Nápravný ústav North Branch

By | júl 6, 2015

Nápravný ústav North Branch je najprísnejšie strážené väzenie. A nie je to náhoda. Vyše 900 z 1 400 väzňov tvoria odsúdení zabijaci. V záujme ich zadržania a ich vlastnej bezpečnosti je ústav plný najnovších technológií. Telesné skenery, cely, z ktorých sa nedá ujsť, a účinné nesmrtiace zbrane pomáhajú dozorcom pri každodennej hre na mačku a myš. Keď robíte vo väzniciach tak dlho ako ja, nikdy nepoviete “nikdy”. Sú to drobnosti, ktoré vám nenapadnú. Odpútajú vašu pozornosť a skončíte. Aby sme pochopili, ako môžu v North Branch držať pod zámkou toľko násilníkov, musíme sa vrátiť v čase. V 12. storočí chcel v Anglicku kráľ postaviť pevnosť, ktorá by nielen zadržala jeho nepriateľov, ale aj spoľahlivo zaistila jeho väzňov. Keď v roku 1066 Viliam Dobyvateľ dobyl Anglicko, postavil uprostred Londýna mohutnú pevnosť Tower. Najväčšia stavba v meste mala zaručiť kráľovi bezpečnosť a ukázať Angličanom, kto je tu pánom. Tower postavili na zastrašenie Londýnčanov a na dôkaz Viliamovej moci. No ako mnohé hrady, využívali ho aj ako väzenie. V priebehu storočí Tower ubytoval mnoho slávnych väzňov. Annu Boleynovú, sira Waltera Raleigha a princov z Toweru. No hoci dnes vyzerá pevnosť hrozivo, nebolo to tak vždy. V 11. storočí to bola len veľká veža, v ktorej držali väzňov. Okolo boli masívne rímske mestské hradby a za drevenou stenou zvanou palisáda bola priekopa. V roku 1100 sa do Toweru dostavil prvý väzeň Ranulf Flambard, odsúdený za vydieranie. No nehodlal sa tam zdržať dlho07-02_Veľký, väčší, najväčší[(025243)18-26-43]. Biskup Flambard bol veľmi dôležitý duchovný z obdobia vlády kráľa Viliama Rufusa. Vieme, že ho priviedli v septembri 1100, no už na február nasledujúceho roka si naplánoval útek. Flambard mal v úmysle dozorcov prekabátiť. Podľa toho, čo vieme o Flambardovi, väzni bývali vo veľmi dobrých podmienkach, lebo súčasťou jeho plánu bolo aj usporiadanie hostiny pre dozorcov. Podľa kroniky to vyzerá, že ich opil a keď zaspali, zašiel za sud s vínom, kde mal ukryté lano, to priviazal o okno, zliezol po stene a ušiel. Keď Flambard prekonal múry veľkého Towera, od slobody ho delila už len nízka drevená stena. Útek odhalil veľké medzery v bezpečnosti Towera. Hrad mal len jednu obrannú líniu, bola tam akási priekopa, ktorú naplnili vodou, a drevená palisáda, takže na úteku nemusel prekonať veľa prekážok. V takejto podobe Tower ostal veľa rokov, kým kráľ Richard Levie srdce nerozhodol o zvýšení jeho bezpečnosti. Drevenú palisádu nahradil pevnou kamennou stenou, okolo nej dal vykopať priekopu a naplniť ju vodou z Temže. No na Temži býva odliv a tak priekopa vysychala. Problém s vodou čakal ďalších sto rokov, kým ho definitívne nevyriešil istý Holanďan. Riešenie malo nezvyčajnú inšpiráciu. Kanál. Vieme, že priekopu staval odborník z Flámska, istý Walter, a vieme, že na zadržanie vody v priekope využil techniku. Ďalej vieme, že na oboch koncoch priekopy boli stavidlá ako na kanále, ktoré mali vodu zadržať. Temža je tu veľmi citlivá na odliv. Keď dal kráľ postaviť ešte jeden múr a rozšíriť priekopu, holandský inžinier dal do vonkajšieho múra zabudovať stavidlo. Dozorcovia ho počas prílivu otvorili a priekopa sa naplnila vodou, potom ho uzavreli, aby voda nemohla odtiecť. Priekopa prežila dodnes, je široká asi päťdesiat metrov a v istom období bola hlboká až 15 metrov, čo