OŽIARENÉ POTRAVINY – ZLÉ VLNY NA NAŠICH TANIEROCH

By | august 28, 2016

ZVONĺ MOBIL Reštaurácia Cvrček, dobrý deň! V nedeľu na poludnie nie je ľahké rezervovať si stôl v reštaurácii Alaina Fressoza. Tak dnes na obed! Nachádzame sa v dedinke Motte Servolex na úpätí hôr neďaleko Chambéry. Dedina má 3 tisíc obyvateľov. Každé dopoludnie, presne o pol dvanástej, ich privezie táto dodávka. Z Indonézie prekonali cestu dlhú 15 tisíc kilometrov. 210 kilogramov. Že čoho? Špecialita podniku, žabacie stehienka. Reštaurácia Cvrček ich ročne objedná 200 ton. Sú to žabacie stehienka vynikajúcej kvality, garancia bez aditív a konzervačných látok. Voľne žijúce? Stopercentne. Hovoríme im žaby z odchytu. V tropickom podnebí Indonézie ich ľudia lovia ručne, v prírodných močiaroch prirodzene plných baktérií. Žabky teda nutne musia predstavovať riziko. V každom prípade však ide o veľmi vyhľadávaný produkt. Kvôli zaprávaným žabacím stehienkam prichádzajú do Alainovej reštaurácie návštevníci z celého Savojska. Máte vybrané? Dvakrát žabie stehienka. Ako si želáte. Žabky síce pochádzajú z druhého konca sveta, recept je však vskutku francúzsky. Recept je veľmi starý a Alain ho má od svojej mamy. Sú dobré, Jules? Výborné. Maslo, cesnak, a znovu maslo. A keď na vrch pridáte čerstvú petržlenovú vňať, stáli návštevníci si nebo na jazyku nevedia vynachváliť. Sú jemné a chrumkavé. Vskutku dokonalé. Vynikajúce. Nič im nechýba. Nechcete ochutnať? Z indonézskych močiarov až do reštaurácie v Chambéry. Divé žaby museli prejsť šokovou terapiou, aby sa zabránilo otrave alebo iným komplikáciám. Je to špeciálny proces. Uvádza sa to drobným písmom na zadnej strane balenia. Žaby prešli procesom ionizácie, preto sa v nich nevyskytujú salmonely a iné baktérie. Výrobok ošetrený ionizujúcim žiarením. Informácia znie tak trochu tajuplne. To priznáva aj majiteľ reštaurácie. Čo je to ionizácia? Viete nám to vysvetliť? Presne neviem, neskúmal som to. Ionizované žaby. Preložené ako “ožiarené žaby”. Nie je v tom rozdiel. Ionizácia, či ožarovanie, dezinfikuje potraviny pôsobením rádioaktívnych lúčov, ktoré nám naháňajú toľko strachu. Vo Francúzsku je povolené ožarovať celý rad potravín. Napríklad hydinu a hydinové výrobky, strukoviny, šalotku, cibuľu, cesnak, kôrovce, koreniny, múku a dokonca aj cereálie. Ožiarenie podstúpia celkovo 3 percentá potravín. Proces ožarovania však ostáva tabuizovanou témou. Spotrebitelia o ňom nevedia nič, výrobcovia ho zväčša úplne taja a vedecký výskum takmer neexistuje. Náš výskum je jedným z prvých. Doposiaľ nikto nedokázal odpovedať na prostú otázku: Čo riskujeme konzumovaním ožiarených potravín? Na parížskom trhu sme zisťovali, či návštevníci niečo vedia o ionizačných lúčoch. Konzumujete ionizované výrobky? Nie. Viete, o čo ide?08-26_Ožiarené potraviny[(041878)09-38-03] Ani nie. Konzumujete ionizované výrobky? Nie, kdeže! Chceli by sme vedieť, či konzumujete ionizované výrobky? Čo je to? Netuším. Tie, ktoré pochádzajú z mora alebo z vody vôbec? Ožarované gama lúčmi, ktoré ničia baktérie. Aha, jasné. Spomenula som si. Ako sa to dá zistiť? Býva to uvedené na obale. Nevšimla som si to. Pochyboval by som o tom! Spotrebitelia sú v ríši divov. A čo naši poslanci a poslankyne? Tí by to predsa mali vedieť. A tak sme im položili presne tú istú otázku. Konzumujete ionizované potraviny? Neviem, čo to je. Nie? Ožarovanie potravín vám nič nehovorí? Vôbec. Konzumujete ionizované potraviny? Nič o tom neviem. Konzumujete ionizované potraviny? Neviem. Jahody z mojej záhrady to nebudú. Vedome nie. Možno nevedomky. Ryby z môjho obľúbeného obchodu tam nepatria. Jete ionizované potraviny? Čo je to? Ožiarené potraviny. Dúfam, že nie. Ak je to povolené, asi to nebude nebezpečné. Treba alebo netreba to robiť? Je to povolené. Rozhodne na ne nemám chuť. Nič. Nevedia nič. Tá nevedomosť privádza do rozpakov. Tvorcovia zákonov nevedia ani len to, že praktika ožarovania