“MOST V MOSTARE” OBLÚK NAD PRIEPASŤOU

By | september 10, 2016

BOSNA A HERCEGOVINA Ulica vo východnej časti rozdeleného bosnianskeho Mostaru, miesto plné spomienok. Kráča k mostu, ten pohľad pozná od detstva. Ale teraz bolí, lebo kamenný oblúk, spájajúci oba brehy, bol zničený. Večná je len pieseň rieky Neretva, občas znie ticho, inokedy mocne duní. Najkrajší starobylý most na Balkáne dal mestu meno Mostar. Starý most v meste Mostar, veľmi starý most. No dnešný Starý most je nový. Ako dieťa som šla s rodičmi po moste. Prosila som ich, aby som sa naň mohla ísť pozrieť. Povedala som, že cezeň chcem prejsť. Najprv som sa trochu bála, lebo všetko mi pripadalo obrovské, mohutné. Bola som zvedavá, čo sa stane, keď budeme v strede. Nespadne most? Vydrží, kým prejdeme na druhú stranu? Keď som ho prešla raz, už som po ňom dokázala prejsť aj sama. Bez toho, aby som sa bála. Ten, kto raz položil nohu na Starý most, naň nikdy nezabudne. Čo mám povedať? Keď som most videla prvýkrát, myslela som si, že na svete nemôže byť nič lepšie ani krajšie. Prešla som po ňom aj na svoju svadbu. Potom som ním prechádzala aj tri, štyri razy denne, chodievali sme dolu k Neretve. Bola neuveriteľne čistá. Srbi, Chorváti, moslimovia, všetci sme boli spolu, všetko bolo krásne, kým neprišla pohroma. Mostar, hlavné mesto Hercegoviny v Bosne, má 100 tisíc obyvateľov. Pozostáva z dvoch častí, ktoré rieka delí a most spája. Pod novovybudovaným oblúkom ležia zvyšky mosta, zničeného vo vojne. Symbol zmarenej nádeje obyvateľov mesta na trvalý mier. Kresťania a moslimovia žili po oboch brehoch rieky vyše 400 rokov. Keď Turci dobyli Bosnu, Mostar sa stal súčasťou Osmanskej ríše, a dôležitým strediskom obchodu, lebo starý most spájal nielen dve časti mesta, ale aj vnútrozemie s pobrežím. No po veľkolepom kamennom oblúku prechádzal nielen tovar. Prechádzali sa po ňom Turci, Chorváti a Srbi.09-08_poklady-sveta-iv-_0201402715-30-55 Páriky si vymieňali pohľady, a občas aj nežné slová. Aj Orientom očarení Európania milovali pohľad na starobylý mostarský most a dúfali, že na ňom zazrú niektorú z postáv z Tisíc a jednej noci. No medzi minulosťou a súčasnosťou je občianska vojna a skaza. Starý most je rekonštrukcia. Súčasnosť, a predsa minulosť. Dnešné mesto je rozdelené, západná časť je chorvátska a katolícka, kým skoro všetci Moslimovia žijú na východnom brehu rieky. Jedno mesto, dva svety. A plno ruín. Ani keď utíchli boje, obyvatelia Mostaru nedokázali nájsť spoločný jazyk. V meste vládol dlhý čas hrozivý pokoj, a Mostar bol pod medzinárodnou správou. Z iniciatívy UNESCO sa uskutočnil pokus, vybudovať medzi ľuďmi most v podobe vernej rekonštrukcie pamiatky, zničenej vo vojne. Turecko, Holandsko, Svetová banka a Chorvátsko prispeli na projekt v hodnote 15 miliónov eur. Symbol víťazstva, a súčasne Kainovo znamenie. 30 metrový kríž nad mestom je zabetónovaný do hory. Tu sa zakopali chorvátski delostrelci, odtiaľto ostreľovali starobylý most, ktorý staré veže nemohli ochrániť pred granátmi. Bolo asi 10 hodín ráno, keď som zbadal, že most ostreľujú. Videl som všetky granáty, ktoré naň dopadli. Prvý dopadol na útes pod mostom. Most zasiahlo 13 granátov, no v ten deň sa ešte nezrútil. Úlohou delostrelcov bolo zničiť stavbu, nesúcu znaky islamského umenia a kultúry. VÝBUCH STREĽBA Keď most zničili, bola som ešte malá. Vlastne som nepochopila, čo to znamenalo, že most už neexistuje. Spomínam si, ako sa na moste šmýkalo, bol som ešte malý. V roku 1993 sme odišli do Nemecka. Jedného dňa dedko zavolal, že most je zničený. Správa nám spôsobila šok, naši plakali. Mal som osem rokov a most som si pamätal len matne, no len čo som uvidel televízne zábery, všetko sa mi vybavilo v pamäti. VÝBUCH STREĽBA VÝBUCHY Spolužitie rôznych etnických skupín viedlo k tolerancii, ktorá sa prejavuje v príkladnom demokratickom spolužití. Tieto slová sú spred necelých 40 rokov. Vojna sa skončila pred dvanástimi rokmi, ale ruiny tvoria panorámu Mostaru dodnes. Narodila sa vo chvíli, keď ostreľovali most, domov si ju niesli pod paľbou. Vyrástla bez toho, aby videla most, o ktorom jej rodičia toľko rozprávali. Až po jedenástich rokoch mohla stúpiť na pamiatku, ktorej obnovu dokončili v júli 2004. Písal sa rok 1566, podľa islamského kalendára 974, keď Mimar Hajrudin, žiak najväčšieho architekta Osmanskej ríše Sinana, dokončil stavbu mosta cez Neretvu. Osmanský sultán Süleyman Nádherný prisahal, že ak sa most po odstránení drevených podpier zrúti, dá Hajrudina popraviť. Ale Hajrudinov most so strmým oblúkom ostal stáť. Architekt sa stal slávnym a zomrel prirodzenou smrťou, no projekt nám nenechal. Most tvorilo 1088 kamenných blokov, spojených železnými svorkami. Dnes sa nad najužším miestom tiesňavy opäť klenie štíhly oblúk, postavený tureckými staviteľmi. Všetko vyzerá ako predtým, ale nie je to tak.09-08_poklady-sveta-iv-_0202335615-30-57 Kto starý most nepoznal, ten sa možno naozaj pomýli. No aj nové dielo si postupne získava dôveru tých najväčších skeptikov. V najvyššom bode sme 20 metrov nad hladinou rieky, alebo aj viac, ak je v nej málo vody. Aj vzdialenosť medzi oboma brehmi je 20 metrov. Bol som šťastný, prešiel som sa po moste so svojou priateľkou, a boli sme radi, že ľudí po vojne zas spája. Preto si myslím, že dnes je most ešte dôležitejší, ako bol pred vojnou. Nádej, že most spojí ľudí z oboch častí rozdeleného mesta, že ako kedysi Starý most, aj tento bude starnúť s mladými obyvateľmi Mostaru. Chvalabohu, zas vieme, aké je to prejsť ponad rieku, žiť a pracovať vedľa seba bez toho, aby sme na seba zazerali a obracali sa k sebe chrbtom. A tak sa ľudia snažia uveriť novému mostu, zabudnúť na straty, ktoré utrpeli, a hodiť za hlavu bolesť a smrť. Len kamenné ruiny nesú ďalej tiché svedectvo žiaľu, ktorý prežili. Dnes už iba chodci kráčajú po mramorových prahoch, ktoré mali kedysi zabrániť, aby sa vozy nepustili nazad, alebo aby cestou z kopca nenabrali privysokú rýchlosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.