bola vskutku účinná obrana. Mohutná priekopa spečatila povesť Towera ako nedobytnej pevnosti a väzenia, z ktorého niet úniku. Priekopa a múry bezpečne zadržiavali tisícky väzňov po celé stáročia, až do roku 1941. Koncepcia viacstupňovej ochrany ovplyvnila aj projekty dnešných väzení. V North Branch ju priviedli až do extrému. Tunajší väzni majú všetok čas na svete na úvahy o živote na druhej strane plota, no drží ich tu toľko prekážok, že šanca na útek je mizivá. Po prvé, tunajší dozorcovia sa nedajú oklamať tak ľahko ako opité Flambardove stráže z Towera. Pane, vpred! Ku dverám. Neveríme nikomu, musíme dbať, aby nedostali od návštev masky, či neobrali dozorcov o uniformy a neskúsili ujsť hlavným vchodom. Čelom k stene! Rýchlo vás prezriem, kým sa vrátite do cely. Za veľa môže nepozornosť dozorcov, preto ich udržiavame v strehu, aby nič nepodcenili. Do cely, pane. Dino Pantazes si odpykáva doživotie za zabitie svojej ženy. Nechápem, ako by tu mohol niekto plánovať útek. Je to tu zabezpečené. Ja robím dole a keď sa v lete pozriem k nebu, všade trčia pušky. Bezpečnosť tu berú veľmi vážne. Väzeň uvažujúci o úteku čelí sérii fyzických prekážok. Londýnsky Tower mal štyri obranné línie, North Branch ich má sedem. Cely z extrémne pevného betónu tvoria blok, sledovaný vnútornými kamerami. Všetky bloky sú rovnaké, čo väzňov mätie. Veľký otvorený priestor okolo blokov sledujú dozorcovia zo strážnych veží. Prvý obvodový plot má štyri metre a mikrovlnné senzory, ktoré automaticky rozsvietia reflektory. Za ním je najväčšia prekážka, vonkajší plot, ktorého vrch je ovinutý špeciálnym žiletkovým drôtom. Inžinier Jem Stansfield nám opíše fungovanie tejto jednoduchej, ale efektívnej bariéry. Toto je žiletkový drôt, je to pevný oceľový drôt, na ktorý sú pripevnené hroty ostré ako žiletky. Prekonáva sa mimoriadne ťažko. Skúsim to a uvidíme, ako ďaleko zájdem, aby sme mali predstavu, čo ten drôt dokáže. V okamihu pocítite, že pružný drôt vás nikam nepustí. Som lapený. Do šiat sa mi zadrapil tak, že sa nemôžem pohnúť ani dopredu, ani dozadu. Môže za to tvar hrotov. Dobre vybavený väzeň by mohol mať kliešte, lenže keď chcete precviknúť takýto pružný drôt, správa sa inak, než by ste čakali. Som trochu nervózny. Aha, chytil mi ruku a musím si ju vyslobodiť. Asi to vzdám, už nechcem ísť ďalej. Keby som vytrval, čo môžem, len sa viac dokaličím. Tu mám zvieraciu kožu a keď ju sem priložím, zachytí sa tak, že čím viac s tým budem zápasiť, tým viac sa do nej zahryzne, až v nej nakoniec urobí dieru. Nápravný ústav North Branch je obohnaný plotmi s takýmto drôtom. Riaditeľ vie, čo taký drôt dokáže, podľa pokusu o útek z iného väzenia. Raz sme z neho sťahovali väzňa, ktorý sa pokúsil o útek. Nepekne sa dorezal. Museli sme si navliecť kožené zváračské odevy, aby sme sa nedoráňali. Prekonať všetkých sedem bariér v North Branch je takmer nemožné. Na útek myslel určite každý väzeň. No je to posledné, na čo myslím ja. Z väzenia sa človek najľahšie dostane cez súd. V roku 1300 londýnsky Tower dokázal, že viac vrstiev opevnenia robí väzenie bezpečnejším. S rastom väzníc sa však komplikuje sledovanie ich väzňov. Pri navrhovaní najväčšej americkej väznice museli projektanti väzňov oddeliť, no pritom mať všetkých na očiach. V roku 1829 postavili sociálni reformátori vo Philadelphii najväčšie väzenie tých čias. Nápravné zariadenie Eastern