Cena banánov

By | júl 31, 2015

Lietadlá rozprašujúce pesticídy nad banánovými plantážami, každodenná realita Južnej Ameriky. Aby sme si my mohli kúpiť dokonalo vyzerajúce banány, jeden ako druhý. Nemôžete požadovať banány najvyššej kvality a trvať pritom na pestovaní bez pesticídov. Nemeckí spotrebitelia si potrpia na peknú farbu, banány najlepšej kvality za najnižšiu cenu. Kto za to však musí zaplatiť? Prístav v Hamburgu. Na móle Oswaldkai vykladajú náklad banánov z nákladnej lode Hansa Visby. Večer predtým sa loď vrátila z trojtýždňovej plavby z Ekvádoru. Zásobovanie nemeckého trhu: Skonzumuje sa u nás 1,3 milióna ton banánov ročne. Počítačmi riadené logistické centrum sa stará o to, aby sme si mohli kúpiť akékoľvek ovocie, na aké si len pomyslíme. Palety s exotickým nákladom sa odtiaľto doručujú do celej Európy, do Helsínk, či do Kyjeva. Jeden kamión nasledujeme až do hamburskej štvrte Moorfleet, do filiálky jedného z najväčších veľkoobchodov s ovocím v Nemecku, UNIVEG Deutschland. Zrelosť banánov preveruje kontrolór Dobroslav Ceko. Vykonávame kontrolu dodaného nákladu. Preverujeme stav banánov, nakoľko sú otlčené a aké majú rozmery. V krajine pôvodu sa banány vzájomne pospájajú, v opačnom prípade začnú černieť, a preto tu hore budú rýchlejšie hniť. Čím je ich farba žltšia, tým viac černejú na týchto miestach. V praxi to znamená, že sú znehodnotené. No v poslednom období sa to stáva naozaj len zriedkavo. Po vstupnej kontrole smerujú banány do miestnosti, kde dozrievajú. Počas transportu by mali ostať zelené a zrieť čo najmenej. Na týchto miestach dozrejú počas jedného týždňa. Vysvetľuje nám to vedúci predajného oddelenia Hubert Lewin. Týmto banány testujeme, je to termometer. Ukážem vám to. Funguje v zásade ako celkom bežný teplomer.07-28_Cena banánov[(058594)13-41-40] Meriame ním vnútornú teplotu ovocia v dužine. Proces dozrievania urýchľuje aj prírodný plyn etylén. Teplotu zastabilizujeme na strednú hodnotu 15,5 stupňa Celzia. Potom pridáme etylén, aby sa doteraz zimujúce banány takpovediac prebudili a postupným temperovaním sa nezrelé zelené banány zmenia na zrelé, chutné a žlté. Chceli sme sa o produkcii banánov dozvedieť viac, a preto sme sa vybrali do Ekvádoru. Každý tretí banán v nemeckých supermarketoch pochádza z tejto juhoamerickej krajiny, ktorá je tak najdôležitejším dodávateľom pre Nemecko. Len približne 5% produkcie je dopestovaných prirodzenou cestou. Hospodárskym centrom krajiny je mesto Guayaquil, ktoré sa sústredí najmä na export poľnohospodárskych produktov. Okrem banánov je to ananás, mango, hrozno či papája. Južne od Guayaquil sa rozprestiera jedna plantáž za druhou. Filmovať tu však vôbec nie je ľahké. Bezprostredne pred naším odletom z Nemecka stiahol istý veľký dovozca povolenie nakrúcať u jedného zo svojich dodávateľov. Mimoriadne ostražití sú najmä vtedy, ak ide o opis situácie na plantážach. Vďaka istému kontaktu sa nám však predsa podarilo jednu plantáž navštíviť. Výrobca sa nazýva “Oro Banana”, teda “Banánové zlato”, skratkou OBSA. Banánovníky dorastajú do výšky piatich metrov. Na export sa pestuje najmä jedna sorta, banány Cavendish. O každú rastlinu, na ktorej banánový trs dozrieva asi deväť mesiacov, sa stará skúsený plantážový robotník. Plastové fólie slúžia proti napadnutiu hmyzom. Po práci na plantážach je tu obrovský