potravín je zákonná! A to nariadením z roku 1970. Vo Francúzsku vykonáva mimo povedomia verejnosti ožarovanie potravín päť závodov. Štyri z nich sú členmi jednej skupiny. Ionisos. Nachádzajú sa v departementoch Sarthe, Vendée, Labeau a Louan. Piata je v Marseille. Spomínate si ešte na žabie stehienka? Ožarujú sa tu, za múrmi tohto podniku. Centrála ožarovania sa nachádza v Belgicku. Vo svojom odbore ide o svetovú jednotku. Všetky závody sme požiadali o tú istú vec. Chceli sme nafilmovať, ako ožarovanie prebieha. A tu sú najoriginálnejšie odmietnutia. Mali ste sa mi ozvať ohľadom natáčania. Finálne rozhodnutie negatívne. Generálny riaditeľ žiadosť zamietol. Povolenie vám nemôžeme poskytnúť. Vedúci je neprítomný. Zjavne sa nedostavil už niekoľko mesiacov. Požiadala som o povolenie o filmovanie vo vašom podniku. O tom musíte hovoriť s riaditeľom, ale dnes tu nie je. “O tom nebudeme hovoriť”, to je už to najmenej. O ionizácii potravín neposkytujeme informácie. Prečo? O iných témach áno, ale o ionizácii nie. Je to tabu? Nie je to tabu, ale proces predstavuje len 1 percento nášho celkového výnosu. Na svojich stránkach odborníci daného sektora uvádzajú radšej lekárske pomôcky, ktoré sú takisto ožarované. O potravinách sa veľa nedozviete. Napokon, načo? Veď to stojí jasne čierne na bielom: Je to pre našu bezpečnosť. Po niekoľkých mesiacoch sa nám konečne podarilo získať jedno povolenie. Ale nie v Európe. Ak chceme otvoriť ťažké brány tajomstvom obzvlášť chránených podnikov, musíme prekonať dlhých 8 tisíc kilometrov. V Spojených štátoch amerických je ožarovanie bežnou rutinou. Každý rok prejde procesom viac ako 100 miliónov ton potravín. To predstavuje 300 kilogramov ročne na obyvateľa. Sme v štáte Mississippi, v prímorskom kúpeľnom mestečku Gulfport, známym svojimi kasínami. Vstup do závodu, kde máme dohodnuté stretnutie, je prísne strážený. Názov spoločnosti je na oplotení uvedený len na malej nenápadnej ceduľke. Obchodným riaditeľom je Ryan Hollingsworth. S ním sa konečne pozrieme, ako presne vyzerá to povestné ožarovanie. Vykonám rannú bezpečnostnú kontrolu. Toto je Geigerov Müllerov detektor ionizačného žiarenia. Potrebujeme vylúčiť prípadné vystavenie sa riziku. Ryan prístrojom meria rádioaktivitu v miestnosti. Našťastie pre nás je dnes všetko v poriadku. Meranie vykonávame ráno, aby sme zabezpečili našich zamestnancov a zákazníkov. Všetko je v poriadku. Opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Na dne tejto nádrže sa skrýva silný jadrový reaktor produkujúci syntetický rádioaktívny izotop kobalt 60. Na otvorenom vzduchu vo vzdialenosti jedného metra by za menej ako minútu spôsobil smrť. Podnik ožiari denne 30 ton potravín. Dnes sú to napríklad ustrice, v štáte Mississippi vyhľadávaná špecialita. Nedávno spôsobili zdravotnícky rozruch. Naším cieľom je likvidácia baktérií Vibrio vulnificus a Vibrio parahaemolyticus. Bez nášho zásahu by mohla baktéria ľudí nakaziť a spôsobiť dokonca aj smrť. Ožiarením baktérie zničíme, čo samozrejme podlieha prísnym reguláciám Americkej spoločnosti ochrany potravinových produktov. Ustrice môžete jesť po celý rok bez rizika ochorenia. Škatule s ustricami uložia do hermeticky uzavretého oceľového kontajnera. Proces je jednoduchý. Kontajner ponoria do kade hlbokej 6 metrov. A to presne na 24 minút. Na dne kade sa na kontajner pripojí jadrový zdroj. Z presnej vzdialenosti lúče preniknú cez vonkajší obal až k potravinám. Ožiarené je všetko, čo sa nachádza vo vnútri kontajnera. Proces je rovnaký ako nemocničná rádioterapia. Lúče ďalej nepreniknú, pretože im v tom bráni voda. Práve voda zabraňuje tomu, aby ožiarenie preniklo von z kade. V Spojených štátoch amerických je zoznam potravín s povoleným ožarovaním oveľa dlhší ako vo Francúzsku. Na objednávacej listine má Ryan steaky či kuracie mäso zo Spojených štátov, ale aj veľa importovaných potravín. Mexické mango, papáje z