrancov tradičných hodnôt. Títo starobylí bojovníci sa odmietali vzdať svojich pozícií a za svojho vodcu si spomedzi seba zvolili toho najváženejšieho. Dnes ho poznáme ako Posledného samuraja. Volal sa Saigo Takamori. Saigo sa preslávil po celej krajine ako hrdinský bojovník. Keď sa zrazu jemu a jeho druhom Japonsko otáčalo chrbtom, vnímal to ako zradu. V roku 1877 sa Saigo postavil na čelo povstaleckej armády, ktorú tvorilo 40 tisíc samurajov, a vydal sa do boja proti reformnej vláde v Tokiu. Museli však čeliť sile moderného vojska, ktoré sa opieralo o priemysel, bojové lode, delostrelectvo, kanóny a tisícky nových odvedencov. Po 6 tich mesiacoch urputných bojov zostalo z armády samurajov len 300 mužov. Sme odhodlaní bojovať až na smrť, aby sme si splnili morálnu povinnosť voči ušľachtilému cieľu. My nikdy nebudeme váhať. V skorých ranných hodinách 24. septembra 1877 sa stretli s cisárskou armádou v počte 30 tisíc vojakov. Japonské bojové lode spustili smrtonosnú delostreleckú paľbu. O 3 hodiny neskôr zostalo nažive len 40 bojovníkov. Na úsvite sa táto skupina vydala v ústrety istej smrti. V polovici kopca Saiga postrelili do boku. Saigo spáchal seppuku, rituálnu samovraždu samurajov. Následne sa Japonsko bez zábran otvorilo priemyslu a modernému svetu. Japonci rýchlo dobehli západné krajiny a zakrátko boli pripravení všetky ich predbehnúť. V roku 1905 nové japonské námorníctvo zničilo ruskú flotilu ôsmich bojových lodí. Po prvýkrát od stredoveku východná krajina porazila západnú. Japonsko sa stalo známe ako dielňa Ázie a vznikli tu vplyvné korporácie, ktoré dominujú svetu dodnes. V 19. storočí zažívali priemyselné krajiny konjunktúru. Aby ich príjmy mohli ďalej rásť, neustále hľadali nové odbytiská a zdroje surovín. Na africkom kontinente prebiehalo zaberanie území tak bezohľadne ako ešte nikdy v dejinách. Stalo sa známym ako “bitka o Afriku”. Na prelome 19. storočia zostala nepodmanená iba jediná rozsiahla oblasť nepreniknuteľnej džungle, ktorú obkolesovali kolónie európskych štátov: Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a Portugalska. Toto kmeňové územie známe ako Kongo, bolo bohaté na nerastné suroviny. Americký cestovateľ britského pôvodu Henry Morton Stanley sa stal v roku 1877 prvým cudzincom zo Západu, ktorý zmapoval celý tok rieky Kongo v dĺžke 4 700 kilometrov. Táto výprava mu trvala 999 dní a stála životy 242 och mužov. No ako sám Stanley povedal, otvorila sa tým ohromná obchodná cesta priamo do srdca Afriky. Správy o Stanleyho objavoch sa rýchlo dostali do Európy. A nik o ne neprejavil väčší záujem než belgický kráľ Leopold II. Problém Belgicka spočíva v tom, hromžil Leopold, že ide o malú krajinu s obmedzenými obyvateľmi. Chcel vládnuť mocnejšiemu národu, ale na to potreboval získať nové územia. Belgická vláda odmietla podporiť jeho plány, ale on sa nedal ničím zastaviť. Leopold sa chopil príležitosti, odhodlaný získať, ako to sám nazval, kus z ohromného afrického koláča. Založil organizáciu s názvom Medzinárodná africká spoločnosť. Tvrdil, že má humanitárne poslanie priniesť do Afriky západnú civilizáciu a náboženstvo. Najal si Henryho Mortona Stanleyho ako