dopyt, veľa iných možností ani niet. Každé tretie pracovné miesto je v Ekvádore závislé od produkcie banánov. Ako sa voláte? Johny. Johny? Ako dlho tu už pracujete? Osem rokov. Máte pracovnú zmluvu? Zmluvu? Kdeže. Takže pracujete ako nájomný robotník? Isteže. Ako inak. Johnyho situácia nie je žiadna zriedkavosť. Mnohí muži na plantážach sú nútení pracovať za dennú mzdu bez akejkoľvek záruky, že budú mať prácu aj o týždeň. Nad plantážou sa neustále rozlieha hučanie motorov lietadiel. Neprestajne sem dolieha hluk lietadiel. Prečo? Rozprašujú pesticídy. Počas vašej pracovnej doby? Presne tak. Ako reagujete na pesticídy? Často mi je zle, alebo ma bolí hlava. Čo na to vaši nadriadení? Nič. Je to normálne. Ako často to býva, každý týždeň? Častejšie. Tak každé tri dni. To, čo robotník opisuje, je oficiálne prísne zakázané. Počas postrekovania chemickými látkami nesmie byť na plantáži nikto. Hneď vedľa plantáže sa nachádza pristávacia plocha. Tiež patrí firme OBSA. Bežná záležitosť. Mnohí veľkoproducenti vlastnia hneď niekoľko lietadiel. Letecký ruch sa začína už za svitania. Lietadlá postriekajú jednu plantáž, a potom sa vrátia doplniť zásoby pesticídov. Posádka zodpovedná za dopĺňanie paliva zároveň odčerpá zvyšky pesticídov z predchádzajúceho letu. Potom sa pokračuje na ďalšiu plantáž. Údajne sa niekedy používajú aj prírodné látky proti škodcom. Počas nášho filmovania však pracovníci používajú výlučne chemické látky. Na ďalší postrek sa okrem iného použije aj prípravok Siganex, vyrobený v Bavorsku, ktoré patrí medzi najvýznamnejších výrobcov pesticídov. Nemecký chemický gigant považuje svoje produkty pri primeranom dávkovaní za celkom neškodné. Bez použitia pesticídov by bolo monokultúrne pestovanie banánov nemysliteľné. Straty by boli vzhľadom na premnoženie škodcov priveľké. Veľkým producentom banánov by sa výrazne znížil zisk. Riaditeľom letiska je Osvaldo Vijavisensio, spravujúci 7 lietadiel, ktoré v celom regióne zabezpečujú pesticídy pre 200 firiem. Považuje to za veľký pokrok. Pravidlom je, že 95% percent chemikálií sa rozprašuje letecky. Je to oveľa efektívnejšie. Pokiaľ ľudia postrekujú ručne, prichádzajú s látkou do priameho kontaktu a môžu si spôsobiť veľké zdravotné problémy. Letecký postrek je rýchlejší a zároveň bezpečnejší, trvá tak 15 až 30 minút na jednu plantáž. Na zemi zvládne jeden človek za celý deň maximálne dva hektáre, aj to len v prípade, že pracuje bez prestávky. Ktorý pesticíd považuje riaditeľ za obzvlášť nebezpečný? Vijavisensio vyberá jeden spomedzi kanistier, ktoré boli použité pri posledných postrekoch. Prostriedok Calixin od nemeckej firmy BASF. Je mimoriadne jedovatý. Používa sa proti sigatoke, hube, ktorá banány napáda veľmi často. Calixin vždy alternujeme s inými prípravkami. Nie je dobré, ak sa na ne opakovane aplikuje jediný prípravok, pretože by sa mohla vyvinúť odolnosť voči chemickému produktu. V Európskej únii ja Calixin zakázaný. Na palubu lietadla sme nastúpili s kamerami. Chceme zdokumentovať spôsob postrekovania. Pilot otvára trysky ešte skôr, ako vôbec doletí nad plantáž. Postrek nezastaví ani vtedy, keď letí ponad ľudské obydlia. Lietadlo svedomito postrekuje celú plochu. Každý jeden meter štvorcový dostane svoju dávku pesticídu. Jedu sa nevyhnú ani vodné plochy. Dávkovanie pesticídov letecky je podľa zákonov legálne. Ale