KLÁŠTORY HAGHPAT A SANAHIN, DVAJA ODLIŠNĺ SÚRODENCI

By | september 10, 2016

Arménsko krajina hôr a krížov. Stáročná bašta kresťanstva v srdci tajomného Kaukazu. Mnoho ľudí zahynulo pod znakom kríža v nekonečných konfliktoch s Peržanmi, Arabmi a Turkami. Ale vždy, keď sa nepriateľa podarilo zahnať, vznikli nové kostoly a kláštory. Tak to bolo aj v 10. storočí, v období arménskej renesancie. Kláštor Sanahin založili na severe krajiny, na mieste, ktorému dnes dominuje priemyselné mesto Alaverdi. Nad krajinou sa oddávna týčia jeho pôsobivé predsiene známe ako gavity. Kostol s tromi loďami nemá kupolu. Interiér je harmonicky rozdelený arkádami s nízkymi stĺpmi a elegantnými oblúkmi. Vo výške 1 200 metrov a vzdušnou čiarou len 3 kilometre odtiaľto sa nachádza podobný kláštor Haghpat. Jeho hrubé múry akoby vyrastali rovno zo zeme, aby skrížili cestu protivníkom. Kláštor slúžil ako úkryt a hliadky z jeho veží videli ďaleko do okolitej krajiny. Haghpat založili v polovici 10. storočia, len pár rokov po Sanahine. Kláštorné strechy pripomínajú strážne veže a bunkre, lebo Haghpat bol nielen miestom pre tiché rozjímanie, bol to opevnený kláštor. Zvláštnosťou je plastika dvoch kráľov. Gurgena a Smbata na východnej stene Kostola sväteho Kríža. Postavy s orientálnymi prilbami na hlavách ukazujú model prvej vysvätenej budovy Haghpatu. Bratia pokračovali v práci svojej matky, kráľovnej Xosrovanowš, ktorá v záujme blaha synov založila Sanahin a Haghpat.09-06_poklady-sveta-iv-01602315-32-11 Na najvyššom mieste stojí architektonický klenot a dominanta Haghpatu. Osemuholníková zvonica z roku 1245. Strohé tvary zjemňujú rozety a geometrické okná, ktoré pripomínajú ľudskú siluetu či kríž, ktorý v rozličných podobách zdobí arménske stavby. Vďaka stalaktitovým baldachýnom na rohoch vyzerá 34 metrov vysoká zvonica ako islamská stavba, no v jej bezprostrednej blízkosti je všadeprítomný kríž. Rozličné štylistické prvky sú architektonickým prejavom polohy Arménska medzi Východom a Západom. Tvar okien je arménskou zvláštnosťou a pripomína dlhé ženské mihalnice. Mihalnicovité okná môžu slúžiť aj ako strieľne, čo zodpovedá obrannému charakteru kláštora Haghpat. Po mnoho storočí jediná prístupová cesta z údolia do kláštora Sanahin, je most. Kráľovná ho dala postaviť na počesť nebohého manžela v roku 1192. Klenutý most ponad rieku Debet a oba kláštory sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Sanahinský kláštorný komplex tvoria tri kostoly, dve predsiene zvonica, akadémia a knižnica. Dôstojne jednoduchú architektúru zdobia jemné ornamenty. Najstaršou budovou je Kostol svätej Astvazazin z roku 934 zasvätený Panne Márii. Gavity sú typickým arménskym architektonickým prvkom. Spravidla sú majestátnejšie než kostoly, ktorým slúžia ako predsiene. Tie v Sanahine postavili o dve či tri storočia neskôr než kostoly. Prvé arménske gavity sú z 11. storočia. Hoci ich presnú funkciu nepoznáme, azda by sme ich mohli označiť za viacúčelové haly. Mnohotonové oblúky spolu s vankúšovitými stĺpmi slúžili aj ako architektonický prejav kláštornej moci. Okrem toho slúžili aj ako miesta na zhromažďovanie bežných ľudí i vysokého duchovenstva. Ľudia tu nepochybne hľadali útočisko pred príliš často hroziacou okupáciou ich krajiny. Nebolo ničím výnimočným, keď gavity slúžili ako miesto posledného odpočinku mníchov a diakonov z kláštora. Okrem nich tu mohli byť pochovaní aj zvlášť zbožní laici. Tí odpočívajú v pokoji v gavite zhamatun. Na mieste posledného odpočinku pri odchode z pominuteľného sveta. V Sanahine sa zachovalo len pár