MAUZÓLEUM HODSCHU AHMEDA YASAWIHO PÚŤ DO TURKESTANU

By | august 28, 2016

KAZACHSTAN Na okraji rozľahlej kazašskej stepi, kadiaľ kedysi viedla Hodvábna cesta, stojí majestátna mešita s hrobkou. Dodnes si tu uctievajú a ospevujú muža menom Hodscha Ahmed Yasawi. Tu v Turkestane žil a učil. A tu v roku 1166 aj zomrel. Ahmed Yasawi bol najvýznamnejším šíriteľom náboženstva v strednej Ázii. Bol to práve on, kto Kazachom pred mnohými rokmi priblížil islam. Ahmed Yasawi bol oným mužom, ktorý dokázal zosúladiť islam s kultúrou ľudí žijúcich v stepi. Kazašská step sa zdá byť nekonečná. Takto sa začína Indirin deň. Kazachovia sú síce moslimovia, no nie ortodoxní. Stužky majú chrániť dobytok a jurtu pred zlými duchmi. Stredoázijské národy prijali islam pred vyše 1 000 rokmi. Kazachovia si ho osvojili len povrchne, čo vyplýva z ich kočovníckej tradície. Muži ako je Bacht dodnes žijú tradičným kazašským životom. V zime má dobytok v stajni, no v lete putuje šírou stepou s celou rodinou, manželkou Indirou a stanom kočovníkov, jurtou. Dnes je výnimočný deň. Z ďalekého mesta dorazila babka s tetou a očakáva sa príchod ďalších hostí. Vládne tu slávnostná nálada, len Indira má plné ruky práce a to i napriek tomu, že sviatok má vlastne ona. Pieseň znie hlavne na jej počesť, pretože Indira dnes oslavuje svoje 28. narodeniny. Všetci našli bez ťažkostí cestu k jurte, hoci stojí kdesi v stepi uprostred ničoho. Piesne, tradície a kultúra kedysi nomádskeho národa sa šírili ústnym podaním.08-25_Poklady sveta IV.[(011838)09-37-17] Nezanechal žiadne stavby s výnimkou jedinej. V stepi majú svoje korene všetky tradície Kazachov. Ich piesne ešte stále rozprávajú príbehy o šírej krajine, o slobode pastiera a jeho samote. Brat dozrie pár dní na dobytok, pretože Bacht daroval žene výlet. Chystal sa naň už niekoľko rokov, lebo každý musí aspoň raz v živote navštíviť Turkestan. Na štyri dni si teda oddýchnu od jurty. Na púť do Turkestanu cestujú aj deti a starí rodičia. Bacht pridáva plyn, pretože má pred sebou ďalekú cestu. Povedie prašnou stepou po nekonečných rovných asfaltkách až kým po 600 kilometroch nedorazia na úplný juh Kazachstanu, kde leží neveľké mesto Turkestan. Turkestan by bol len osadou s trhovým právom, ak by sa tu nenachádzalo mauzóleum Hodschu Ahmeda Yasawiho. Turkestan je najdôležitejším pútnickým miestom strednej Ázie. Ľudia sem prichádzajú z diaľky, pretože tu je pochovaný praotec sufizmu. Islamského mystického smeru, ktorý je rozšírený najmä v strednej Ázii. Ahmeda Yasawiho si tu stále ctia ako svätca jednoduchého ľudu. V 14. storočí mu dal dobyvateľ Timur postaviť pomník, ktorý ešte i dnes vyráža ľuďom dych. Klenba vstupnej brány sa týči do výšky 30 metrov. Kým starí rodičia strážia vnúčatá Bacht a Indira sa prechádzajú okolo monumentálnej stavby. Vo výške 40 metrov tróni veľká kupola. Jazdcom prichádzajúcim zo stepi ukazovala správnu cestu už na vzdialenosť 40 kilometrov. Na tehlových fasádach sa skvejú bohaté a predsa filigránsky vypracované mozaiky z glazúrovaných kachličiek. V Turkestane stojí jedna z najkrajších stavieb z obdobia Timurovej vlády.08-25_Poklady sveta IV.[(025766)09-37-27] Veľký Timur. Miloval moc a stavebné umenie. V 14. storočí ovládol celú strednú Áziu a polovicu sveta. Nestaval však len na počesť mŕtveho svätca. Chcel, aby nepriateľské vojská na okraji stepi zmeraveli od úžasu. Architektúra mala slúžiť ako výstraha. Útočníci, hľaďte na naše stavby! Hodscha Ahmed Yasawi žil, naopak, skromne. Priam asketicky. 