postrekovanie domov a ľudí je oficiálne zakázané. Pilot Isaac Mareen v tom však vidí skôr len technický problém. Problém predstavujú len domy stojace na plantážach. Pravdaže v nich žije niekoľko ľudí. Nedokážem tomu však zabrániť, závisí to od veľkosti stavby. Niekedy skrátka nie je možné postrek včas zastaviť. Ak trysky uzatvorím na 30 či 50 metrov, banány na tej ploche nebudú postriekané, a to si nemôžem dovoliť. Výnos z plantáží má v Ekvádore očividne vyššiu moc ako štátne zákony. Sme v La Union, typickej dedine oblasti prstenca plantáží pri pobreží, vzdialenej na deň cesty od plantáže OBSA. Rovnako ako inde je aj tu obchod, v ktorom sa predávajú výlučne poľnohospodárske prípravky. Chemické jedy si tu môže kúpiť kto len chce. Poprosili sme dvoch chlapcov, aby si vypýtali pesticíd. Čo si kúpil? Glyfosát. A na čo? Proti burine. Na domov? Nie, na polia. Pre chlapcov je celkom normálne kupovať jedovaté látky. Napokon, nie je to prvýkrát. Majú deti predstavu o tom, aká je tekutina vo fľaši nebezpečná? Vieš, čo znamená táto modrá čiara? Že si musíme dávať veľký pozor. Keby to deti vypili, mohli by zomrieť. Je to zlé na brucho. V Nemecku platí zákaz predaja pesticídov maloletým osobám. Zákazník musí byť o produkte dôkladne oboznámený. Tu nákup vysoko jedovatej chemikálie prebieha celkom hladko. Čo je to? Fungicíd. Pardon, vlastne insekticíd. Červená čiara znamená, že je jedovatý. Stojí 5 dolárov? 3,5 dolára. Niekoľko robotníkov z dediny sa pokúša situáciu zmeniť. Na miestnej plantáži chceli založiť odborovú organizáciu zasadzujúcu sa proti používaniu pesticídov a za vyššiu mzdu. Vedúci plantáže okamžite prepustili všetkých, ktorí sa za vznik odborov zasadzovali. Teraz sú na čiernej listine a nikto im nechce dať prácu.07-28_Cena banánov[(034908)13-41-36] Ohrozuje to celý ich ďalší život. Inú prácu nikdy nerobili. Dvaja robotníci nás pozvali k sebe domov. Sú bez práce a vôbec nevedia, čo ďalej. A veľmi sa boja pesticídov. Bývame hneď vedľa plantáže, oddeľuje nás od nej možno 20 metrov. Nad hlavami nám ustavične hučia lietadlá a postrekujú aj celú dedinu a rieku, ktorá preteká plantážou. Postreky zamoria úplne všetko, na vode sa vytvára akýsi mastný filter. Má to hrozné následky nielen pre našu dedinu, ale pre celý život v okolí rieky. Ako v takej situácii uživiť vlastné rodiny? Minimálna mzda stanovená vládou je momentálne 290 dolárov mesačne. Ale tu na plantáži Klementína nedostaneme ani to. Ak sa pozriete na výplatnú pásku môjho kolegu, ktorého pred pol rokom prepustili, vidíte, že týždenne dostal 57 dolárov, teda 230 dolárov za mesiac. Potrebovali by sme zarobiť aspoň 400 dolárov, aby sme mali dostatok jedla a mohli dať deti do školy. Banány sú v Ekvádore dobrý biznis pre niekoľko málo ľudí. Robotníci dostávajú len omrvinky z koláča. Podľa združenia výrobcov a exportérov banánov AEBE je celý problém v Európe. Hlavnou príčinou zlých pracovných podmienok je tlak na ceny zo strany nemeckých supermarketov, vysvetľuje riaditeľ združenia Eduardo Ledesma. Hovoríme tomu “Aldi plus jedna” alebo “Aldi mínus jedna”. Všetky supermarkety chcú mať také ceny, aké má nemecký diskontný reťazec ALDI. Preto sa dobré sezóny skracujú a horšie trvajú dlhšie. Tento princíp má závažné sociálne následky. Za prepravku banánov dostanete 10 dolárov, inokedy len 2 či 3. Ak viete, že výrobné