Z mesta do mesta Levoča

By | august 14, 2015

Masahiko teraz si na Spiši, ktorý je vďaka množstvu pamiatok, a krásnej prírode jednou z najkrajších a turisticky najvďačnejších oblastí na Slovensku. V meste Levoča je možno najväčšia komunita nevidiacich na Slovensku. Tým, že tu od roku 1922 sídli internátna škola pre nevidiacich, kde študovali mnohí z nich, je takmer isté, že nevidiaci Slováci poznajú Levoču oveľa lepšie ako ich vidiaci spoluobčania. Choď rovno za nimi, a oni ti to tam poukazujú. Majú mesto najlepšie ohmatané. Poznajú tam takmer každý kameň. Z Chrámu svätého Jakuba, radnice, evanjelického kostola, stredovekého praniera a, samozrejme, aj z oltára Majstra Pavla z Levoče, ale ten ohmataný nemajú, to sa totiž nesmie. UČITEĽ: Milé deti, na úvod dnešnej hodiny, v rámci hlasovej rozcvičky, si zaspievame pesničku. SPIEVAJÚ: Levoča, Levoča, naše krásne mesto. Levoča, Levoča, naše krásne mesto. Pozrime sa po okolí, kde nás vedú naše nohy, stále máme na čo pozerať. Pozrime sa po okolí, kde nás vedú naše nohy, stále máme na čo pozerať. A čo je tam na stene radnice? Na stene radnice je napísaných päť občianskych cností. Striedmosť, opatrnosť, sila, vytrvalosť a spravodlivosť. No ja tieto cnosti prenášam aj do bežného života. Napríklad taká vytrvalosť. Je nutné ju užívať vtedy, keď sa človek presúva z miesta na miesto, pretože Levoča nemá pešiu zónu, a tým pádom cez pracovný deň je postavených po meste strašne veľa áut a proste človek musí robiť slalom a musí teda byť vytrvalý. A samozrejme v neposlednej rade je dôležitá v tomto meste opatrnosť, pretože iste sa stavia, v jeden deň nie je lešenie, na druhý už lešenie je postavené. Takže človek musí byť nanajvýš opatrný, aby sa nezranil. Čo sa týka sily, tak nepoužívam ju, pretože ja som človek mierumilovný, aspoň sa takto cítim. A spravodlivosť? Spravodlivosť je vecou veľmi, veľmi relatívnou. Levoča patrí medzi najstaršie mestá na Spiši, má veľmi bohatú históriu. Prvá písomná správa o Levoči je z roku 1249, kde sa spomína ako dedina ešte, nie ako mesto. Až v roku 1271 dostala mestské privilégiá. Ale vznikla pôvodne z dvoch dedín, z dvoch osád, z ktorých jedna sa rozprestierala tu, na tomto poli. Tam je vlastne zaniknutý Kostol svätého Mikuláša.08-14_Z mesta do mesta[(030404)15-00-57] A táto dedina sa ťahala týmto smerom, ako je ten traktor, zhruba po tú cestu. Levočania sa dlho domnievali, že ich mesto pôvodne… Alebo teda spišskí Sasi, keď prišli, že sa usadili na tomto kopci, nazvali ho Alt Leutschau ako Stará Levoča. Až František Javorský v roku 1981 preskúmal osadu pri Kostole svätého Mikuláša, kde sa zistilo, že tá Stará Levoča bola pôvodne nie v tejto polohe. Masahiko sa spolu s Peťom vybrali do knižnice pre nevidiacich, pomenovanej po najslávnejšom slepom kolportérovi Matejovi Hrebendovi. Požičali si tam knihu, ktorá im pomôže ohmatať Levoču. Nech sa páči. Ďakujem. Toto áno. Levoča, mesto, ktoré navštevujem. A teraz ti, Masahiko, prečítam niečo o Chráme svätého Jakuba. Je to trojloďový kostol z konca 14. storočia. Pôvodnú vežu zničili požiare, a v roku 1858 dokončili novú. Tá atmosféra histórie tým, že v tých kostoloch sa kadí, a tým, že to kadidlo je nasiaknuté všade, tak napríklad ja vnímam tú históriu na základe tej vône, ktorá v tom kostole je. Čiže aj z toho ja rozpoznávam, a cítim tú históriu týchto pamiatok. Keď ja vojdem do kostola, ja nevnímam sloh, ja vnímam svetlo. Ja viem, že sú tam okná napríklad. Ja cítim akési šero, také prítmie v tom kostole, ale nevnímam sloh. Takže na to sú tie obrázky dobré, buď plastické, alebo makety, aspoň sčasti, v zmenšenine si človek dokáže ako tak predstaviť, že ako ten daný sloh trebárs vyzerá. Aspoň na tom obrázku. SPIEVAJÚ: Námestie, a v ňom radnica, kostol a klietka hanby. Námestie, a v ňom radnica, kostol a klietka hanby. Sú klenoty nášho mesta, kam turistov láka cesta, obdivovať