“SI AN” HLINENĺ BOJOVNĺCI PRVÉHO CISÁRA

By | august 22, 2016

Jeden z generálov prvého čínskeho cisára. V životnej veľkosti, vypálený ohňom. Robotníci na nútených prácach v keramikárskych dielňach pred 2 200 rokmi vytvorili z hliny armádu Čchin Š’ chuang tiho. Oddiely týchto bojovníkov mali brániť dušu panovníka. Dnešná produkcia kópií už nemá nič spoločné s kultom mŕtvych, stala sa veľmi svetským a výnosným obchodom pre mnohých dedinčanov v okolí cisárovej hrobky. Cisár sa obával smrti, v záhrobí mali hlinení vojaci precitnúť, a opäť zaňho bojovať. Radoví vojaci, ktorých dlhé vlasy sa skrývali pod čiapkou, alebo ich mali zviazané do uzla, dôstojníci i jazdci, zaujali svoje pozície pred dvoma tisícročiami. Keď v roku 1974 istý roľník pri hĺbení studne objavil hlavu vojaka, začalo sa odkrývanie terakotovej armády. Nálezisko pri cisárskom meste Si an dnes chráni klenutá hala. Každoročne sem prichádzajú milióny turistov. Hlinení vojaci sú popri Veľkom múre a Zakázanom meste najväčšou čínskou atrakciou. Môžu tu však vidieť len zlomok toho, čo podľa nákresov z 1. storočia pred naším letopočtom ešte odpočíva pod zemou, palácové mesto pre dušu cisára s dvojitými hradbami, pokladnicami, ministerstvami, stajňami a parkami. Múzeum je kópiou jedného z 270 palácov Čchin Š’ chuang tiho. Ten však nevládol z trónu, ale na cestách. Západne od nekropoly sa našli dve bronzové kvadrigy, zhotovené v polovičnej mierke. Prvý cisár neustále cestoval po svojej obrovskej, práve zjednotenej ríši. Otvorený voz mal aj po smrti slúžiť pre potechu jeho duše, a uzavretý bol určený na dlhé trasy. Čchin Š’ chuang ti jednostaj kontroloval svoje dielo, a neúnavne hľadal elixír nesmrteľnosti.08-19_Poklady sveta IV._01[(015028)11-55-27] Zjednotil rozchod kolies vozov v celej krajine, podobne ako miery a váhy, znaky písma či mince. Pre vojsko, poslov a obchodníkov dal postaviť cestnú sieť, dlhú takmer 7 tisíc kilometrov. Nad všetkým zvíťazil, iba nad smrťou nie. Zomrel na jednej z inšpekčných ciest. V snahe predísť nepokojom, držali jeho smrť v tajnosti. Až neskôr jeho telo previezli do Si anu na takomto cestovnom voze. Tieto bronzové husi našli v testovacom výkope, ďaleko od hrobovej mohyly. Tucty vtákov a vzácnych zvierat tam sedia pri podzemnom brehu umelej rieky. Potvrdzujú správy zo starých prameňov, ktoré sa až donedávna pokladali za rozprávky. Kronikár S’ ma Čchien opísal 150 rokov po cisárovej smrti hrobový komplex takto: “Boli tam všetky rieky ríše, vytvorené z tekutej ortuti, nad hlavou sa nachádzali súhvezdia oblohy, a pod nohami makety regiónov krajín.” Pri reštaurovaní bronzových diel spolupracujú čínski reštaurátori s nemeckými reštaurátormi z Rímsko germánskeho múzea v Mainzi. Objavené nálezy sa dostávajú na spracovanie práve sem. Každý návštevník Si anu iste videl obrázky hlinených bojovníkov, a vie, čo ho čaká. A predsa, keď sa ocitne pri nálezisku, prekoná to všetky jeho predstavy. Čchin Š’ chuang ti opieral svoju moc o armádu, jeho vojaci stoja v bojovej formácii v 11 zástupoch, dlhých 230 metrov. So svojimi oddielmi dobýjali jedno kráľovstvo za druhým, počas 15 veľkých vojnových ťažení zabil milión 400 tisíc nepriateľov. Takto založil prvé zjednotené čínske cisárstvo. Až potom prijal meno Čchin Š’ chuang ti, prvý boží cisár štátu Čchin. Jadro oddielov tvorili pešiaci. Všetci do jedného to boli násilne zverbovaní roľníci, dokonca i na niektorých hlinených bojovníkoch vidieť nevôľu z vynútenej služby tyranovi. Terakotová armáda je obrazom spoločnosti, v ktorej vládala konformita a život i prácu riadili rigidné predpisy. Tomuto vojakovi chýba kopija. Armáda bola pôvodne vyzbrojená pravými ostrými zbraňami, no niekoľko rokov po cisárovej smrti vykrádači hrobov tieto zbrane ukradli. Či ide o generála, alebo o radového vojaka, tvar účesu, úprava brady, strih uniformy, to všetko je súčasťou všeobsiahleho poriadku, ktorý mal podľa vôle cisára pretrvať večne. Jeho poriadok však spočíval na brutálnom násilí. V starých listinách sa píše: “Tesne po nástupe na trón dal na hore Li postaviť svoju hrobku. 