náklady sú 4,5 dolára, ľahko si vypočítate, že sa tak nedá ani udržať výroba, ani vyplatiť mzda, či pri tom rešpektovať zákony o ochrane životného prostredia. Reťazec ALDI vyhlasuje, že si zakladá na férových obchodných podmienkach a o nákupnej sume sa vždy vzájomne rokuje. V Ekvádore sa však o rovnocennosti hovoriť nedá. Supermarkety požadujú celý rad certifikátov, pre Európu napríklad Global Gap. Aby výrobca certifikát získal, musí každoročne veľa investovať, ale nič z toho nemá. Za dvojnásobne vynaložené úsilie nám supermarkety nezaplatia nič. Keď však niekto niečo vyžaduje, mal by za to aj zaplatiť. Nemeckí odberatelia vyžadujú, aby ekvádorské banány spĺňali všetky štandardy organizácie Global Gap. Zdravé poľnohospodárske produkty, bezpečnosť práce, ochranu životného prostredia aj sociálne zabezpečenie robotníkov. Global Gap dokonca odporúča používať menej pesticídov, nemá však problém vydať certifikát aj plantážam postrekovaným pesticídmi zo vzduchu. Organizácia je tak de facto len akýmsi figovým listom zakrývajúcim skutočnosť o výrobných podmienkach. A spotrebiteľ pred sebou vidí len čistučké žlté banány. Ovocie má pred sebou 3 týždne plavby loďou. Na určenom mieste musí byť bez chybičky. Aby ho teda počas plavby nenapadli huby či baktérie, dostane pred cestou preventívne ďalšiu dávku postreku. Banány sa pretriedia a tie vyradené sa predajú na mieste, alebo sa spracujú na pyré. Do Európy prídu len bezchybné kúsky. Banány sa predávajú pod značkou Excelban. Obchod má sídlo v Nemecku. Spoločnosť s ručením obmedzeným Anton Dürbek z Bad Homburgu. Puerto Bolivar je popri Guayaquil druhým najvýznamnejším ekvádorským prekladiskom banánov. Každý týždeň sa tu nakladá tovar určený pre nemecký trh. Väčšina nemeckých supermarketov je zásobovaná banánmi z Ekvádoru, či ide o Aldi, Réwe, Edec alebo Lidl. Nákladná loď Hansa Visby sa pravidelne vracia z Ekvádoru do Hamburgu. Náhle sa strhla búrka. Kamión s nákladom banánov Excelban mešká. Vodič musí vyčkať, kým sa dážď utíši. O štyri týždne neskôr. Banány Excelban od výrobcu OBSA dorazili do veľkoobchodu UNIVEG. Už sú natoľko zrelé, že sa môžu začať distribuovať. Tieto banány nepochádzajú priamo z plantáže OBSA, na ktorej sme filmovali, ale z inej plantáže tohto výrobcu. Kontrola kvality. Ako dlho tu banány dozrievali? Dozrievali tu 6 dní. Sú pripravené na distribúciu, ale musíme ešte overiť ich kvalitu. Potom smerujú priamo k zákazníkom. Znamená to, že už zajtra budú v obchodoch. Náklad smeruje do supermarketov Réwe, Norma a Sky. Bad Homburg, sídlo spoločnosti Anton Dürbek. Osvedčený obchod predáva ovocie a zeleninu z celého sveta. Hrozno z Chile, ananás z Pobrežia Slonoviny. Obchodovaniu s banánmi sa rodinný podnik aktívne venuje vyše 20 rokov. Dürbek dováža banány najmä z Ekvádoru. Už mnohé roky má dobré obchodné vzťahy s veľkoobchodom UNIVEG. Banány značky Excelban putujú aj do krajín Stredomoria a Východnej Európy. Na stene visí zoznam všetkých lodí s nákladom pre firmu Dürbek, vrátane lode Hansa Visby. Podľa obchodného riaditeľa podniku Mathiasa Dürbeka patrí plošný postrek proti pesticídom k obchodu. V opačnom prípade sa napadnutie hubou sigatoka prakticky nedá ustrážiť. Nemôžete požadovať banány najvyššej kvality a trvať pritom na pestovaní bez pesticídov. Plošné postreky pesticídmi sú ale veľké riziko pre ľudí, ktorí