Turiec a Turčianské Teplice

By | jún 22, 2017

Vitajte v Cyklopotulkách. Do Turčianskych Teplíc sa môžete dostať autom. Miestni tú cestu volajú tankodrom, tak vám ju neodporúčame. Použite napríklad vlak ako my. Čaká vás 10 minút skvelej cyklistiky. Sledujete Cyklopotulky. Cestu do Turčianskych Teplíc vám jednoznačne odporúčame. No ak by ste to chceli zobrať z iného konca, tak začnite v Martine. My sme sa odviezli do Turčianskej Štiavničky, kde sme sa mali stretnúť s našimi cyklokamarátmi. No, toto tu vyzerá veľmi zaujímavo. Starý pohanskí bohovia, Perun, Mokoša. Mmm, som nečakal, že takéto niečo tu nájdeme. Má to tu doslova magickú silu. Som zvedavá, čo sa bude diať. Ale na tomto mieste sme sa mali stretnúť s našimi sprievodcami. A kde sú? Tak už ich tu máme, fungovalo to. Čo je toto vlastne za miesto. Nachádzame sa na mieste, ktoré tak trošičku symbolicky pripomína predkresťanské časy tohto regiónu. Tá lokalita sa volá Pod Duninom, čo dokonca niektorí historici tvrdia, že môže nahovárať, že už za tých keltských čias, teda ešte pred tých predslovanských, že tá lokalita už mohla byť využívaná na nejaké takéto účely. Takže, kto sem zavíta, tak si jednoducho pričaruje sprievodcu. Môžete skúsiť čarovať, ale my tu dnes začíname naše putovanie, na cyklopotulovanie po Turčianskej záhradke. Od kultového miesta, pripomínajúceho staroslovanské osídlenie nás pelotón sprievodcov vedie k prameňu alebo k šťave. Odtiaľto pochádza aj názov obce, ktorá bola podľa liečivého prameňa uhličitej kyselky pomenovaná Štiavnička. A nie je to jediný prameň, ktorý sa nablízku nachádza. Však tiež najväčším prírodným bohatstvom tohto kraja je práve voda. My sa ideme ešte pozrieť k lesnému jazierku. To je súčasťou takzvaných serpentín. Systému na seba nadväzujúcich malých jazier vybudovaných grófom Šimonom Révayom. Je to veľmi zaujímavé miesto aj na nedeľnú prechádzku, lebo sa dá odtiaľto vyjsť na jedno zaujímavé miesto. Volá sa to Katova skala. To je zhruba turistika na 1,5 hodiny, určite atraktívna, opradená povesťami, treba vyskúšať. Toto je turistami veľmi obľúbená, hoci ešte celkom neobjavená, destinácia. Keď turčianske infocentrum robilo anketu, tak toto si sami turisti zvolili ako najobľúbenejšie menej známe miesto v Turci. Odtiaľ sme sa vybrali na juh, na prvé dnešné stúpanie. Pred nami je hrad Sklabiňa. Tak začali sme pri Slovanoch, ale teraz sme sa ocitli v stredoveku. Posunuli sme sa do stredoveku. Nachádzame sa na Sklabiňskom hrade. Je to jeden zo 4 turčianskych stredovekých hradov. A dá sa povedať, že najvýznamnejší, lebo po väčšinu éry tento hrad pôsobil ako župný hrad. To znamená bolo to sídlo župy. Tu sa konali stoličné zhromaždenia, tu sa schádzala šľachta, tu rokovali o najvýznamnejších veciach, o ktorých potrebovali spoločne rozhodnúť. My dnes uvidíme ešte jeden hrad, ale dokopy, ako som povedal, sú 4, aj keď mnohí ľudia si myslia, že sú tu len 3 hrady, to znamená Zniev, Blatnica, Sklabiňa. Ja k nim pridám ešte takzvaný Sučiansky hrad. Ten je schovaný v lese nad obcou Podhradie, ale málokto o ňom vie, alebo mnohí naň už aj zabudli, ale skutočne bol, stál a plnil svoju funkciu. Opúšťame zrúcaninu hradu Sklabiňa a zastavujeme sa až v Turčianskom Jasene, kde nás láka prehliadka starobylého kostola sv. Margity zo začiatku 13. storočia. Kostol prešiel náročnou rekonštrukciou a v jeho architektúre sa prelínajú 2 stavebné slohy. Doznievajúci románsky a nastupujúci gotický. Najväčšou jeho vzácnosťou je stredoveká fresková výzdoba a nás zaujal aj svojou výraznou akustikou. Kostol je prístupný verejnosti po dohode s pánom starostom. Nad Jasenom je rozhľadňa, ktorých je tu v okolí hneď niekoľko a samy o sebe by mohli znamenať body vašej cyklotrasy. My sme však prešli ešte ďalej, nad obed Necpaly. Krásny výhľad na Turiec berie dych. A Braňo hneď začína vysvetľovať, čo všetko môžeme vidieť. My sme nad obcou Necpaly. Tá je zaujímavá tým, že sa v nej nachádzajú 4 kaštiele a 2 kostoly. Obidva