Pakistanu, juhoafrické liči. Veď pri ožiarených potravinách sa nemusíte obávať nežiadúcich následkov. Má to však aj ďalšiu výhodu. Sekundárny efekt, ktorý sľubuje tučný výnos. Dnes dokážeme trvanlivosť výrobku predĺžiť tým, že zlikvidujeme baktérie. Môžeme ich celkom zničiť a tým o 2 či 3 týždne predĺžiť životnosť čerstvých produktov, napríklad čerstvého mäsa. Životnosť mrazeného mäsa sa predĺži aj o 10 týždňov. Na internetovej stránke spoločnosti Gateway sú dôkazy uvedené zreteľne a jasne. Menej baktérií vraj znamená pomalší proces kazenia a teda dlhšiu dobu trvanlivosti. A to zas vyšší ekonomický zisk. V továrni už ubehlo 24 minút.08-26_Ožiarené potraviny[(064131)09-38-10] Naše ustrice môžu z bazéna von. A keď odstránite ochranný kontajner, akoby sa nič nestalo. Žiadne známky ožiarenia. Ustrice pošleme do distribučných sietí. Sú pripravené na konzumáciu v surovom stave. Ustrice poputujú do supermarketov a reštaurácií v štáte Mississippi. Vo Francúzsku sa ožaruje za zatvorenými dverami. Tu v Gulfporte sú na svoju technológiu veľmi pyšní a hrdo sa k nej hlásia. Je to vskutku technológia budúcnosti v oblasti potravinovej bezpečnosti. Vy a vaša rodina sa stravujete ožiarenými potravinami? Jednoznačne. Dokonca vám poviem, že náš ožiarený cesnak má výraznejšiu chuť. Môžem svoje vlastné zemiaky skladovať aj rok a nezhnijú. To v nás pravdaže vzbudilo chuť výrobky ochutnať. Na rohu ulice sme si kúpili smažené zemiačky. Dobrý deň, balíček zemiačkov. Zemiačky lambda, chutné a neožiarené. Dve balenia, domáci produkt Tupperware. Ryan súhlasil, že jedno z balení nám vo svojom podniku ožiari. Zemiačky uskladníme a ich vývoj budeme postupne sledovať. Na jednej strane zemiačik ožiarený, na strane druhej zemiačik neožiarený. A o 4 mesiace neskôr tu máme výsledky. Naľavo vidíte ožiarený zemiačik. Napravo zemiačik normálny. Vidíte tam ten zanedbateľný malý rozdiel? Normálny zemiačik je plesnivý. Zemiačik ožiarený akoby sa vôbec nezmenil. Vlastne už len stačí zohriať ho. V Spojených štátoch amerických sa potraviny ožarujú úspešne už 60 rokov. Na počiatku išlo o vynález pre vojakov. Počas vojny v Kórei malo ožarovanie slúžiť na konzervovanie potravín a zabrániť tak rozmachu epidémií. Agentúra NASA si nápad nenechala ujsť. Začala promptne ožarovať lákavú úspornú potravu pre vesmírne misie. Do dnešných čias sa žiadny astronaut nevyberie do vesmíru bez dávok svojej ionizovanej stravy. S postupujúcou globalizáciou si ožiarené potraviny našli novú pôsobnosť. Vydržia dlhšie a dajú sa prepravovať bez poškodenia na veľké vzdialenosti. Tucson, štát Arizona. Mesto plné kaktusov a ľudí na dôchodku. S ožiareným mäsom sa tu stretnete na každom kroku. Dokonca si ho môžete objednať priamo do svojho obydlia. Tým sa rád pochváli každý veľký americký výrobca steakov. Ronovi a Margaret dnes doručili pravidelnú mesačnú zásielku. A tu sú naše hamburgery. Ide o ožiarené hamburgery, ktoré značky Schwans a Omaha Steaks ponúkajú svojim zákazníkom už 40 rokov. Budeme ich mať na obed. Milý manželský pár je horlivý milovník technológie ožarovania. Priam ju propagujú. Pozrime sa, ako to vyzerá. Skvelé, bude to lahôdka! Aj tento vyzerá dobre. Nádhera! My jeme len ožiarené hamburgery. Sme veľkí prívrženci toho postupu, pretože vieme, že je účinný. Pre nás je to dôkaz, že strava, ktorú konzumujeme, je zdravá. Nemám rada neožiarené hamburgery. Škoda, že ich neponúkajú všetky reštaurácie. Moja mama zomrela vo veku 101 rokov, často sme ju brali do reštaurácií a ožiarené hamburgery jedávala často. Preto som mal tak dlho svokru. Na obed sa podáva národné jedlo. Domáce hamburgery. Ako to vyzerá? Ešte chvíľku. Je odborníčka. Ron je skromný, ale skutočný odborník na mäso je on. Pred odchodom do dôchodku býval kovbojom. Na severe štátu Minnesota choval kravy. Margaret, môžeme jesť. Ako odborník na mäso mal vždy vysoké požiadavky. Už 40 rokov spolu so ženou nezjedli mäso, ktoré by