tam žijú a pracujú. Áno, je to smutné, ale je to tak. Odporúča sa používať ochranné masky, ľudia sú informovaní, že keď sa vykonávajú postreky, nemali by sa na mieste vyskytovať žiadni robotníci. Či sa to však aj vždy dodržiava, vám, žiaľ, neviem zaručiť. Čo na to vaši obchodní partneri, veľkoobchod UNIVEG alebo maloobchody? Vyvíjajú tlak na to, aby výrobcovia dodržiavali rôzne štandardy a aby ich dodržiavali všetci pracovníci reťazcov. Konečnému odberateľovi alebo maloobchodníkovi sa to samozrejme ľahko povie. Čierny Peter vždy niekomu ostane v rukách. Komu ostal Čierny Peter tentoraz? Aj veľkoobchod UNIVEG považuje používanie pesticídov na plantážach za v podstate bezproblémovú záležitosť. Hovorí Thomas Averhoff z UNIVEG Deutchland. To, že sa na banánových plantážach v Ekvádore využívajú letecké postreky, je jasné a inak to ani nejde. Sú o tom jasné dohody a takéto postreky sú oficiálne a povolené. Existujú však konkrétne obmedzenia, ktoré sa týkajú práve obývaných oblastí. Tam sa prirodzene vykonávať nesmú. Obyvatelia však hovoria, že sa lieta priamo ponad dediny či jednotlivé domy. Celkom určite by sa niečo také nemalo diať. Mali by na situáciu reagovať, aby sa z toho mohli vyvodiť patričné dôsledky. Ukazujeme naše zábery, ktoré dokazujú, že zo vzduchu sú priamo postrekované aj domy, a že robotníci musia na plantážach pracovať aj počas postrekov. Hoci sa naše dôkazy nevzťahujú na banány, ktoré UNIVEG nakupuje od Dürbeka, Thomas Averhoff očividne preventívne zaraďuje spiatočku. Samozrejme, prostredníctvom firmy Dürbek sme odoberali od spoločnosti OBSA, ale na základe výskumov a toho, čo sme od vás počuli, vám môžem jednoznačne povedať, že sme s danou spoločnosťou prerušili spoluprácu. Treba povedať aj to, že sa usilujeme byť veľmi prezieraví a opäť si preveríme, či sú tieto sťažnosti oprávnené. Pokiaľ sa ukáže, že áno, voči spoločnosti postoj nezmeníme. Dôvodom dočasného prerušenia spolupráce sú vraj predpokladané porušovania sociálnych a zdravotných štandardov. Firma UNIVEG dodala banány aj supermarketom Sky v severnom Nemecku. Kupujeme si kilogram banánov, aby sme ich dali otestovať. Čo ostalo z množstva použitých chemických látok? Nájdu sa stopy jedu na šupke alebo dokonca v samotnom ovocí? V jednom renomovanom laboratóriu dávame banány testovať na stovky rôznych pesticídov. Nemecký potravinový priemysel svoje produkty kontroluje pravidelne. Nemecký spotrebiteľ je náročný a kritický. Banány sa dlho považovali za neškodné ovocie, pretože pred znečistením chráni ovocie šupka. Urobili sme rozbor bežných banánov a preverili výskyt látok z prostriedkov proti škodcom. Používajú sa proti napadnutiu plodov po vykonaní zberu. Pokiaľ banán ošúpete, neostanú v ňom žiadne zvyškové chemické látky. Hraničné hodnoty prostriedkov proti škodcom neboli prekročené a produkty sú vhodné na predaj a bez nálezu. “Bez nálezu” v prípade bežných banánov znamená: V rámci hraničných hodnôt sa na šupke a stopke síce pesticídy nachádzajú, ale ovocie je zdravé. Deti by teda nemali do šupky zahryznúť a po kontakte s banánom je lepšie umyť si ruky teplou vodou. Takže nemecký spotrebiteľ sa nachádza na bezpečnej strane barikády. Ako to však vyzerá pre obyvateľov Ekvádoru? Hermann Kruse z Killerovho toxikologického inštitútu považuje prípravok Siganex za obzvlášť problematický. Ide o