hlavného vyjednávača. Stanley dostal rozkaz vytvoriť sieť obchodných staníc pozdĺž celej rieky. Leopold mal na muške bohaté prírodné zdroje Konga. Prinášam vám dary od svojho kráľa Leopolda. Africkí náčelníci netušili, že sa vzdávajú svojich kmeňových území výmenou za európsky luxusný tovar a džin. Na náš blahobyt a na kráľa Leopolda. Za necelých 9 rokov sa Leopoldovi podarilo ovládnuť oblasť Konga so 76 krát väčšou rozlohou než malo samotné Belgicko. Tešilo ma s vami obchodovať, pane. Leopold sa vyhlásil za zvrchovaného vládcu Slobodného štátu Kongo. Belgickej vláde aj zvyšku sveta sa mu podarilo navravieť, že Kongo bolo slobodnou krajinou pod ochranou charitatívnej spoločnosti. V skutočnosti išlo o kolóniu vlastnenú jediným mužom, jeho vlastnú osobnú dŕžavu. Leopold len sedel so založenými rukami a sledoval, ako mu plynú zisky. Armáda žoldnierov nútila v Kongu milióny Afričanov, aby pracovali ako otroci na Leopoldových kaučukových plantážach. Ak sa nejaká dedina odmietla podrobiť, vypálili ju do tla. Vyvraždili polovicu obyvateľov Konga, približne 10 miliónov Afričanov. Pravda o Leopoldovej africkej kolónii vyplávala na povrch v roku 1901 a pobúrila svet. Kráľ tvrdil, že o páchaných zverstvách nič nevedel. No v roku 1908 belgická vláda odňala Leopoldovi všetky jeho vlastnícke práva a Kongo anektovala. Kongo získalo nezávislosť od Belgicka v roku 1960, ale aj po krvavom koloniálnom období ho sužovali diktatúry a občianske vojny. Európska honba za ziskami spôsobila v Afrike trvalé škody. Priemyselná revolúcia za sebou zanechala odkaz v podobe pokroku a rastu, ale jej temnejšou stránkou bola ziskuchtivosť a expanzívnosť. Jeden kontinent už zdevastovala a zakrátko hrozilo, že prinesie skazu celému svetu. Začiatkom 20. storočia prerástlo horúčkovité súťaženie medzi priemyselnými mocnosťami do dosiaľ najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Prvej svetovej vojny. Priemyselná éra sa začala v Británii, ale Nemecko dohnalo stratený čas a ohromujúcim tempom vytváralo továrne a vyrábalo vojnový materiál a bojové lode. V roku 1914 sa nemecký cisár rozhodol tieto zdroje využiť v prospech dosiahnutia svojho hlavného cieľa. Dominancie v Európe. Nemecko vstúpilo na strane Rakúska Uhorska do vojny proti Francúzsku, Rusku a Veľkej Británii. Priemyselná revolúcia priniesla technológie, ktoré umožňovali zabíjať v šokujúcom rozsahu. Guľomety, granáty, lietadlá, ponorky a tanky priniesli smrť viac než 9 tim miliónom vojakov. Ale v roku 1917, po takmer troch rokoch desivých bojov, stále nešlo o svetovú vojnu. Prezident Woodrow Wilson sľúbil, že sa Amerika nepostaví ani na jednu zo strán v konflikte, ktorý pokladal za čisto európsky. Vzhľadom na akcie Nemcov bolo udržanie tejto pozície čoraz náročnejšie. V snahe vyhladovať Britániu a donútiť ju vzdať sa, vyhlásilo nemecké velenie neobmedzenú ponorkovú vojnu, ktorá znamenala útoky aj na všetky obchodné lode smerujúce do Británie.04-19_Dejiny sveta[(045453)08-36-15] Išlo o riskantnú stratégiu. Mnoho z týchto lodí bolo amerických a ich potopenie mohlo Spojené štáty podnietiť k tomu, aby Nemecku vyhlásili vojnu. Nemci potrebovali nejako odpútať