predtým nebolo ožiarené. Ožarovanie chuť nemení. Je to vynikajúce. Nikdy ste sa ožarovanej stravy nebáli? Ani náhodou. Vôbec nie. A ožarované hovädzie chceme konzumovať ešte dlho! Podľa ministerstva zdravotníctva USA je ožarovanie účinnou garanciou bezpečnosti. Zdravotných komplikácií býva veľa. Za posledných 5 rokov sa 18 krát vyskytla epidémia salmonely. Z pultov bolo stiahnutých viac ako 227 tisíc kilogramov hovädzieho mäsa. Dve osoby zomreli a desiatky prípadov ochorení pravdepodobne súvisí s kontamináciou. Konzumácia kontaminovaného mäsa môže mať ťažké následky. Len v roku 2013 prišlo o život 31 osôb. Podľa americkej verejnej správy má ožarovanie veľký zmysel. Napriek tomu je aj tu proces ožarovania známy len malej časti verejnosti. Washington, hlavné mesto. Patty Loverová pracuje pre vplyvné ekologické združenie. Spolu s nami sa podujala na malý prieskum. Poďme k tamtomu obchodu. Odpoveď pozná vopred. Už ste počuli o ožarovaných potravinách? Nie. Už ste počuli o ožarovaných potravinách? Počuli ste o ožarovaných potravinách? Nie, nikdy. Ako vidíte, nikto nemá ani potuchy. A to ani tu, v krajine, ktorá tejto technológii oddane verí. V priekopníckej krajine ožarovania. Akoby ani neexistovala. Na rôznych stránkach úradu vlády nenájdete žiadne oficiálne čísla. Žiadne údaje. Ako je možné, že o ožarovaných potravinách neexistujú v USA žiadne údaje? Podľa nás by existovať mali a vláda na to má prostriedky. Zdá sa však, že ju to nezaujíma. Nikto sa touto problematikou nezaoberá. Je v tom lobistický tlak? Áno, zo strany spoločností, ktoré ožarovanie vykonávajú. Výdatne im v tom pomáha mäsový priemysel. Technológia má pre mäsokombináty veľký význam. Rieši mnohé ich problémy, a preto na tému nerady hovoria. Likvidácia baktérií im umožňuje stravu dlhšie skladovať a prepravovať na veľké vzdialenosti. To je pre obchod výhodné. Vedia, že keby o tom ľudia vedeli, ich výrobky by prestali nakupovať. Mlčať je teda v ich záujme. V tom tkvie základný problém amerického trhu s potravinami. Do potravinovej bezpečnosti neinvestujeme. Ide len o chýbajúce prostriedky? Za polstoročie vzniklo len pramálo štúdií. Či v Spojených štátoch alebo v Európe, všade rovnaká intelektuálna púšť. V roku 1967 jeden vedec dokázal, že ožarované potraviny strácajú vitamíny. Po ožiarení manga to predstavuje minimálne 11 percentný pokles vitamínu C. Kura príde až o polovicu vitamínu E. Ale za polstoročie sa o vplyv ožarovaných potravín na zdravie zaujímala len jedna jediná štúdia. Kokorico je Francúzka. Ideme spolu navštíviť farmaceutickú fakultu v Štrasburgu. Eric Marchioni svoju dizertačnú prácu venoval ožarovanej kapuste. Téma možno bizarná. Svojmu vrtochu sa venuje naďalej. Obzvlášť sa zameral na jednu molekulu len v ožarovaných potravinách. Alkylcyklobutanón. Alkylcyklobutanóny sa nachádzajú len v ionizovaných potravinách? Presne tak. Osobne som mnohé druhy potravín podrobil ultravysokému tlaku a žiadne alkylcyklobutanóny som neobjavil. Ani keď som ich podrobil žiareniu ultraenergetických lúčov. Ani keď som ich zahrieval na rozžeravených platniach. Nie som sám, kto sa o to pokúsil. Je veľa ľudí, ktorí sa v rôznych kútoch sveta venovali tomu istému a mali rovnaké výsledky ako ja. Ide o molekulu, ktorá v prirodzených podmienkach neexistuje. A ktorú konzumujeme vždy, keď do organizmu prijímame ožiarenú potravu. Otázka: Predstavuje pre naše zdravie riziko? Profesor Marchioni sa pustil do nového výskumu. Použil v ňom 6 laboratórnych potkanov postihnutých rakovinou. Trom aplikoval niekoľko dávok alkylcyklobutanónu. A trom zvyšným dal len obyčajné placebo. Po niekoľkých dňoch a týždňoch pozorovania zažívacieho traktu bolo zrejmé, že zvieratá, ktoré užili alkylcyklobutanóny mali viac nádorov ako tie, ktoré ich neužili. V štúdii, ktorú sme publikovali v medzinárodnom odbornom časopise, sme vyslovili predpoklad, že tieto molekuly majú nie karcinogénny, ale pro