State. Zakladá sa na revolučnej myšlienke. Verili, že ak sa ľudia majú kajať a ľutovať, treba ich izolovať od spoločnosti a dať im čas na pohľad do vlastného vnútra. Nová filozofia viedla k novému názvu. “Nápravné zariadenie”, miesto, kde človek nazrie do svojej duše a pocíti úprimnú ľútosť. Zariadenie Eastern State bolo zázrakom techniky. V každej cele bola tečúca voda, ústredné kúrenie a splachovací záchod, luxus, aký nemal prezident v Bielom dome. Toto je typická cela v Eastern State. Je široká asi dva a pol metra, dlhá asi tri a pol metra a vysoká tri a pol metra s klenbou a stropným oknom, ktorým malo dnu vnikať božie svetlo, aby väzeň žil skoro ako v kláštore. V tichu a myšlienkach. V cele mal jesť, spať, pracovať, modliť sa, mal to byť jeho celý svet. Koncepcia takejto izolácie väzňov je revolučná, lebo dovtedy boli vo väčšine väzníc všetci väzni spolu. Muži, ženy i deti. Také väznice boli preplnené, špinavé a boli semeniskami zločinu. Architekti začali v 18. storočí premýšľať o možnostiach riešenia tohto problému. S rozumným nápadom prišiel anglický filozof Jeremy Bentham. Vie, že držanie množstva väzňov v jednom priestore si koleduje o problémy. No väzni v malých celách sa ťažšie strážia. Bentham usporiadal cely do kruhu a nad seba. Strážnu vežu postavil doprostred, takže jeden dozorca videl do každej cely. No aby bolo väzenie väčšie, muselo byť alebo príliš široké, alebo neúnosne vysoké. Aj v Eastern State vidieť Benthamov odkaz. Vďaka šikovnej dispozícii môže pár dozorcov ľahko sledovať stovky väzňov. Aj tu je centrum usporiadané podľa Benthamovho projektu, no od neho vychádzajú dlhé chodby s celami. Jeden dozorca je v strede a jeden hliadkuje na každej chodbe. Vďaka radiálnemu pôdorysu môže hŕstka dozorcov strážiť viac než stovku väzňov. A tí nikdy nevedia, či ich práve nesledujú. Toto bol monitorovací systém z 20 tych rokov 19. storočia. Uprostred bolo centrum a od neho vychádzali lúče ako v kolese. Jeden dozorca sa otočil na podpätku a videl na všetkých sedem chodieb. V tomto väzení sa niet kam ukryť. Cely majú otvor dokonca aj v strope, ktorým sa díva nikdy nespiace božie oko. Eastern State sa stala najslávnejšou väznicou na planéte a dispozíciu umožňujúcu jednoduché sledovanie odkopírovalo tristo ústavov po celom svete. Kým zariadenie po 142 rokoch zavreli, prešlo ním vyše 75 tisíc väzňov. Nápravný ústav North Branch dotiahol sledovanie do extrému. V celách kamery síce nie sú, no zvyšok väzenia nepretržite sleduje uzavretý televízny okruh. Myslím, že to je veľmi bezpečné miesto, prišiel som sem z iného, kde si bolo pod sprchou treba dávať pozor. Lenže tu, ak vás nesleduje dozorca, tak určite kamera. Pokiaľ ide o sledovanie, v North Branch je všetko pod kontrolou. No ani kamery nevidia všade. Vždy sa hovorilo, že keď posadíte do lietadla nahého väzňa, vystúpi z neho so zbraňou. Je neskutočné, ako ich vedia ukryť. Prepašovaný kontraband predstavuje veľký problém i v high tech väznici. Preto musia v North Branch väzni prechádzať cez Bossa. Toto je kreslo Boss, skener telesných otvorov, ktorý v tele odhalí každý kúsok kovu. Prejdite dopredu, vystúpte hore a pomaly sa otočte. Potom si sadnite. Máte pri sebe nejaký kov? Hodinky. Ešte niečo? Tak ešte raz. Otočte sa a zas si sadnite. Z našich ústavov sme odstránili neskutočné množstvo kontrabandu. Každá zadržaná dávka drog, či mobil znamenajú, že