KATEDRÁLA V ROSKILDE – POHREBISKO KRÁĽOV

By | november 16, 2016

DÁNSKO Divokí Vikingovia, ktorí pri nájazdoch z Baltského mora rabovali celú Európu boli pohanmi, až kým kráľ dánskych severanov neobrátil svojich poddaných na kresťanstvo. Lúpežné výpravy síce neustali, ale koncom 10. storočia nechal kráľ Harald Modrozub postaviť kostol na konci fjordu Roskilde, aby znásobil svoju slávu. Jeho nasledovník v ňom zavraždil svojho švagra. Kostol zbúrali, a na jeho mieste postavili nový. Hlavná loď katedrály v Roskilde získala svoju dnešnú podobu v 12. a 13. storočí. Pri jej výstavbe použili nový stavebný materiál a nový sloh. Severskú tehlovú gotiku. Množstvo náhrobných kameňov nám naznačuje, čím je tento kostol taký zvláštny. Hlavná loď inak pôsobí na prvý pohľad pomerne stroho. Mnohé obrazy svätcov padli za obeť reformácii. SPEV Z architektonického a umelecko historického hľadiska je katedrála v mnohom typická pre svoju dobu. Má však osobitú atmosféru. Dóm je chrámom božím živého spoločenstva veriacich a zároveň preferovanou hrobkou starého dánskeho kráľovského rodu. Králi a kráľovné kostol v priebehu stáročí prestavovali a rozširovali, aby tu mohli nájsť miesto svojho posledného odpočinku a tak sa pod veľkým červeným tehlovým zvonom nahromadila jedinečná zmes najrôznejších štýlov. Za touto freskou odpočíva Harald Modrozub v pozostatkoch svojho starého dreveného kostola. V katedrále v Roskilde dodnes ležia telesné pozostatky väčšiny jeho nasledovníkov, jej atmosféru určuje motív smrti. Podľa doby a individuálneho vkusu v nej prevláda romantika, ponurosť, severská strohosť, či dokonca optimizmus. Junker Krištof zomrel v roku 1363 príliš mladý na to, aby sa stihol zapísať do dejín nielen ako mladší brat veľkej kráľovnej. Margaréta chcela byť pochovaná v kláštornom kostole, kde už odpočívala väčšina členov jej rodiny. Ale biskup z Roskilde násilím odňal mníchom jej pozostatky a pochoval ich vo svojom Dóme. Zrejme mu nešlo o to, aby mala primerané miesto posledného odpočinku, skôr chcel, aby sa katedrála mohla pýšiť hrobom veľkej Margaréty, ktorá vládla Dánsku, Švédsku, Nórsku a Islandu. V polovici 15. storočia Kristián I. nechal postaviť Kaplnku troch kráľov. Mala byť miestom stretnutí rytierskeho rádu, ale napokon sa stala hrobkou svojho staviteľa. Odpočíva v zemi pod jednoduchým kameňom po boku svojej manželky. Veľké náhrobky si nechali zhotoviť až jeho nasledovníci. Náhrobné súsošie Kristiána III. a Fredericka II. zhotovili v Antverpách a patria medzi najkrajšie renesančné práce v Dánsku.11-16_poklady-sveta-ii-01412019-00-53 Ďalšiu kaplnku postavili pre Kristiána IV. Dánom vládol celých šesť desaťročí až do roku 1648 a pokladajú ho za jedného zo svojich najväčších panovníkov. V zápale národnoromantického nadšenia v 19. storočí jeho kaplnku nákladne vyzdobili. 30 ročná vojna, do ktorej Kristián zatiahol Dánsko, znamenala pre krajinu politickú katastrofu. Napriek tomu kráľa považovali za vojnového hrdinu. Podľa slov jeho verných padol kráľ smrteľne zranený na palubu lode Svätá trojica. Nastalo ohromné zdesenie, ale Kristián opäť vstal, obviazal si zranené oko a dodával svojim mužom odvahu do ďalšieho boja. Za Kristiánových čias mesto Roskilde nebolo rezidenciou dánskych kráľov ako v 11. až 15. storočí, ale iba biskupským sídlom. Dnes je Roskilde predmestím Kodane. Návštevníci si prichádzajú pozrieť predovšetkým vikingské lode, ktoré vylovili z fjordu a zreštaurovali. Zvon na Margarétinej veži ešte aj dnes, ako po stáročia, dennodenne odbíja desiatu, pätnástu, sedemnástu a devätnástu hodinu. Dánski králi už nevládnu a vystupujú skromnejšie ako dokazuje i posledná hrobka z roku 1985. Byť pochovaný pri múroch tohto kostola alebo priamo v ňom je samo osebe dostatočným privilégiom. Dóm v Roskilde mal štýlotvorný vplyv na celú krajinu. Pohrebná kaplnka Fredericka V. predstavila Dánsku neoklasicizmus. Popri iných tu leží pochovaný aj Kristián VII. Veľká kaplnka bola pôvodne určená len pre 5 sarkofágov, ale počas Napoleonských vojen Angličania v roku 1814 zničili dánsku flotilu a zruinovali kráľovskú pokladnicu. Na výstavbu ďalšej pohrebnej kaplnky už neboli peniaze a nasledujúci panovníci sa museli trochu potlačiť. Smrteľný výkrik draka, ktorého zabil svätý Juraj už vyše 500 rokov označuje začiatok každej novej hodiny. Kňazi v katedrále dodnes kážu zo starej kazateľnice z roku 1610. Sú tak v kruhu veriacich a zároveň povýšení nad obyčajný cirkevný ľud. Iba kráľ mohol sedieť ešte vyššie na galérii, ak navštívil bohoslužbu. To však pastorov neodradilo od ráznych slov. Dáni si v priebehu rokov vytvorili k svojim panovníkom bezprostredný a otvorený vzťah. Poslednú z pohrebných kaplniek v katedrále postavili pre Kristiána IX. a jeho nasledovníkov v roku 1924. Dóm v Roskilde rozpráva mnoho príbehov a je plný tajomstiev, ale dnes ich už môže objaviť každý. Krídla oltára sú stále otvorené a nie ako kedysi iba počas veľkých sviatkov.11-16_poklady-sveta-ii-02391119-00-56 Jemne, filigránsky zdobený oltár z roku 1560 rozpráva príbehy zo života Krista. Šťastný je ten, kto tu smel zvečniť svoje meno a spojiť svoj vlastný príbeh s biblickým. Pre rodinu Justa Juela bola pamätná tabuľa veľkou cťou. Admirál Juel velil v roku 1715 dánskej flotile v bitke proti Švédom, ale osudnou sa mu stala delová guľa. V okamihu víťazstva, keď bol jasot na vlajkovej lodi najväčší, zasiahla Juela zablúdená 12 librová strela. Bronzová guľa dnes visí pod jeho epitafom. Prehliadka kostola je dnes súčasťou programu turistických skupín, ktoré navštívia okolie Kodane. Netrvá ani pol hodiny, a to je primálo na mnohé podrobnosti, príbehy, a na to, čím je táto katedrála jedinečná. Pre potomkov starých Vikingov, dnešných Dánov, je Dóm v Roskilde národnou pamiatkou. Už počas 30 generácií tento kostol prestavujú alebo ho navštevujú. Či už preto, aby sa zúčastnili bohoslužieb, alebo preukázali poslednú úctu svojim kráľovnám a kráľom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.