karcinogénny vplyv a môžu chorobu spôsobiť. Trikrát toľko nádorov medzi potkanmi, ktoré prijali alkylcyklobutanón, špecifickú molekulu vznikajúcu v ožiarených potravinách. Konzumácia takýchto potravín teda zvyšuje riziko rakoviny. Môže ju takýto výživový režim priamo spôsobiť? To je komplikovaná otázka. Eric Marchioni by na ňu rád odpovedal. Ale na to potrebuje čas a finančné prostriedky. Európsku úniu, ktorá ho podporuje, požiadal o predĺženie termínu. Na nasledujúci rok sme opätovne požiadali o finančnú podporu, ale nezískali sme ju, hoci sme ju žiadali od toho istého oddelenia. Preto sme sa obrátili priamo na Brusel, ale tam sme neprešli ani len prvým výberovým kolom s odôvodnením, že našej štúdií chýba inovatívny prístup. V Európe nechceli vedieť viac? Pokiaľ mi je známe, nie. Prečo? Lebo v Európe vám na výskum ionizácie, ktorá nikoho nezaujíma, nedajú ani cent. Žeby ionizácia vskutku nikoho nezaujímala? Je to naozaj pravda? Odmietla Európska únia subvencie len z obyčajného nezáujmu? Alebo je za tým aj niečo iné? V bruselskom Európskom parlamente sme si dohodli stretnutie s jedinou političkou, ktorá sa o tému zaujíma. Michéle Rivasiová je ekologička a je presvedčená, že o ožiarených potravinách by sme mali vedieť oveľa viac. Je jasné, že všetko ožarovať nemôžeme. Napríklad sa zistilo, že ožarované zemiaky akumulujú hladinu cukru, pretože gama lúče ničia molekuly škrobu a pretvárajú ich na molekuly sacharidov, ktoré spôsobujú sladkú chuť. Ak napríklad ožarujete tučné mäso, získa horkú chuť. To dokazuje, že ožarovanie má na molekuly vplyv. Ekologická europoslankyňa vie, o čom hovorí. Už pred 25 imi rokmi napísala o ožarovaní správu. Ukázali sme jej výsledky profesora Marchioniho. Ionizácia v Európe očividne nikoho nezaujíma a nehovorí sa o nej. Čo si o tom myslíte, pani Rivasiová? Tvrdí, že nemohol pokračovať vo výskume, čo ma znepokojuje, pretože išlo skutočne len o jeden projekt. Vraj na to vo fondoch neboli peniaze, ale Európska únia má miliardy eur vyčlenených na výskum. Presnejšie, 2 miliardy 700 miliónov eur. A kto za ne zodpovedá? Carlos Moedas, európsky komisár pre výskum. Nová štúdia o ožarovaní by stála milión eur. Takže sotva 4 stotiny percenta ročného rozpočtu. Vyzerá to tak, že nie je vôľa osloviť tohto vedca. Malo by byť oveľa viac pokusov s potkanmi, ako len 3 či 5. Znepokojuje ma to, pretože sa zdá, že neexistuje politická vôľa dozvedieť sa viac, a preto ani poskytnúť prostriedky. Michéle Rivasiovej vôľa nechýba. Priamo pred nami zatelefonovala jednej zo zodpovedných osôb v Európskej komisii. Dobrý deň, pri telefóne európska poslankyňa Rivasiová. Chce nám ukázať, že Európska únia nekoná najmä zo strachu z reakcií spotrebiteľov. Prečo sa nehovorí o ožarovaní potravín? Podľa mňa preto, lebo tá téma je stále nebezpečná. Asi pre strach, lebo ľudia by si to okamžite spojili s Černobyľom. Ale súhlasíte, že na danú tému nie je vypracované dostatočné množstvo štúdií. Potrebujeme obrovské množstvo informácií. Doplnkové štúdie uvítame. Prekvapenie. Vysoký funkcionár, ktorý dozerá na ožarovanie potravín v 28 ich krajinách, dobrovoľne priznáva, že vedecké podklady chýbajú. No máme úspech. Po našej návšteve sa Michéle Rivasiová začala téme intenzívne venovať. Pokúsi sa otvoriť potrebné finančné fondy a podporiť doposiaľ nedokončenú štúdiu profesora Marchioniho. 