sú svojím spôsobom vzácne. Ten gotický kostol sv. Ladislava má vo svojom vnútri zachované krásne fresky. Ten evanjelický je zasa zaujímavý tým, že sa v ňom nachádza oltár, ktorý pôvodne bol umiestnený na Oravskom hrade a sem do Necpal ho daroval Juraj Turzo. No ten najkrajší je určite výhľad z tejto vyhliadky. Paráda! Áno! Z rozhľadne sa púšťame kopcom dole priamo do obce Necpaly, kde sa chystáme navštíviť malé obecné múzeum a notariát. Víta nás pán Vladimír Hanzlík, ktorý tu so svojou manželkou s nadšením obnovil pôvodné priestory vlastného domu a naplnil ich historickými predmetmi a kuriozitami, ku ktorým sa viažu zaujímavé príbehy. Nachádzame tu aj písací stôl plný rukopisov notára Štefana Rajdla, ktorý v tomto dome skutočne žil a pracoval a bol to pradedko pani Hanzlíkovej. Dojatí láskyplným prijatím starého pána mu ešte pripíjame na zdravie a vyrážame opäť na cestu. Hoci sa nám od čoskoro 90 ročného pána Hanzlíka vôbec nechce odísť, my máme pred sebou cestu ďalej na juh. Cez obec Folkušová prídeme do Blatnice. To je bezpochyby veľmi zaujímavá zastávka našich cyklopotuliek. V obci sa zachovali krásne sýpky, okolo ktorých prechádzame. Na námestí je múzeum Karola Plicku, fotografa a filmového dokumentaristu. A my zaznamenávame ďalší historický míľnik, spustenie prevádzky cyklobusu, ktorý poslúži nám cyklistom už toto leto. Je to taká pomôcka pre cyklistov. My vlastne tento rok skúšobne zavádzame cyklobus do Turca, ktorý bude voziť cyklistov zo Žiliny až do Turčianskych Teplíc. Tam pôjde popod Veľkú Fatru a naspäť popod Malú Fatru. Cyklisti nájdu informácie na stránkach Žilinskej župy alebo na stránkach SAD. Super! Nechali sme sa pohodlne odviezť do obce Mošovce. A chystáme sa navštíviť ďalšie múzeum a zároveň repliku rodného domu jednej z najvýznamnejších osobností československej literatúry, Jána Kollára. Na tohto významného básnika, jazykovedca, zberateľa ľudovej slovesnosti a evanjelického kňaza, ktorý hoci bol Slovák, písal po česky, sme na zápraží jeho rodnej chalúpky spoločne zaspomínali. Ján Kollár nie je len autorom známej Slávy dcéra, ale aj prvým slovenským cyklistom. Áno, my sme si ho tu adoptovali na prvého turčianskeho cyklistu, keďže sa už v tej svojej básni zmieňuje o bicykli, vtedy o drezine, a krátil si tak dráhu na tomto stroji za svojou láskou. A čo povedal vlastne taký geniálny verš v tej stati, hovorí: “Ona nejen lásce krátí dráhu, než jak tělo učí držeti, tak i ducha vždycky rovnováhu.” Vyjadroval sa o nej, ako o drezine, o tom bicykli teda. Takže je to skvelé a veľmi nadčasové. Za kým ten Kollár na tej drezine jazdil, to presne nevieme, no určite mal kam. Nádhernou cyklotrasou v Gaderskej doline je radosť jazdiť. Príjemné stúpanie v tieni mohutných stromov popri potoku s priezračnou vodou. Miestni nadšenci tu vybudovali systém malých zábavných vodných mlynov. Pred našou návštevou ich síce trochu poničila jarná voda, no choďte si ich pozrieť, určite už budú hotové. Tu je jeden, druhý, tretí, štvrtý, aha. To je zvonár, vyzváňa si. Toto je gátor. Ak viete… Gátor, píla, hej. A čo budem doma robiť? Hľadieť do televízora alebo čo? My sme inak naučení ľudia. Pohyb musí byť. My už sa musíme s našimi priateľmi rozlúčiť a vraciame sa späť do Turčianskych Teplíc. Chceme si ešte pozrieť kúpeľné centrum s kolonádou plnou turistov. Prechádzame parkom okolo liečivého bohato mineralizovaného termálneho prameň a priamo oproti modernému aquaparku už nás čaká nový penzión, v ktorom dnes zložíme hlavu. A vybrali sme si ho preto, že majiteľ Pavol Polievka je bývalý cyklistický majster Slovenska v časovke. Dobre vie, čo každý cyklista potrebuje, a tak tu má priestory na odkladanie bicyklov, strážené parkovisko, pohodlné postele a samozrejme vynikajúcu kávu. Cyklopotulky z Turca máme za sebou. Perfektné zázemie, krásne cyklotrasy, musíte to tu navštíviť. Turčianska záhradka si naozaj zaslúži svoje prirovnanie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.