produkt, ktorý podľa jeho výrobcu, firmy Bayer, nespôsobuje rakovinu. Hermann Kruse to ale všetko vidí inak. Z celej rady zlúčenín považujeme práve prípravok Siganex za obzvlášť nebezpečný. Pri pokusoch na zvieratách sa jednoznačne preukázalo rakovinotvorné pôsobenie a je potrebné si uvedomiť, že taký istý efekt hrozí aj v prípade človeka. Kruse považuje za veľmi nebezpečný aj prípravok Calixin. Calixin obsahuje aktívnu látku, ktorá má zabrániť napadnutiu plesňami. Z toxikologického hľadiska je obzvlášť zaujímavé, že pokiaľ sa človek látkou infikuje, či už kožou alebo vdýchnutím, môže to mať trvalé následky na nenarodený plod. Preto sú tieto látky mimoriadne nebezpečné najmä pre ženy a poškodenie plodu môže mať neskôr rôzne následky. Celkom jednoznačne to vyplýva z pokusov na zvieratách, a preto, žiaľ, je to podobne nebezpečné aj pre človeka. Podľa niektorých informácií výrobca BASF vyvíja alternatívne prostriedky. Považujem za neprípustné, aby sa postrekové látky aplikovali plošnými postrekmi zo vzduchu. Mali by sa veľmi cielene aplikovať len tam, kde majú pôsobiť. Nie je možné, aby dopadali na školy, na obytné domy či dokonca priamo na robotníkov pracujúcich na poliach či plantážach. Vrátili sme sa do Ekvádoru. Sme v škole v oblasti pestovania banánov. Učí sa tu aj 75 detí s psychickým alebo fyzickým postihnutím. S deťmi tu pravidelne cvičia fyzioterapeuti, čo je v Ekvádore hocičo iné, len nie samozrejmosť. Škola sa nachádza hneď na kraji veľkej plantáže. Vychovávateľka Yvonne Posová hovorí, že sa nad ňou pravidelne rozprašujú pesticídy. V domoch stojacich priamo na plantáži bývajú aj deti, ktoré sem chodia do školy. Počas postrekov vietor pesticídy zanáša až k nám a celú školu pokrývajú akýmsi závojom. Vdychujeme ich, aj cítime ich chuť. Je to intenzívny, nepríjemný zápach, ktorý niekedy až vyráža dych. Musíme zatvárať okná a dvere, vyháňať deti zo školského dvora a nútiť ich ostať v triedach. Máme tu aj malý bazén, a priamo počas postrekov sa na vode vytvára olejová vrstva, a nedá sa v nej kúpať. Škola sa bránila a podala sťažnosť na ministerstvo životného prostredia. Reakcia poľnohospodárskeho priemyslu na seba nedala dlho čakať. Pre postihnuté deti sme z jednej nadácie pravidelne dostávali lieky. Vtedy sme nevedeli, že za nadáciou stojí agropriemysel, teda tí istí ľudia, ktorí vyrábajú aj pesticídy. Náhle sme však lieky dostávať prestali. To bola ich reakcia na našu sťažnosť. Hodina logopédie. S trojročným dievčatkom Erikou každý týždeň pracuje logopédka Sandra Ikasová. Erika nevie hýbať spodnou čeľusťou. Vyskúšame to znova. Teraz ústa otvoríme a zas zatvoríme. Už aj žuť a prehĺtať je dievčatku zaťažko. Erika má veľké problémy hovoriť, pretože trpí deformáciou spodnej čeľuste. Nedokáže preto vyslovovať žiadne slová. Jediný spôsob, ako by sa jej dalo pomôcť, by bola operácia spodnej čeľuste. Operácia by možno zlepšila aj sluch na ľavej strane. Do jej chorobopisu patrí aj to, že nemá dostatočne vyvinuté vnútorné sluchové kanáliky. O podobných deformáciách iste existuje mnoho moderných štúdií. Napriek tomu, že si nemôžeme dovoliť tvrdiť niečo len tak zo vzduchu, vieme, že Erika trpí genetickým poškodením, ktoré môže byť spôsobené vplyvom pesticídov na plod v tele matky. Obávame sa, že je to aj prípad malej Eriky. Nemáme to samozrejme potvrdené, ale vieme, že naše