500 miliónov európskych občanov a občianok má právo vedieť, či je ožarovanie potravín škodlivé. Vo Francúzsku má otázky výživy na starosti ministerstvo poľnohospodárstva. Dohodnúť si však rozhovor s ministrom Stéphanom Le Follom je nemožné. Ožarovanie potravín je však otázka, ktorá podlieha jeho kompetenciám. O 2 dni nás ministerstvo odkázalo na odborníka vo vedúcej funkcii na správe výživy. Ako sme očakávali, odpoveď je chlácholivá. Dávky sú veľmi slabé, v potravinách neostávajú žiadne rádioaktívne zvyšky. Potraviny vystavované ionizačnému pôsobeniu nenadobúdajú rádioaktivitu. Počuli ste o štúdii Erica Marchioniho? Nie. Štúdiu vypracoval v Štrasburgu v roku 2002 a dokázal, že ožiarené potraviny sú pro karcinogénne. Nie. Nič o tom neviete? Jediná práca na danú tému a veľký ministerský “Manitou” ožarovania o nej nešťastnou náhodou nikdy nepočul. Váš odkaz francúzskej verejnosti teda znie: “Jedzte ionizované potraviny, sú zdravé.” Môj odkaz znie, že ak sa ionizácia využíva, má to byť vyznačené na výrobku a každý má slobodnú voľbu kúpiť si potraviny, aké uzná za vhodné, a ktoré zodpovedajú jeho očakávaniam. Voľba je možná, len ak máme vedomosti. Ožiarený výrobok musí byť vo Francúzsku označený nasledovne: “Ošetrené ionizačnými lúčmi.” Zákonná povinnosť splnená. Ako sa však dodržiava? Na parkovisku supermarketu máme stretnutie s tímom, ktorý kontroluje právne úniky. Dvaja inšpektori sa idú presvedčiť, či etikety na výrobkoch zodpovedajú pravde. Pre výrobcu je ožarovanie niekedy výhodné, ale pre predajcu nikdy. Pre neho to skôr znamená odohnať zákazníka. Každý predajca sa takejto informácii najradšej vyhne. Ak predajca ponúka ionizovaný tovar a neuvedie to na výrobku, môže sa tak zvýhodniť voči predajcovi, ktorý rešpektuje zákon a informáciu uvádza. Išlo by o prípad nelegálnych únikov a konkurencie? Presne tak. Prvý krok je zamerať sa na podozrivých, teda na tie potraviny, ktorým zákon ionizáciu nariaďuje. Krevety, hydina, koreniny, obilniny, cibuľa. Inšpektori majú presný zoznam. Na Bahamách… Uvedené sú aditíva. Sledujem, či sa na obale uvádza ošetrenie ionizáciou alebo podobné postupy, napríklad sterilizácia elektrónmi. Niektorí výrobcovia na hru pristúpili a vyšli s farbou von. Ošetrené ionizáciou v Európe. Postup, ktorý vykonali uvádzajú, a teda rešpektujú nariadenia. Ale na drvivej väčšine výrobkov niet o niečom podobnom ani zmienky. Kuracie medailónky. Žiadna zmienka o ionizácii. V tejto chvíli je to priveľmi vágna informácia. Medailónky možno naozaj ionizované neboli. Kontrola teda bude vykonaná dvakrát. Výrobok sa odoberie a pošle do laboratória. Až nasledovná analýza zistí ožiarenie a na základe toho sa určí, či obal výrobku porušil alebo neporušil zákon. Všetko by bolo ľahšie, keby sa na označenie používalo logo. A ono aj vskutku existuje, a to už pol storočia. Poznáte tento symbol? Nie. Veru tak, vo Francúzsku je logo nepovinné. A navyše sa podobá na akúsi rastlinu. Nikdy ste ho nevideli? Nič mi nepripomína. Človek má pocit, že si kupuje organickú stravu. Možno vďaka tej zelenej farbe. Nie je to jasný symbol. Prichádza majiteľ obchodu. Hádajte, či mu ožarovanie niečo hovorí. Pán Dulont, vedeli ste, že máte na pultoch ionizované potraviny? Ani nie. Počuli ste o nich? Nie. Pán riaditeľ by bol možno informovanejší, keby za ním inšpektori chodievali častejšie a ožarovaný tovar by kontrolovali. Takéto zbežné kontroly sa však vykonávajú len raz ročne. Jedna kontrola na celý departement. Všetky vzorky sa odosielajú na rovnakú adresu. Do Illkirchu, niekoľko kilometrov od Štrasburgu. Ide o jediné laboratórium vo Francúzsku, ktoré dokáže určiť, či je potravina ožiarená alebo nie.08-26_Ožiarené potraviny[(082545)09-38-18] Analýza je mimoriadne zložitá. V prípade mäsa a rýb je potrebné sústrediť sa na tuky. Práve tuky sú dobrými indikátormi ožiarenia. V prípade korenín majú výpovednú hodnotu drobné zrniečka piesku zmiešané s výrobkom v čase zberu. Svedectvo piesku napríklad objavíme v tejto paprike až po niekoľkých filtráciách. Nepotrebujeme kilo piesku. Stačí nám niekoľko zrniek. Tie podrobíme analýze procesom, ktorý sa nazýva termoluminiscencia. Zrnká piesku sa oddelia. Potom sa vystavia vysokej teplote v tomto prístroji. Ak sa pri teplote 220 stupňov Celzia z piesku uvoľní energia, znamená to, že bol ožiarený. A výrobok, v ktorom sa našiel, tiež. V tomto konkrétnom prípade je vrchol tu a je signálom procesu ožiarenia. Je to dôkaz, že výrobok bol podrobený ionizácii. Táto