40 dní v roku sa pod zemou postil. Jeho podzemnú mešitu odkryli hneď vedľa mauzólea. Tu vyučoval. Na týchto miestach zvestoval arabský islam stepným národom, ktoré nevedeli čítať. Vytvoril rytmy a verše, ktoré sa ľudia učili naspamäť. Otvoril im k Bohu inú cestu. Cestu pocitu, cestu sufizmu. Priaznivci sufizmu sa dodnes stretávajú každý večer o ôsmej v turkestantskej mešite na sufistickej bohoslužbe nazývanej zikr, ktorá prebieha tak, ako za čias Hodschu Ahmeda Yasawiho. Zikr môže mať viacero foriem. Býva nemá, tichá, hlasná, so spevom alebo bez. Opakovaním chválospevov, rytmov a dýchacími technikami sa dve hodiny sústredia na Boha, až kým sa mu nepriblížia. Až kým nepocítia jeho prítomnosť. Yasawi do svojho učenia skrátka prebral isté prvky zo zaklínania duchov či šamanizmu z predislamských čias. Jeho jednoduchá poučka, že viera je založená viac na cite než na vedomostiach, viedla k vzniku mierneho, tolerantného islamu. V Kazachstane ho ľudia vnímajú ako súčasť každodenných zvykov. Ako tradíciu. Len máloktorí pútnici sú aktívnymi prívržencami sufizmu. Väčšinu návštevníkov tvoria turisti. Prichádzajú sem dievčatá z veľkomesta i roľníčky z vidieka. Po 70 rokoch bezbožnej sovietskej nadvlády dnes pri Yasawiho hrobe všetci hľadajú kúsok osvietenia a kazašskej identity. Platí to aj o týchto mladých mužoch. Jeldos, Samat, Altimbec a ich kolegovia sú profesionálni hudobníci. Založili zbor Yassawiya a spievajú básne svojho svätca. Nové arabsko islamské harmónie sa ešte stále tak trochu prelínajú s rusko sovietskou tradíciou zborového spevu. Nejde o starú, ale novú hudbu, ktorá je zároveň hľadaním. Podľa dávnych povestí v stavbe stále prebýva baraka.08-25_Poklady sveta IV.[(019283)09-37-22] Blahodarná sila svätca, ktorú možno načerpať dotykom. Vo vnútri budovy sa pútnici pristavia na krátku modlitbu pri 2 tonovej zdobenej bronzovej nádrži Kazan, ktorú navrhol sám Timur. Kedysi v nej držali sladenú vodu pre pútnikov. Ale Bacht a jeho rodina chcú vidieť najmä zadnú časť mauzólea, kde sa nachádza pohrebná komora. Tu už vyše 900 rokov odpočíva nemajetný poet a mystik, ktorý je pre Kazachov svätý. Nad jeho pohrebnou komorou sa týči samostatná kupola. Svojim tyrkysom splýva s modrým kazašským nebom. Pre Timura bolo mauzóleum zároveň pokusným laboratóriom. Nacvičovalo sa tu murovanie kupol, oblúkov, priečnikov a klenieb. Cieľom bolo vypočítať statiku takej budovy, ktorá by svojimi rozmermi nemala v strednej Ázii obdoby. Ale čo je hlavné, perzskí majstri sem priniesli vrcholné umenie výroby keramickej glazúry. Na týchto kupolách si odskúšali použitie modrého lesku, ktorý neskôr rozžiaril Timurovo hlavné mesto Samarkand. Kočovná kultúra prirodzene nezanechala žiadne veľkolepé stavby. V Kazachstane sa nachádza len jedna. Práve z tohto dôvodu je táto stavba, toto miesto i sufistický islam Ahmeda Yasawiho pre Kazachov čímsi veľmi výnimočným. A to hlavne dnes. Od čias, keď sa sovietska veľmoc i jej hodnoty rozpadli na prach, ľudia si kladú otázku. “Kto sme?” “Odkiaľ pochádzame?” “Akí chceme byť?” Bacht už štyri dni nevidel svoj dobytok. Chce sa čo najskôr vrátiť do stepi. Čoskoro ho pohltia každodenné povinnosti, no zážitky z púte do Turkestanu budú vyprchávať len veľmi pomaly.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.