pozornosť Američanov a istý muž sa domnieval, že vymyslel dokonalý plán. Išlo o nového nemeckého ministra zahraničných vecí Arthura Zimmermanna. Zimmermannov tajný plán spočíval v podnietení Mexika, aby požadovalo späť rozsiahle územia v Texase, Novom Mexiku a Arizone, o ktoré ho obrali Spojené štáty. Navrhujem podnietiť Mexiko, aby vstúpilo do vojny po boku Nemecka. Američania nebudú vedieť, odkiaľ čakať útok. To je dobrý nápad. Ďakujem vám, páni. Keby Zimmermann dokázal tento neobvyklý zámer uskutočniť, Američania by úplne zabudli na nemecké ponorky a on by sa stal národným hrdinom. Svoj plán ozrejmil nemeckému veľvyslancovi v Mexiku v telegrame, ktorý poslal zabezpečenou linkou z Berlína. Ibaže oná linka nebola až taká bezpečná, ako si Zimmermann myslel. Rozviedka britského námorníctva telegram zachytila, rozlúštila, a informovala o nemeckom sprisahaní prezidenta Wilsona. Časť Američanov sa domnievala, že ide o britský trik s cieľom zatiahnuť ich do vojny, ale keď sa Zimmermann ocitol pred nemeckými novinármi, bol nútený priznať, že sporný telegram napísal. Vaša excelencia, predpokladám, že to popriete. Nemôžem to poprieť, je to pravda. Zimmermannovo priznanie a následná búrka nevôle viedli k presnému opaku toho, čo si Nemci želali. Spojené štáty sa postavili na stranu Dohody proti Nemecku. Z Veľkej vojny sa tak stala vojna svetová. Ale toto diplomatické fiasko neodradilo Zimmermanna od tajnej prípravy ďalších intríg. Už 3 mesiace po škandále s telegramom sústredil svoju pozornosť na nepriateľa Nemecka na východe. Vo februári roku 1917 sa štrajkujúci robotníci vzbúrili proti cárovi. Jednou z ich požiadaviek bolo, aby Rusko okamžite ukončilo svoju účasť vo vojne. Splnenie tohto cieľa by nemeckému veliteľstvu hralo do karát. Ak sa mala táto požiadavka zmeniť na politickú realitu, ruskí povstalci potrebovali vodcu. A Arthur Zimmermann vedel o vhodnom mužovi. Bol ním Vladimír Iľjič Uľjanov, známy pod menom Lenin. Lenin žil ako ruský exulant vo Švajčiarsku a chcel, aby jeho boľševická strana zaviedla v Rusku komunizmus. V apríli roku 1917 Zimmermann tajne zaistil vypravenie vlaku, ktorý Lenina a jeho podporovateľov previezol z Zürichu späť do Ruska. V rámci našej stratégie musíme požadovať okamžité uzavretie mieru s Nemeckom a odovzdanie moci do rúk robotníkom a vojakom. Tentoraz Zimmermannov plán vyšiel. Ale pre samotného intrigánskeho ministra bolo príliš neskoro. Bol nútený rezignovať v súvislosti s oným osudným telegramom. O 3 mesiace neskôr rozpútali boľševici na čele s Leninom Októbrovú revolúciu a vytvorili prvý socialistický štát na svete. Začiatkom nasledujúceho roka Sovietsky zväz uzavrel separátny mier, ale pre Nemecko prišiel príliš neskoro. S podporou Ameriky ho štáty Dohody donútili ku kapitulácii. Spojené štáty a Sovietsky zväz vstúpili na svetové javisko ako nové mocnosti. Tieto dve krajiny priemyselného veku s antagonistickými spoločenskými zriadeniami, kapitalizmom a socializmom, budú počas 20. storočia rozdeľovať svet a dominovať mu. V záverečnej časti nás čaká totálna vojna, kultúrna revolúcia a zázraky digitálnej éry.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.