určovacia metóda však stále nie je úplná. Stupeň ožiarenia meriate pri každom jednom teste? Nie, ide o kvalitatívnu metódu, ktorá ukáže len to, či produkt je alebo nie je ožiarený, ale nie stupeň ožiarenia. O to vás nežiadajú? Nie. Vo Francúzsku v súčasnosti nie je žiadne laboratórium schopné zmerať stupeň ožiarenia potravín. Ako teda zistiť, či naša potrava nebola ožiarená priveľmi? Ako si byť istý, že v dávkovaní lúčov sa nestala chyba? Náhody sú predsa možné vždy. Vybrali sme sa do Austrálie. Sme na severe Sydney, v Newcastle. V roku 2009 postihla miestne mačky zvláštna nevysvetliteľná choroba. Asi 100 z nich. Art Ryan ten príbeh pozná dobre. Tento trochu rozprávkový pán je načisto zbláznený do svojich barmských mačiek. Jake je vo vytržení, keď ho každý deň takto češem. A teraz prejdime k vážnym veciam. Predstavenie sa začína! Aby bol kmeň úplný, musíme vám predstaviť Christu, ktorá mačky zbožňuje rovnako ako jej manžel. A Missy, ďalšiu členku rodiny. Všetko pôsobí radostne a veselo. Ale obe mačky sa vrátili z veľkej diaľky. Missy začala pociťovať slabosť v zadných labkách. Odvtedy bola čoraz menej aktívna, pretože nemohla normálne chodiť. V tejto časti sa nohami vykrúcala do strán. Nemohla robiť skoro nič. Bola v hroznom stave. Je to moja spriaznená duša. Pozri sa do kamery. Si hviezda! V lete 2009 sa všetko pokazilo. Za pár dní obe mačky skoro celkom ochrnuli. Z následkov sa spamätávajú dodnes. Toto krmivo je dobré na zuby a tráviaci systém. Je to ťažká liečba. Missy podstúpila tri operácie. Jake sa tak tak vyhol utrateniu. Odvtedy obe mačky každodenne užívajú 3 rôzne lieky. Celý rok sme mali doma dve paralyzované mačky. V predných labkách im nenašli nič. Povedali nám, že sa nedá nič viac robiť, lebo príčinu sa nepodarilo zistiť. Nič iné nepovedali? Nič iné. V tom istom období však v Sydney žili desiatky ďalších Missy a Jakeov. Aj iné mačky vykazovali rovnaké chorobné príznaky: paralýza zadných nôh, úbytok váhy, ťažkosti s prijímaním potravy. Georgina Childová ich sleduje vo svojej ambulancii. Pracuje ako veterinárka na veterinárnej klinike v Sidney. Ochrnutie môže byť spôsobené mnohými faktormi. Keď však v rovnaký čas toľko mačiek vykazuje tie isté symptómy, je to veľmi neobvyklé. Hľadali sme preto spoločného menovateľa a našli sme ho v rovnakej strave. Tá rovnaká strava boli tieto granule. Orijen, značka vysokej kvality, dovoz z Kanady. Naším výskumom sme zistili, že mačacie granule boli upravené ožarovaním. Ožiarené, a dokonca priveľmi ožiarené. Náhodnou aplikáciou priveľkej dávky ionizačných lúčov. V Austrálii štát uvaľuje karanténu na všetky potraviny pochádzajúce zo zahraničia, aby sa zabránilo potenciálnym chorobám. Pre dovozcov sú to výdavky navyše. Svoj tovar musia podrobiť ožiareniu. V tomto prípade je karanténa dlhšia. Ožarovanie sa vykonáva vo firme Steritech, jedinej svojho druhu v Austrálii. Jej riaditeľom je pán Murray Lynch, ktorý nám predviedol činnosť podniku jedinom v jeho krajine. U nás vo firme Steritech sa ionizuje veľa druhov tovaru. Lekárske výrobky, farmaceutický tovar, kozmetika, obaly na výrobky v karanténe. Ročne podrobíme procesu okolo 3 tisíc ton tovaru, najmä tropického ovocia, paradajok a papriky. A krmivo pre zvieratá. Zvláštne, riaditeľ to na zozname zabudol uviesť. Pritom problematické granule museli byť ožiarené práve tu. Nikdy sa nedokázalo, že to bolo spôsobené ožarovaním, príčiny mohli byť rôzne. Ožarovanie je len jedna časť. Keď sa hovorí o ožarovaní, ľudia zaslepene vnímajú len jeho odvrátenú stránku. Dosiahol sa len zbytočný extrém. Úrady rozhodli, že potrava pre mačky sa ožarovať nebude. Je to smiešne, pretože potrava pre iné zvieratá sa ožaruje naďalej. Bol to veľmi nešťastný krok. Nie pre mačky. Ale s tou odpoveďou nie som spokojný. Nakrúťte to odznovu. Veľmi nešťastný krok. Znie to skoro ako súhlas. Ale riaditeľ sa rýchlo spamätal a vyžiadal si čas na preformulovanie svojich