dozorca sa zo zmeny vráti domov zdravý a v poriadku, lebo násilnosti, ktoré sa páchajú pre tieto veci, sú neskutočné. Toto zvláštne komando bojuje proti jednej z najvražednejších zbraní z arzenálu väzňov. Je ňou mobilný telefón. Mobily sú vo väznici extrémne nebezpečné. Pomocou mobilov môžu väzni obísť bezpečnostný systém a vybaviť si dodávku drog, dokonca aj prepadnutie ľudí svedčiacich proti nim, či dozorcov, ktorým sa pokúsia ublížiť mimo väznice. Vám ani mne mobil nezapácha, ale pes na ňom cíti množstvo pachov. Vycvičili sme psí mozog, aby si jeho pach spojil so svojou hračkou. Pes pudovo hľadá a loví veci, takže si myslí, že hľadá svoju hračku. Motorola! Kým dozorca by tie veci hľadal celé hodiny, pes ich dokáže lokalizovať veľmi rýchlo, takže jeden pes tu nahradí až 20 či 30 dozorcov. Cela 44. Minulý rok našli psy v North Branch 269 mobilov. Jeden väzeň mal v hrubom čreve dva mobily a nabíjačku. Nemohli sme ich z neho dostať, tak sme ho posadili do cely, kým nám ich nedal sám. Bol izolovaný a napokon toho mal dosť, tak nám ich vydal. Vedel, že ich z neho tak či onak dostaneme. V roku 1829 Eastern State ukázala, že kľúčom k výstavbe veľkých väzníc je prísny dozor. No väzni sú čoraz dôvtipnejší a nestačí ich len sledovať. Projektanti Alcatrazu, najbezpečnejšieho väzenia na svete, museli zabezpečiť, aby sa z jeho ciel nedalo nijako ujsť. V 30 tych rokoch 20. storočia zasiahla Ameriku vlna organizovaného zločinu. FBI sa roky pokúšala chytiť a usvedčiť gangstrov typu Al Caponeho. Keď ho konečne zadržali, museli mať istotu, že im neujde. Americká vláda sa rozhodla postaviť superväznicu na väznenie nového druhu superzločincov. Našli jej ideálne miesto ostrovček Alcatraz v strede Sanfranciského zálivu. Na ostrove bola stará vojenská pevnosť postavená v jame vytesanej do skaly. Robotníci staré budovy zbúrali a na ich mieste postavili trojpodlažné železobetónové bloky ciel. Ani jedna zo 600 ciel nemala priamy kontakt s vonkajším múrom, bola to väznica vo väznici. Každá cela mala nezničiteľné oceľové dvere bez kľúča, ktoré sa otvárali na diaľku. Alcatraz je najväčšia betónová stavba na svete a údajne aj najbezpečnejšie väzenie na planéte. Bob Luke prišiel na Alcatraz v roku 1954 a na Skale mal prežiť 12 rokov. Čln sa otočil a uvidel som ostrov. Najprv som videl domy pri brehu, potom som sa pozrel vyššie a tam stálo väzenie. To bol môj prvý pohľad na Alcatraz. Pripomínal mi francúzsky zámok, ale vedel som, že to nebude moje vidiecke sídlo. Samozrejme, o Alcatraze sme všetci počuli, bola to konečná. Alcatraz je posledná stanica najnebezpečnejších a najsurovejších amerických zločincov. Toto je moja snímka, urobili ju v deň môjho príchodu v apríli 1954. Bol som mladý gauner, zmlátil by som vás, len čo by som vás uvidel.07-02_Veľký, väčší, najväčší[(035459)18-26-44] Vykrádal som banky, kradol autá, odsedel som si za to 11 či 12 rokov. Bol som iný človek. Aby mládenci ako Bob ostali v celách, projektanti vybavili dvere nesmierne pevnými mrežami. Keď väznicu v 1934 otvorili, všetko bolo z nástrojovej ocele. Tieto mreže sa nedajú prerezať ani listom pílky na železo, nejde to. Bola to tuhá, tvrdená nástrojová oceľ. Hliadkoval som tu o polnoci, prechádzal som popred cely a vždy som sa cítil bezpečne. Dvere sú nielen nezničiteľné, ale sa zamykajú bez kľúčov. Spojenie “pod zámkom” tu dostalo celkom nový význam. Trinásť