životné prostredie je veľmi poznačené vplyvom chemikálií. Nikto nemôže s istotou potvrdiť, že Erikino postihnutie spôsobili pesticídy. Erikina mama si nemohla dovoliť ani len návštevu lekára. Vedecké výskumy o vplyvoch pesticídov sú dostupné len ťažko. Poľnohospodársky priemysel o ne nemá záujem a štát zas nemá peniaze. V hlavnom meste Kite pracuje mimovládna organizácia “Ekologická akcia” proti používaniu pesticídov. Lekár Adolfo Maldonado sa podieľal na jednej z mála štúdií o robotníkoch na plantážach, ktorí sú v priamom kontakte s pesticídmi. Najrozšírenejšími symptómami vplyvu pesticídov sú napríklad bolesti hlavy, nechutenstvo či nevoľnosť. Dochádza k tomu vtedy, keď sa látka dostane do krvného obehu a začne narúšať nervový systém. Oveľa nebezpečnejšie sú stredné a dlhodobé následky. Ide najmä o genetické zmeny, ktorých následkom bývajú rôzne deformácie alebo prerušenie tehotenstva, a to dokonca do veľmi vysokej miery. Prejavy deformácií sa v tejto dedine prejavili dvadsaťnásobne výraznejšie ako v dedine, ktorej obyvatelia nie sú vystavovaní vplyvom rozprašovaných pesticídov. Na Andskej univerzite, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie vedecké pracoviská krajiny, sa dlhodobými následkami pesticídov zaoberá aj renomovaný toxikológ Jaime Brail. Pesticídy sú podľa neho celonárodným problémom, pretože v Ekvádore sa využívajú celkom všade, či už ide o pestovanie banánov alebo ananásu. Problém pesticídov nespočíva len v tom, že sú rakovinotvorné, hoci rakovina patrí medzi najťažšie choroby. Ide najmä o skutočnosť, že spôsobujú poškodenia, ktoré človek nepociťuje, nevidí, a kvôli ktorým preto hneď nevyhľadá lekára. Je to chronická intoxikácia, ktorá je dlhodobá a má nižšiu intenzitu. Chemické látky sa v poľnohospodárstve využívajú z dvoch príčin: po prvé, aby sa zabezpečil rýchly rast monokultúrnych plodín vo vysokej kvantite, a po druhé obzvlášť v prípade banánov, aby ovocie vyzeralo dobre. Na pultoch európskych a severoamerických supermarketov majú vyzerať ako zo škatuľky. Táto požiadavka len tu v Ekvádore stojí život mnohých robotníkov, mnohých detí. Pesticídy znečisťujú vodu a tým majú obrovský vplyv na celé životné prostredie. Na väčšine plantáží sa používajú chemické postreky, no medzi monokultúrnymi poľami sa občas nájdu aj malé rodinné hospodárstva, ktoré sa rozhodli pre inú cestu. Chémiu úplne odmietajú. Poľnohospodár každodenne prechádza svojím poľom a burinu vysekáva tak ako kedysi mačetou. Proti škodcom sa dá ubrániť zmiešanými kultúrami, banány sa pestujú spoločne s kakaom. Presne tak sa v Ekvádore banány pestovali až dovtedy, kým sa produkcia neorientovala výhradne na export a nepresadila sa monokultúrna výroba. Plantáž je súčasťou organizácie UROCAL, ktorá združuje drobných pestovateľov a ktorá spolupracuje s jednou nemeckou “fair trade” organizáciou.07-28_Cena banánov[(022186)13-41-34] Fair trade, spravodlivý obchod, spočíva v tom, že nemeckí výkupcovia pestovateľom zaručujú fixnú sumu, nezávislú od extrémne klesajúcich cien na svetovom trhu. Nemeckí zákazníci za to zaplatia prirážku. Plantáže organizácie UROCAL sú každoročne kontrolované nemeckými inšpektormi kvality. To má zaručiť, že produkty budú skutočne v “bio” kvalite. Odmietnutie pesticídov si vyžaduje svoju cenu. Banány majú viac chybičiek krásy, ako tie z monokultúrnych