odpovedí. Výrobky, ktoré prijmeme, nekontrolujeme. Pracujeme len s nariadeniami úradov, ktoré majú na starosti karanténu. Oni nám hovoria, ako postupovať. Nedostatok dôkazov, a tak sa Steritech súdu vyhol. Ale škodlivosť ožarovania bola oficiálne priznaná. Ožarovanie granúl pre mačky je v súčasnosti protizákonné. V prípade ľudí je však bez problémov povolené. Missy a Jake sa takmer zázračne uzdravili. Ich pán dnes bojuje proti ožarovaniu potravín. Protestovali sme pred sídlom austrálskej vlády, aby zastavila ožarovanie potravín. Ako sme napísali, to, čo sa stalo mačkám, by malo byť varovným signálom pre všetkých obyvateľov Austrálie. Nabudúce to môžu byť naše deti. A čo Francúzsko? Austrálskym mačacím granulám sa tu nevenovala žiadna pozornosť. Jediné kompetentné laboratórium v Alsasku dokáže zistiť výskyt ožiarenia, ale nie jeho mieru. Pri tejto téme môže verejnosť len tápať naslepo. Ako máme zistiť, či a do akej miery sú naše potraviny ožiarené? Ako sa vyhnúť austrálskemu scenáru? Odpovedí na otázky sa Úradu pre spotrebiteľa a bezpečnosť potravín dožadujeme už pol roka. A nakoniec sme dostali nasledovnú odpoveď. Dobrý deň, tlačový servis Úradu pre spotrebiteľa a bezpečnosť potravín. Oznamujem vám, že na danú tému nebude možné uskutočniť rozhovor. Na tému ionizácie nemáme nič, čo by bolo potrebné povedať. Dovidenia. Zarážajúce mlčanie. Okolo témy ožarovania potravín vládne silné tabu a predovšetkým absolútna nevedomosť. Náš výskum bol zložitý už od začiatku. Stretli sme sa s majiteľmi reštaurácií, spotrebiteľmi, poslancami. Nikto nič nevie. Nikto o ničom nepočul. Francúzsko sa pre ožarovanie potravín rozhodlo pred 40 imi rokmi. Bez diskusie, bez ústupkov. V Európe sa o jej vplyv na zdravie zaujíma jediný vedec a jediná európska poslankyňa. Sú to priekopníci, v tejto chvíli ako sám vojak v poli. Možno však už nie nadlho. Prehliadaný vedec Eric Marchioni sa práve dozvedel dobrú správu. Je ňou sľubné stretnutie. Do európskeho parlamentu. Mám stretnutie s pani Rivasiovou. Michéle Rivasiová, ďalší “Don Quijote” ožarovania. Obaja pracujú v Štrasburgu. A nikdy predtým sa nestretli. Teší ma, že ste prišli. Potešenie je na mojej strane. Poďte do mojej kancelárie. Eric Marchioni našiel spriaznenú dušu. Európska poslankyňa je doktorka biológie. Za 5 minút jej vysvetlí súhrn dvoch štúdií. Alkylcyklobutanón. Ak môže spôsobiť rakovinu, treba to ľuďom povedať! Budem trvať na vyžiadaní doplňujúcich štúdií. Keď ste o to žiadali, nedostali ste príležitosť. A to je zle! Jedna štúdia však ako dôkaz nestačí. Dôkaz potrebuje aj protiargument. Navrhujem teda nasledovné. Ak súhlasíte, osobne požiadam komisiu, aby vám umožnila stretnúť sa s kompetentnými ľuďmi a pokúsime sa nájsť spôsob, ako presadiť vypracovanie doplnkových štúdií z hľadiska dopadov na zdravie. Mne to umožní spotrebiteľskú verejnosť informovať o možných negatívnych vplyvoch, ak sa to dokáže. Informovať o možných negatívnych vplyvoch. Možno vniesť aspoň trochu svetla do tmy. Toto stretnutie je len začiatok. Viete, tu človek pracuje od ôsmej ráno do ôsmej večer. Potrvá dlho, kým sa podarí preskúmať všetky výhody a nevýhody ožarovania potravín, technológie, ktorá nás možno pred istými chorobami chráni, no ďalšie zas môže vyvolávať.

One thought on “OŽIARENÉ POTRAVINY – ZLÉ VLNY NA NAŠICH TANIEROCH

  1. Jozko

    Kupujem si obcas datle, pretoze mi chutia a su tak pekne balene, na obale pisu ze bohaty zdroj drasliku, zeleza, vitaminu B. Doteraz bolo vsetko v poriadku, ale dnes jedna datla mala vnutri popol, z vonka nebola spalena takze som do nej schutou zahryzol, rozmyslam ako sa do datle dostal popol, ze by pri ionizacii? To neviem, ale pre istotu ich na chvilu vynecham. Ti ktori ionuzuju nechcu to napisat na obal, ale ti ktori neionizuju tym nic nebrani napisat na obal neionizovane a zvysit tym predaj svojho vyrobku.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.