dverí sa zatvára odtiaľto. Dozorca zakričí “Zatváram!”, čím väzňov varuje, že dvere sa zavrú, a vtedy počuť to tresknutie. Bola to súčasť trestu, každodenné počúvanie otvárania a zatvárania dverí. Keď ho počujete prvýkrát, je to ako zavretie hrobky. Viete, že nejaký čas nič viac nebude. Alcatraz vyzerá ako dokonalé väzenie, betónová pevnosť plná nových technológií. Dokonca nemusel byť ani oplotený, keďže ho chránia ľadové prúdy Sanfranciského zálivu. Keď som slúžil na vežiach, videl som kmene, mohli mať dva a pol, tri metre, ktoré na ostrov vyhodil príliv. Keby mali motor, mohli by odplávať. Iste, odvšadiaľ som skúšal ujsť, ale vedel som, že odtiaľto sa nedá, a tak som o tom prestal čo i len uvažovať. Napriek technike v roku 1962 zmizli z Alcatrazu traja väzni. Ostali po nich len tri figuríny z mydla, toaletného papiera a vlasov, ktoré ukradli z holičstva. A, samozrejme, veľké diery, ktoré lyžicami vyškriabali do betónových stien svojich ciel. Cely sú k sebe otočené chrbtom a medzi nimi je priestor s potrubiami, ktorý siaha až hore. Keď sa niekto vyškriabe na vrch, už ho nevidieť. Muselo im to zabrať rok, či dva sústavného plánovania. Je úžasné, ako to mohli utajiť. Napriek rozsiahlemu pátraniu po utečencoch niet ani stopy. Neverím, že z Alcatrazu niekto niekedy ušiel. Väčšina ľudí si neuvedomuje, že väzni sa k vode dostali najbližšie pri sprchovaní. Viete si predstaviť, že v panike, o druhej, o tretej v noci skočíte do toho zálivu? Vylúčené! Podľa mňa, ak sa vôbec dostali k vode, možno preplávali sto metrov, alebo tak, a potom zbohom. Či muži ušli, alebo nie, osud Alcatrazu bol spečatený. Vyšetrovanie odhalilo, že za útek mohol údajne nezničiteľný betón. Alcatraz používal na splachovanie záchodov morskú vodu, ktorá unikala z poškodených potrubí a vsakovala do múrov. Úlomky tehál v betóne sa napili a zväčšili ako špongie, takže v stenách vznikali otvorené praskliny. Hrdzavejúca oceľová výstuž napokon povolila a puklina sa ešte zväčšila. Po tridsiatich rokoch sa pôvodne nezničiteľné múry drobili tak, že si s nimi poradila aj lyžica. Oprava napitého betónu by stála milióny dolárov, preto v roku 1963 Alcatraz zavrel svoje brány poslednýkrát. No poučenia zo Skaly sú platné dodnes. Aj v North Branch sú betónové cely, ale tie sú z extrémne trvanlivého betónu. Všetky vyrobili v pensylvánskej továrni. Celu tvorí jeden betónový blok, aby bola zaručená jej neporušenosť. Pre North Branch sme vyrobili 580 dvojitých modulov. Každý dvojblok váži okolo 25 ton. V betónovej stene je klietka z oceľového pletiva s malými otvormi. Oceľ tvorí sieť, ktorá spevňuje betón a zároveň slúži ako bezpečnostná bariéra, takže väzni sa nemôžu cez betón prevŕtať. Robotníci vložia oceľové pletivo do formy a potom ho zalejú špeciálnou betónovou zmesou, ktorá robí cely superpevnými. Vyzerá to jednoducho, ale robotníci musia dávať pozor, aby v stenách neboli nijaké kazy. Betón musí pritekať rovnomerne z oboch strán. Keď betón tvrdne, robotníci odoberú vzorky a nalejú ich do valcov, na ktorých testujú jeho odolnosť. Je to asi dvakrát silnejší betón než ten, ktorým si ľudia betónujú príjazdy pred domy. Tento stroj tlačí dovtedy, kým betón nepraskne. Musí vydržať tlak vyše 3 000 ton na štvorcový meter. Tu vidieť menšiu poruchu, ale nerozdrvilo sa všetko, takže toto je stále schopné vydržať prinajmenšom rovnaký tlak. Superpevné sú aj časti, ktoré