krásne pamiatky. Na tomto mieste bola postavená v 60. rokoch 19. storočia socha maďarského honvéda. To bol bojovník za slobodu v rokoch 1848 až 49 proti rakúskemu absolutizmu. Maďari postavili symbol toho bojovníka, peknú bronzovú sochu, a tá stála tu možno 30 až 40 rokov. Prišiel koniec Prvej svetovej vojny, vznikla Československá republika, Levoču obsadili české vojská, a, samozrejme, Čechom ten Maďar klal oči, chceli ho odstrániť. Levočania bránili tú sochu, aj ju zadebnili istý čas. Napriek tomu tú sochu potom rozbili, a prakticky možno povedať, že tá socha sa nezachovala. Podstavec ostal a činitelia Československej republiky dali na podstavec symbol Československého štátu, husitský kalich, ako niečo nové. V roku 1939 vznikol Slovenský štát. Je samozrejmé, že Slovenský štát s husitizmom nesympatizoval, ani s čechoslovakizmom, preto zrejme nasilu asi zhodili tento kalich. Vidno na tom, že je rozbitý. Toto je krížová chodba bývalého kláštora minoritov. Minoriti, ako taká rehoľa mníšska, prišli do Levoče okolo roku 1300. Vždy sa usadzovali na okraji mesta, medzi chudobou, medzi chudobnými ľuďmi a tu postavili tento kláštor. Keď pri rekatolizácii v roku 1671 boli povolaní do Levoče jezuiti, tak dostali túto budovu. Hneď v nej zariadili gymnázium, a to fungovalo vlastne až do tej doby, kým sa postavilo to nové štátne gymnázium. Radnica. Jej pôvod siaha do 15. storočia. V roku 1615 radnicu rozšírili, a pribudovali južnú časť i arkády s podlubiami na prízemí a poschodí. SPIEVAJÚ: A okolo Levoči, tam še voda točí. A okolo Levoči, tam še voda točí. Která nemá frajíra, která nemá frajíra, která nemá frajíra, tá naj do nej skočí. Která nemá frajíra, která nemá frajíra, která nemá frajíra, tá naj do nej skočí… Deti, čo máte v Levoči najradšej? My? Čo ja viem? Kúpalisko. Veď tu žiadne nie je. Mne sa páči Mariánska hora. Ja mám rada hasičskú zbrojnicu. Aj ja. Čo? Ešte raz. Hasičskú zbrojnicu. Tam, ako sú hasiči. Ja mám rád, sám neviem čo. Veľmi radi chodíme na prechádzky, ak sa dá. Hlavne do mesta. Človek cíti tú históriu toho námestia, cíti tiene tých starých budov, meštianskych domov. Pre nevidiacich je Levoča, čo sa týka orientačnej stránky, zaujímavá v tom, že sa nemôže stať, že zablúdi úplne. Vždy vyjde na nejakej ulici, kde rozpozná, kde je, a od tohto bodu sa vlastne ako keby odrazil a ide do cieľa, kde má namierené. Táto lokálka je vlastne vetvou Košicko Bohumínskej trate železničnej, ktorá bola postavená koncom 19. storočia a obišla Levoču. Hovorí sa, že levočskí mešťania nechceli predať svoje kapustnice, tak preto zmenila trasu. Ale každopádne to pomohlo uchovať pamiatky v Levoči, lebo tento búrlivý priemyselný rozvoj Levoču obišiel, a teda konzervoval. My sme si mysleli, že možno môžeme predĺžiť tú turistickú sezónu v Levoči. Tak sme začali hudobný festival vážnej komornej hudby, čo sa volá Levočské babie leto, pretože normálne máme také počasie ako teraz, slnko je tu, a je veľmi krásne. My sme chceli, aby ľudia prišli tuto zo zahraničia, aby nielen okolo námestia išli, ale aby tu zostali, používali hotely, aby tu používali reštaurácie. Tak sme začali ten festival. Máme tu problém s obecenstvom, s obecenstvom z Levoče. Môžeme sem dostať ľudí zo zahraničia, áno. Môžeme tu sem tam dostať obecenstvo z Levoče, ja viem, poznám tých dvadsať, čo vždy prídu, ale ináč nie. My sme sem dostali pána Juliana, je svetoznámy človek, a tak dvaja ľudia prišli z Popradu. Jedna tá anglická dáma išla do obchodu a povedala tomu pánovi, prídete dnes večer na koncert, je tam Julian Lloyd Webber. A on, že nie, je to príliš drahé, 5 eur. A ona sa naňho pozrela, a povedala, v Anglii začnete 50 eurami. V roku 1993 bol zapísaný Spišský hrad aj s pamiatkami okolia do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.08-14_Z mesta do mesta[(019385)15-00-55] Dá sa povedať, že Levoča tak trošku