“ÖLAND” KVETINOVÁ NÁDHERA NA NEÚRODNÝCH SKALÁCH

By | august 24, 2016

ŠVÉDSKO “Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie,” napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena, takmer donekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, Veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami, len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá, alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vysychá. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky, a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre, kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa.08-23_Poklady sveta IV._01[(016072)17-41-05] Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže Veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde ako šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov, kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori. V striebristom lesku svojich filigránskych vlasov poniklec lúčny, prvý posol jari. A na chránených miestach len na niekoľko dní v roku jeden z najcennejších pokladov ostrova, pestrofarebné orchidey. Vzduch je teraz plný hlasov, z vrcholkov borievok si spevom vymedzuje svoje teritórium škovránok poľný. Na inom mieste sa vo vetre zľahka kolísajú páperníky. V spleti stebiel sa ukrývajú hvizdáky, majú rady mokro. Ideálne miesto pre výchovu ich mláďat, hlboko položené miesta, na ktorých sa dokonca ojedinele vytvorili malé močariny. Tam, kde sa ukáže šíra vodná plocha, žijú niektoré z najrozkošnejších obyvateliek Alvaru, potápky červenokrké. Hniezdo ako plť. Častokrát sú to iba uvoľnené zhluky lístia, ktoré plávajú po hladine. Veľká skalná planina je viac ako len jednotvárnosť stepi, je to živá mozaika zo sucha a vody. História Ölandu sa začala asi pred 500 miliónmi rokov. V teplom mori praveku sa vytvorili ohromné vrstvy hornín. Po poslednej dobe ľadovej sa vysunuli z mora, vznikol Öland. Zatiaľ čo vápenec vytvára na pobreží sčasti strmé stĺpy, vo vnútrozemí sa rozprestiera ako rovina. Podložie, pórovité a členité. Malé potôčiky rýchlo vysychajú, zakrpatené lesy a kríky sa striedajú s náhornými plošinami.08-23_Poklady sveta IV._01[(022871)17-41-07] Je to scéna ako zo savany vo východnej Afrike. Aj ľudia osídlili Alvaret dosť skoro, na mnohých miestach môžeme nájsť ich stopy. Od doby železnej aj mohutné stavby, obranné hrady. Rozsiahla hradba obklopovala domy, ktorých základy je možné vidieť ešte aj dodnes. Za jej múrmi žili ľudia medzi maštaľami, komorami a dielňami. Steny postavili z kameňov, ktoré boli na okolí, strechy sú zo slamy alebo trstiny. V stredoveku vznikli prvé drevené domy. Cimburím vyzbrojená stena, ktorá všetko chránila, bola až 7 metrov vysoká a robila toto opevnenie takmer nedobytným. Prví obyvatelia Ölandu boli predovšetkým roľníci, svoje zvieratá hnali na skalnú planinu Alvaret. Orná pôda na pobreží bola príliš vzácna, aby ju spásali, vnútorná časť ostrova bola, naopak, pre poľnohospodárstvo príliš neúrodná. Jatočný dobytok, kone, maslo a vlna sa vyvážali až po nemecké pobrežie Baltského mora, kde bol obchod najlukratívnejší. Lenže cesta za blahobytom bola dlhá a plná biedy, pôda dávala výnos len váhavo. Kým sa dobytok mohol napásť, museli roľníci najprv odstrániť nespočetne veľa kameňov. Na okrajoch pastvín boli balvany naukladané do podoby múrov. Tieto múry sa tiahnu stovky kilometrov naprieč ostrovom. Pre vápenec sa však našlo ešte oveľa výhodnejšie uplatnenie, v 12. storočí priniesli misionári na ostrov umenie kamenárstva. Spracovaný vápenec sa čoskoro stal exportným tovarom, čím prispel k dlhému rozkvetu ostrova Öland. Na úrodnej zemi na pobreží sa však ľudia venovali poľnohospodárstvu, staré kopanice tam od skorého stredoveku ustúpili dedinám. Dvory a obytné budovy sú obklopené sýpkami. Na mletie obilia Ölanďania vybudovali veterné mlyny. V čase svojho rozmachu, v 19. storočí, ich tu bolo údajne až 2 tisíc. Často stáli práve tam, kde bolo nadmieru veterno, v dlhých radoch na vysokých nánosoch piesku. Zmena v štýle stavania, prechod z kameňa k drevu, ostrov silno poznačila. Keď ľudia začali vápenec používať na prípravu malty pálením, enormne narástla potreba paliva. Veľké husté lesy vydržali ešte približne do roku 1000, o niečo neskôr bolo drevené bohatstvo preč. Nový výhonok narástol len veľmi ťažko, pretože nablízku sa pásli zvieratá. No zničením jednej krajiny sa zrodila druhá. Alvaret vznikla aj ľudským pričinením, zriedkakedy bola taká rozsiahla a otvorená ako v oných rokoch. Rastliny na Alvarete si vyžadujú veľa svetla, a bez spásania nemôžu ďalej rásť. V tieni kríkov a stromov by zakrpateli. Vďaka zvieratám môžeme obdivovať nádheru póru. Medzi jeho kvetmi je skoro nemožné zbadať vajcia jedného z najtajuplnejších vtákov Ölandu.08-23_Poklady sveta IV._01[(027366)17-41-09] Kulíky zlaté potrebujú voľný výhľad, a dokážu žiť iba v otvorenej krajine. Začiatok júla, namiesto zvyčajného čerstvého vetra nastúpili pokojné dni a veľká horúčava. Voda už dávno vyschla, v nastávajúcej suchote ostáva zvieratám už len suchá tráva, onedlho sa presunú na pastviny k pobrežiu. Tento proces sa nemení už celé tisícročia, mrazivá zima, potom prebytok vody, a leto, ktoré sa stráca pod prachom. Avšak akoby zázrakom aj v tejto chudobnej zemi vniká stále znovu nový život, a ľuďom sa dokonca podarilo dosiahnuť skromný blahobyt. Vďaka ich nenáročnosti a prispôsobeniu sa jednej z najbizarnejších krajín severnej Európy, Veľkej Alvaret na ostrove Öland.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.