nie sú z betónu. Rámy dvier a okien sú zaliate a sú doslova neodstrániteľné. Sklo v okenných rámoch je extrémne hrubé a odolá úderu kladivom, výstrelu, všetkému, čo by doň mohli väzni hodiť. Skrutky, ktorými sú prichytené zariaďovacie predmety, sa nedajú uvoľniť bežnými nástrojmi. V niektorých prípadoch sa hlavičky skrutiek po montáži odlomia, v iných sa pri montáži používajú kľúče, ktoré nemožno voľne kúpiť. Z nijakej z našich ciel ešte nikto nikdy neušiel, do dnešného dňa odolali všetkému. Prečo mám dojem, že som to práve uriekol? Cely z továrne vozia do väznice, kde z nich zostavujú jednoliate bloky. Jediný zostávajúci otvor uzavrú pevné oceľové dvere. Potrubia a vedenia vedú v betóne do malého otvoru v kúte, ktorému hovoríme ryha. Aj keby väzeň prenikol cez betón až do ryhy, nebol by o nič bližšie k úteku. Toto je stúpačka k záchodu a výlevke. Nikam nevedie, je zabetónovaná aj hore, aj dole a keby drez niekto vytrhol zo steny, narazí na armovaný betón, nemá kam ujsť. A keby sa aj dostal do stúpačky, ostane v nej a ďalej nezájde. Cely v North Branch nepotrebujú uzavretý televízny okruh, keďže sa nedajú nijako poškodiť. Toto je jedna z ciel, v ktorých sú väzni. Väčšina je pre dvoch ako táto. Tu je výlevka a záchod a hore vidíte rozprašovače, keby chcel niekto niečo zapáliť. Väčšina predmetov je nehorľavá a ani horľavé veci tu nič nepodpália, len zhoria, lebo tu nie je nijaký iný horľavý materiál. Televízory sú priehľadné, nič sa v nich neukryje a keby ich rozobrali, videli by sme, ktoré diely sú preč. Elektronické veci sú priehľadné, takže sa nedajú rozobrať, a kovové časti sa nedajú použiť ako zbraň, nedajú sa tu ukryť zbrane, drogy, nič také. Na všetkom je bezpečnostný nit. Nestačí prepašovať skrutkovač a niečo rozobrať, na odstránenie bezpečnostnej skrutky treba byť veľký expert. Alcatraz v roku 1934 ukázal, že bez silných ciel nebude väznica nikdy zabezpečená pred útekom. No v súčasnej fáze vývoja väzníc treba prekonať prekvapujúci problém. Aby si väzni v North Branch zachovali zdravý rozum, potrebujú určitú mieru slobody, no potom sa dajú ťažšie kontrolovať. 23.február 2000. Bezpečnostná kamera zaznamená jeden z najhorších incidentov v dejinách amerického väzenstva. Väzni v štátnom ústave Pelican Bay sú na rannej rozcvičke na dvore. Členovia hispánskeho gangu odrazu napadnú čiernych väzňov improvizovanými nožmi a čepeľami. Dozorcovia sa pokúšajú vzbúrencov zvládnuť, no je ich dvadsaťkrát menej. Strážnici z veží začnú páliť ostrými nábojmi. Keď sa dym rozplynie, jeden väzeň je mŕtvy a ďalší šestnásti zranení. Jedna z možností, ako zabrániť takýmto udalostiam, je držať väzňov celý čas zavretých. No život v samotke by vykoľajil aj najostrieľanejšieho zločinca. V tomto väzení máme voľný pohyb, v určitom čase dňa sa tu môžu pohybovať veľké počty väzňov. Robíme to, aby sme im poskytli viac šancí. Najnebezpečnejší je človek bez nádeje. A keď si predstavíte život v znevýhodnenom prostredí, tak vás dokáže veľmi motivovať každá maličkosť. No väčšia sloboda znamená väčšie riziká. Tretina väzňov v North Branch patrí do nejakého gangu a čím viac sú spolu, tým je nebezpečenstvo väčšie. Keď sa dvaja dospelí muži nezhodnú, tak sa pobijú. Títo ľudia niekedy uvažujú skratovo a keď si majú vybrať medzi bitkou a útekom, vyberú si bitku. North Branch ráta s akýmikoľvek rizikami. Kontrolná veža je od väzenských