prepásla tú svoju príležitosť v tej dobe a v súčasnosti je pomerne ťažké dostať sa na tento zoznam. Treba si povedať, že Spišský hrad sám osebe, Levoča sama osebe, takýchto pamiatok je pomerne dosť, napríklad v rámci Európy. Ale až ako celok sú jedinečné. A práve preto v roku 2009 bol tento zápis Spišského hradu a pamiatok okolia rozšírený práve o Levoču. V Japonsku neviem, nikdy som nepočítal, koľko hradov máme, možno 200, 300, 400. Ale naše hrady vyzerajú tak rovnako. Väčšie, menšie, ale rovnaké. Preto pre Japoncov sú hrady v Európe veľmi zaujímavé. Ako súvisí hrad s Levočou? Súvis je tam pomerne značný. Je to najmä kvôli všetkým tým historickým reáliám, ktoré ich spájali, tak tá správa kráľovskej moci na Spiši sa potom presídlila v 16. storočí do Levoče už ako stoličná moc, šľachtická lepšie povedané. No a samozrejme všetko to spolu súviselo, že sú v historickom území Spiš, ako v jednom z významných území bývalého Uhorského kráľovstva. Hoci dnes je to periféria, v minulosti to bola jedna z významnejších provincií, a pekne je to všetko dnes vidieť, prejavilo sa to na architektúre. Dodnes celé to rozloženie ciest, že tu ten hrad stojí, tak ako tu stál celé stáročia, medzi nimi Spišská kapitola, Spišské podhradie, Žehra a Levoča. Je jedna vec, že sa veľa nezmenilo. Ja by som si dovolil prirovnanie, že tak ako pred stáročiami sa Praha vyvíjala ďalej, hlavné mesto Českej republiky, tak Levoča, a Spišský hrad, ako celá táto lokalita, bolo niečo a dodnes ostalo ako Praha pred tými stovkami rokov. A to je tá jedinečnosť, že sa ten celok tej kráľovskej moci, cirkevnej moci biskupa, a mestskej moci zachoval v takom rozsahu, ako sa zachoval. No tak Levoča je známa aj svojou multikulturálnosťou, pretože k pôvodnému obyvateľstvu slovanskému, alebo slovenskému, niekedy v prvej polovici 13. storočia pribudli spišskí Sasi, ktorí dali taký nový rozmer tomuto mestu. A ja si myslím, že urýchlili aj mestotvorný proces. Keď v roku 1271 dostali spišskí Sasi také kolektívne privilégium, Levoča sa stala centrom spišských Sasov.08-14_Z mesta do mesta[(041420)15-00-58] A neskôr tu pribudlo aj maďarské etnikum, v menšej miere rómske, ale aj poľské etnikum. Takže dá sa povedať, že v stredoveku a v tom včasnom novoveku sa nejako takáto etnická skladba vyprofilovala tuná veľmi zaujímavá. Turzov dom. Námestie Majstra Pavla tvorí okrem množstva kultúrno historických pamiatok aj viac ako 60 meštianskych domov, pochádzajúcich väčšinou zo 14. až 15. storočia. Patrí medzi ne aj Turzov dom, ktorý do roku 1532 vlastnila významná levočská rodina Turzovcov. Už to bude lepšie. Treba zdvíhať nohy, a je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa človek potkne. Z kostola je ozaj veľmi pekný výhľad nielen na Levoču, ale aj na celé okolie. To je veľmi staré pútnické miesto, Mariánske, ktoré pred niekoľkými rokmi bolo zapísané medzi 20 najvýznamnejších pútnických miest v Európe, teda na úrovni Lúrd, Fatimy, a tak ďalej. Púte sú tu, predpokladáme, od začiatku 14. storočia. Pôvodne tu boli nejaké kaplnky, a tento kostol, terajší, bol postavený pred Prvou svetovou vojnou. Za socializmu, keď štát začal zakazovať, začali chodiť najmä mladí ľudia v 70. a 80. rokoch masovo. V Levoči dokonca vyvolali jednu takzvanú vzburu v roku 1949, že rozhlásili medzi ľuďmi, že idú komunisti zatvoriť farára. No a ľudia sa zhromaždili pred farou, akosi, aby ho chránili. Hneď vyhlásili štatárium obsadili mesto, 200 Levočanov zatvorili, z toho 52 odsúdili. Púť zredukovali prakticky úrady na jeden deň. A to sa potom stalo, že napríklad v roku 1985 tu bolo 250 tisíc ľudí. Vtedy, keď zapisovali každé auto, ktoré bolo, keď odstavili autobusy, keď zakázali autobusom stáť, keď odstavili vlaky a všetko. Napriek tomu tu prišlo toľko ľudí. Samozrejme, že tu všetko monitorovala štátna bezpečnosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.