700 tisíc vykastrovaných, alebo vypovedaných kriminálnikov 12 rokov drelo na stavbe hlavného mesta a cisárovej nekropoly. Robotníci a vojaci boli rozdelení do päťčlenných skupín, ak jeden zo skupiny ušiel, zvyšných štyroch popravili. Bol to krutý systém, ktorý si vynucoval statočnosť a poslušnosť.” Magická armáda stojí nastúpená kilometer a pol východne od hrobu. Pod rozľahlým kopcom sa nachádza Palác mŕtvych, určený pre dušu cisára. Hrobovú komoru naplnili modelmi palácov, veží, stovkou úradov, a vyberanými cennosťami. Neustále tu horeli olejové lampy. Dnes už tento opis pokladáme za vierohodný, no odkrytie všetkých pokladov bude úlohou pre nasledujúce generácie. Táto expozícia dosiaľ nie je prístupná verejnosti. Jasne sa dajú rozoznať vyššie široké deliace steny, a zborené stropy chodieb, kde stáli vojaci. Všetky sochy sú rozbité, pretože už krátko po cisárovej smrti vykrádači hrobov podpálili drevenú konštrukciu podzemných šácht. V zrútených chodbách ostalo pochovaných vyše 8 tisíc vojakov, koní a bojových vozov hlinenej armády, a zasypala ich šesťmetrová vrstva ílu. Archeológovia z nich odkryli len pätinu, a trpezlivou mravčou prácou skladajú dohromady úlomky. Všetci bojovníci boli pôvodne pomaľovaní výraznými farbami, tie sa však zničia v priebehu niekoľkých minút po odkrytí. Skôr než vedci začnú s ďalšími vykopávkami, v spolupráci s expertmi z Krajinského pamiatkového úradu v Mníchove hľadajú spôsob, ako by sa farby hlinených bojovníkov dali zachovať. Z nápisov na sochách vieme, že podzemnú armádu vytvorilo najmenej 85 remeselníckych majstrov, a asi tisícka robotníkov.08-19_Poklady sveta IV._01[(020541)11-55-28] Existuje osem štandardizovaných foriem tiel a hláv, no všetky tváre majú individualizované črty. Kone s otvorenou papuľou pôsobia, akoby sa chystali zaerdžať a dať sa do klusu. Ich hrivy zdanlivo povievajú vo vetre. Malé vytrvalé kone sú vyrobené z hliny v životnej veľkosti. Výška vojakov sa pohybuje od 1,75 metra po 1,90 metra, sú teda o čosi vyšší, ako boli vtedajší Číňania. V nepriateľoch mali vzbudzovať strach už svojím vzrastom. Typické črty rôznych národov a kmeňov, ktoré tvorili prvé čínske cisárstvo, možno rozoznať aj v tvárach bojovníkov. Kone i vojaci sú spodobení verne. Verilo sa, že len ak budú vyzerať ako živí, môžu rozvinúť svoju magickú moc a chrániť cisára v záhrobí. Sen o nesmrteľnosti a megalománia cisára si vyžiadali tisíce obetí. Tyrana nesprevádzali na smrť len terakotoví vojaci, zaživa s ním pochovali aj úradníkov, sluhov a remeselníkov. Dynastia Čchin, ktorú založil prvý cisár, mala vládnuť 10 tisíc generácií, no už krátko po jeho smrti sa utláčaný ľud vzbúril proti jeho synovi, vyplienil hlavné mesto a odzbrojil hlinenú armádu. Potomkovia robotníkov, ktorí pracovali na stavbe nekropoly, si dnes dobre zarábajú výrobou kópií hlinených vojakov. Ľud si preto Čchin Š’ chuang tiho po prvý raz ctí. V čínskej historiografii ho dosiaľ vždy vykresľovali ako brutálneho, chamtivého a svojhlavého despotu. Glorifikovali ho len za Maovej éry. Možno preto, že Mao pretvoril Čínu rovnako rýchlo, brutálne, a ďalekosiahlo, ako kedysi prvý cisár. V stánkoch so suvenírmi majú zakladatelia cisárskej i komunistickej Číny spoločné poslanie, slúžia ľudu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.