blokov úplne izolovaná a bloky sú ďaleko od seba. Takto ich môžu z veže zavrieť po jednom a privolať posily. Keď majú väzni zbraň, pokúšame sa získať ju, na to máme kevlarové kombinézy. Keď sa mám váľať po zemi, kolená a členky mi chráni odev, ktorý mám. Na žiletky a ihly mám rukavice a na chemické látky plynovú masku. Cítim sa v bezpečí. Často si pri zásahu vyžiadame od lekára povolenie na použitie spreja s korením a aby sme chránili dozorcov, aby sa tiež nenadýchali, dávame im takéto masky. Posledné, čo vám predvedie seržant Smith je taktická prilba chrániaca pred slinami, močom, či výkalmi, ktorá chráni nielen tvár, ale aj iné časti tela. Tento výstroj používame pri plánovanom použití sily, nie pri spontánnom. No hoci dozorcovia hrajú tvrdo, nikdy sa nechystajú zabíjať. Za 38 rokov vo väzniciach sme nikdy nenosili zbrane, lebo zbraň vám môžu vziať. Niekto má šťastie a výstrel ho nezabije, ale väčšina po výstrele zahynie. Nie sme v Hollywoode.07-02_Veľký, väčší, najväčší[(051392)18-26-49] Táto továreň dodáva nápravnému ústavu North Branch zbrane ktoré nemajú zabíjať. Gumové guľky dávajú vzbúrencom námet na premýšľanie a keď treba skrotiť dav, nastúpi starý dobrý slzný plyn, používaný od čias Alcatrazu. Jednou z najúčinnejších zbraní na zneškodnenie väzňa je taser. Toto je naša pýcha, toto dnes používa ruka zákona. Taser X 26. Elektronické zariadenie vháňa do tela elektrický signál, ktorý spôsobí, že nervový systém vydá svalom pokyn na kontrakciu a úplne vás imobilizuje. Je to dozorcov jediný nástroj, ktorý má síce účinky ako smrtiaca zbraň, ale sú zvratné. Už to skoro je. Dobre, ľahni si. Dozorca ide nasadiť mužovi putá a vynútiť si jeho poslušnosť. Vyber mu to. Nebolo to bolestivé, skôr zvláštne, bol som tuhý ako doska, viete? Dá sa s tým nejako bojovať? Vonkoncom nie, ste totálne vyblokovaný. Tasery sú nesmierne účinné, ale každý má len jeden pokus. V North Branch uprednostňujú sprej s mletými chilli papričkami. Každý dozorca má pri sebe vo dne, v noci paprikový sprej. Hodí sa na konfrontáciu s jednotlivcom, ale je ho dosť, aby v prípade potreby neutralizoval aj viacerých. Aj jeho najslabšia verzia páli 10 krát viac než tabasco. Fajn, potrebujem vodu. Obeť účinne oslepí, takže nemôže bojovať. Bože, to páli! Naschvál mám oči otvorené, aby som ich mohol vypláchnuť, lenže ich nechtiac zatváram, so sprejom v očiach ich nedokážem mať otvorené. Je to oveľa horšie než krájať chilli papriku, najmenej stokrát. Akoby mi horela tvár, asi tu ostanem veľmi dlho. V North Branch použili sprej v roku 2010, keď sa na Silvestra začala vzbura väzňov. Dozorcom sa pomocou chilli spreja podarilo dostať situáciu pod kontrolu a nik neprišiel o život. Môžem vám sľúbiť len to, že keď odtiaľto odídete, máte šancu odísť živý. Neviem zabrániť starnutiu, takže odídete starší, ale dúfajme, že živý. Väčšina z nás žije rada, aj keď za mrežami, každý chce žiť tak dlho, ako sa dá. Nápravný ústav North Branch predstavuje špičku penitenciárneho zariadenia. Jeho účinné opevnenie, systémy sledovania a cely, z ktorých nemožno ujsť, z neho robia jednu z najbezpečnejších väzníc na svete. Do dnešného dňa z ústavu neušiel ani jeden väzeň, no väzni to budú stále skúšať a keby sa to jedného dňa niektorému podarilo, North Branch bude musieť ustúpiť bezpečnejšej a možno ešte väčšej väznici.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.