plantáží, ktoré pôsobia dokonalo ako po plastickej operácii. Vysoké percento “bio” banánov sa preto na export vôbec nedostane. Európsky zákazník si predsa neželá banány s fľakmi. Marcelo Manute, ktorý plantáž obhospodaruje spolu s tromi bratmi, nám tie chybičky krásy ukazuje. Tu sa prejavuje pôsobenie baktérie “mancha rocha”, červenej škvrny. Do samotného ovocia neprenikne, ale zafarbuje šupku, a to zákazníci nemajú radi. Takto máme straty aj 50% a polovicu celej úrody musíme spracovať na kašu. Za to nedostaneme takmer nič. Koľko dostanete za prepravku? 7 dolárov, to je pevná cena. A vždy? Áno, celoročne, nezávisle od trhovej ceny. To je ale výhoda, nie? Áno, samozrejme. Vďaka predaju do Nemecka môže Marcelo Matute pestovať banány za stabilné ceny. Pre neho a pre ďalších 120 rodín tunajšieho regiónu spojených v družstve UROCAL to znamená nezávislosť. V laboratóriu pre výskum potravín sme dali analyzovať aj “bio” banány z UROCAL u, ovocie, šupku aj stopku. Rozboru sú podrobené aj plastové obaly, v ktorých sa banány prevážajú z Ekvádoru do Nemecka. Výsledok je prekvapujúci. Na veľké prekvapenie sme v bio banánoch objavili výskyt insekticídov, čo je veľmi nezvyčajné a v obaloch najmä organofosfát chlórpyrifos, ktorý sa v baleniach “bio” banánov neobjavuje nikdy. Hoci sú bežné banány pesticídmi nakazené silnejšie a najmä na šupke, stopke a v obaloch sa nachádzajú zvyšky chemických látok, samotné ovocie je ale zdravé. Vedúci laboratória tak stojí pred veľkou hádankou. Nález pesticídov nás naozaj veľmi prekvapil. Neviem si zatiaľ vysvetliť, prečo “bio” banány obsahujú tieto látky. Mohlo sa to stať pred alebo po zbere plodov, počas zberu, neskôr počas transportu, kdekoľvek. No je to veľmi zvláštne zistenie. Pesticídy v “bio” banánoch z UROCAL u. S výsledkami testov oboznamujeme dovozcu ovocia, firmu Banafair. Obchodný riaditeľ Rudi Pfifer si to vysvetľuje nasledovne: Zistené zvyšky pesticídov na ovocí potvrdili aj naše kontroly a výskumy a celkom jednoznačne sú dôsledkom kontaminácie prostredníctvom plastových fólií, do ktorých sa banány balia. Biologická kontrolná stanica, ktorá tieto výskumy uskutočnila, zistila, že použitý materiál pochádzajúci z konvenčného pestovania banánov, sa skladoval spoločne s plastikovými vreckami určenými pre prirodzene pestované banány. To je samozrejme absurdná situácia, ktorá by sa nemala stávať. Bez ohľadu na príčiny by takéto banány nemali byť až do odstránenia problému považované za “bio” produkty. Aspoň by sa tak zdalo. Spotrebiteľ nemôže očakávať, že biovýrobky automaticky neobsahujú žiadne stopy po chemických látkach. Takúto garanciu vám nedá nikto, celkom na rovinu. Môže to byť prekvapenie alebo sklamanie, ale pri takzvaných bio produktoch ide predovšetkým o iný spôsob pestovania, ktorý je prirodzený a bez používania chemikálií. Nanešťastie sa však nedá stopercentne vylúčiť kontaminácia takýmito látkami ich prenášaním vetrom aj zo vzdialenejších monokultúrnych plantáží, alebo, ako v tomto prípade, kontaktom s iným materiálom pri transporte. Banafair tvrdí, že plastové obaly sú už čisté a bez chemikálií. Pesticídy sú takmer všade. A kým si my, európski spotrebitelia, vyžadujeme dokonalo vyzerajúce banány za čo najnižšiu cenu, v Ekvádore za to jeho obyvatelia platia privysokú cenu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.