náhrobných kameňov s kresbami ľudských postáv. Napokon arménska ortodoxná cirkev sa od takýchto obrázkov celé stáročia jednoznačne dištancovala. Tradícia hovorí, že v 3. storočí bolo kresťanstvo v Arménsku vyhlásené za štátne náboženstvo. Kaukazský štát sa tak stal prvou kresťanskou krajinou na svete. Arménska cirkev prijala doktrínu monofyzitizmu, uznávajúcu Krista ako jediného Božieho syna. Ako väčšina východných kresťanských náboženstiev, ani Arménci sa nezaťažujú teóriou dvojitej podstaty, podľa ktorej je Ježiš tak človekom, ako aj Bohom. Preto nie je hlavný kostol kláštora Sanahin zasvätený synovi človeka, ale výhradne Kristovi, ako jedinému spasiteľovi. Kostol Spasiteľa je jednoduchá kupolovitá stavba z rokov 961 až 972. Pôvodný kláštorný kostol zo 4. storočia, na mieste, kde ešte predtým stál pohanský chrám, postavil údajne svätý Gregor, ktorý sem priniesol kresťanstvo. V Arménsku sú fresky vzácnosťou. Keď v 12. a 13. storočí prevzalo moc v krajine susedné Gruzínsko, do módy prišli maľby na stene. No po odchode Gruzíncov sa na ne rýchlo zabudlo, keďže o ne už nebol záujem. Preto sa na dlhý čas stal hlavnou ozdobou kostolov ornament, ktorý si môžeme vykladať aj ako mystický symbol. Kláštor Haghpat je dobre opevnená bašta kresťanskej viery.09-06_poklady-sveta-iv-02794715-32-13 Nájdeme tu aj známu zbierku khachkarov, kamenných krížov z mäkkého tufu, ktoré možno nájsť len v Arménsku. Kríže sú pravdepodobne pohanského pôvodu. Uprostred každého kameňa je kríž a od 11. storočia býva ozdobený dômyselnými ornamentmi. Napriek tomu nikde nenájdeme dva rovnaké khachkary. Kým dvojité schody pripomínajú Kristov výstup na Golgotu, kvetinové úponky ovíjajúce kríž sú Stromom Života. Symbolom Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Kláštor Haghpat skrýva mnoho pokladov. Jeden z najvzácnejších je ukrytý v nenápadnej pasáži spájajúcej kaplnku s veľkou predsieňou. Vysoko nad zemou, pod oblúkom a mimo dosahu návštevníkov kláštora je senzácia. Vzácny príklad kamenného kríža, ktorý znázorňuje ľudskú postavu. Pochádza z roku 1273 a je na ňom ukrižovaný Kristus a pri jeho nohách Jozef z Arimatey a svätý Nikodém. V prípade tohto khachkaru ustúpil tradičný Strom Života scéne Ukrižovania. Posolstvo znie: Kristus je vykupiteľ aj pre arménsky ľud utláčaný nepriateľmi. Istý učený muž pri pohľade na kláštor údajne zvolal: “sa na hin!” Čo znamená: “tento je starší!” Od tých čias sa Sanahin pokladá za starší z dvojice kláštorov. Vysoko cenenú kláštornú akadémiu v Sanahine založil zrejme v 11. storočí princ Pahlavuni. Tvorí ju množstvo pilastrov podopierajúcich klenbu. Žiaci sedeli medzi nimi a študovali múdrosti Východu a Západu. A učili sa arménsky jazyk z rodiny indogermánskych jazykov. Umelecké písmo koncom 4. storočia vyvinul mních Mesrop Maštoc. Vládne tu prítmie. V štvorcovej miestnosti bez stĺpov sa kedysi uskladňovali pergamenové zvitky zo Sanahinskej knižnice, a tie nesmeli byť vystavené silnému svetlu. Stĺpy knižnice zdobia rozličné ornamenty a každý stĺp je architektonický klenot zasvätený jednej z vtedajších vied, napríklad matematike či teológii. Dnešná podoba knižnice je z 13. storočia. Tento pilaster sa delí na 6 menších stĺpov a je venovaný výtvarným umeniam a kultúrnym vedám. Nádherné majstrovské tvary sú spomienkou na časy, keď sa umenie a vzdelanosť v Arménsku mohli rozvíjať nezávisle od vonkajších obmedzení. Najzvláštnejšou budovou Sanahinu je knižnica dotvárajúca najkrajší a najharmonickejší kláštorný komplex v celom Arménsku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.