JASKYNE YUNGANG – MIESTO ZRODU ČĺNSKEHO BUDHIZMU

By | august 22, 2016

Tieto sochy Budhu vytesali zo skaly pred 1 500 rokmi v jaskyniach na oblačnom pahorku na okraji mongolskej stepi 400 kilometrov severozápadne od Pekingu. Tu sa premenil indický budhizmus na čínske ľudové náboženstvo. Koncom 4. storočia bola Čína rozdrobená. Nomádsky kmeň Tuoba dobyl a zjednotil severnú Čínu a založil dynastiu Wei. Šlo o národ jazdcov, ktorí nemali skúsenosti s hospodárstvom a správou krajiny a tak boli odkázaní na pomoc Číňanov. Z ostatných provincií presídlili do svojho hlavného mesta, dnešného Datongu, 30 000 skúsených úradníkov. Ich vozy zanechali v skalách hlboké stopy. Cisári dynastie Wei povolali do svojich služieb aj 3 000 mníchov z prvých budhistických kláštorov z okolia Hodvábnej cesty. Ľud, ktorý vyznáva mierumilovný budhizmus a dúfa, že vďaka dobrým činom bude vyslobodený zo slzavého údolia sveta sa podľa panovníkov ľahšie ovláda. Budhizmus sa teda stal štátnym náboženstvom z politických dôvodov.08-22_Poklady sveta IV.[(012898)18-09-38] Mních Tan Yao, cisársky radca a staviteľ, dal v roku 460 vysekať do skalnej steny prvé obrovské jaskyne. “Cisár je múdry a miluje budhizmus. Nie je azda živým Budhom?” Týmito slovami vzdal hold svojmu panovníkovi. Rafinovaným spojením božskej a svetskej moci zabezpečil novej dynastii podporu Číňanov. Veriaci, ktorí v 5. storočí prichádzali k monumentálnym sochám neuctievali iba Budhu, ale zároveň aj svojich panovníkov. V piatich najstarších jaskyniach sú totiž tváre Budhov portrétmi prvých cisárov dynastie Wei. Začalo sa obdobie mieru. Tu ešte badať, že budhizmus prišiel ako cudzie náboženstvo z Indie. Učeníci majú končisté tváre a dlhé nosy. Svätci sú oblečení v indických sárí. Osvietený v jednoduchom mníšskom šate vyžaruje hĺbavý pokoj. Budhizmus bol zatiaľ náukou o vykúpení, ktorá sa odvracala od pozemského sveta. Z roka na rok však pribúdalo jeho stúpencov. Kult sa približoval ľudu a miešal sa s tradíciami čínskeho taoizmu. Dnes pri jaskyniach Yungang len zriedka stretnete veriacich, ktorí vzývajú Budhu nekonečného svetla. Budhizmus už niekoľko storočí nehrá v Číne veľkú rolu. 35 rokov po dostavbe prvého jaskynného chrámu dynastia Wei preložila svoje hlavné mesto ďalej na západ do Luoyangu a tak postupne upadali do zabudnutia aj jaskyne Yungang. Lupiči a zlodeji umenia z celého sveta odtiaľto ukradli v prvej polovici 20. storočia vyše 1 000 reliéfov a hláv svätcov. Mnohé, čo tu chýba, dnes nájdete v uznávaných múzeách a v zbierkach v Japonsku, Amerike a Európe. Steny tejto jaskyne zdobia reliéfy s vyše 10 000 bódhisattvami. Upomínajú veriacich na budhistický raj. Skôr, než sa začne šťastný vek, objavia sa na zemi tisíce prebudených, aby kázali o ceste osvietenia. Vietor a presakujúca voda mohli po stáročia nerušene pokračovať vo svojom diele skazy, pretože tento región je už významný iba ťažbou uhlia. Ľuďom, ktorí pracovali naproti v uhoľných baniach slúžili budhistické jaskyne ako sklady a maštale. 53 zachovaných jaskýň sa dostalo pod ochranu štátu až v roku 1950, kedy zbúrali aj osady v ich okolí. Najväčšiu jaskyňu v Yungangu vytesali do pieskovca v 5. storočí za vlády dynastie Wei. Ostala nedokončená. Socha Budhu so zdvihnutou pravou rukou v geste, ktorým povzbudzuje a zaručuje ochranu vznikla až o 200 rokov neskôr. V dierach boli kedysi drevené kolíky. Držali vrstvu slamy a hliny, ktorá slúžila ako podklad pre farebný náter. Prívetivá tvár bódhisattvu zodpovedá čínskemu ideálu krásy z čias dynastie Tang pred 1 300 rokmi. Príroda si ľudské umelecké diela berie späť.08-22_Poklady sveta IV.[(028990)18-09-44] Bódhisattva postupne upadá do kamennej nirvány. Budhistické jaskyne pôvodne chránili drevené chrámové stavby. Hory sú otvorené. Na východe sa nachádza veľký mužský kláštor, ktorý môže pojať 3 000 ľudí. Na západe je zas kláštor pre mníšky. Strmý útes vyzerá ako včelí plást, je plný ník a výklenkov. Chrámy na seba hľadia v opare kadidla. Dočítame sa v opise Yungangu zo 6. storočia. No väčšina drevených chrámov padla za obeť požiarom. Jaskyne z neskoršieho obdobia dokazujú, že panovníci dynastie Wei sa vzdali svojich vlastných tradícií a úplne prebrali čínsku kultúru. 16 metrové stĺpy pagody korunované štyrmi Budhami zdobia čínske strechy. Šírenie budhizmu a sponzorovanie Budhových sôch sa pokladalo za dobrý čin, ktorý môže pozitívne ovplyvniť karmu človeka a jeho ďalšie životy. Jaskyne sú pre ľud kamennou obrazovou učebnicou dejín budhizmu. Podobne ako v iných náboženstvách aj život zakladateľa budhizmu dodatočne opriadli mýty. Podľa jednej z legiend sa Budha zázračne narodil z pazuchy svojej matky. Jeho rodičia, indický kráľovský pár, potom zašli s novorodencom za istým jogínom, ktorý predpovedal princovu budúcnosť. V dospelosti opustí palác aj rodinu, bude sa stretávať s mrzákmi, chorými a umierajúcimi, a potom prostredníctvom meditácií nájde východisko z večného ľudského utrpenia. V budhizme sa pôvodne nepoužívali figuratívne zobrazenia, ale len symboly. Šlo o duchovnú cestu. Veriaci však potrebovali obrazy, ktoré by mohli uctievať a chceli si všetko božské zrozumiteľne vysvetliť v ľudských pojmoch, ako to dokazuje mimoriadne bohato zdobená jaskyňa. Mohli sa v nej dole modliť a žasnúť. Pohľad do Budhovej tváre bol dopriaty len mníchom, ktorí smeli vyjsť v drevenej chrámovej stavbe aj na horné poschodie. V prvých piatich cisárskych jaskyniach trónia sochy Budhu v úzkych skalných výklenkoch a cez otvor v hornej časti hľadia do diaľky. Novšie jaskyne sa nachádzajú za stĺpovou sieňou vytesanou do útesu. Ide o skalné chrámy. Šľachtici sa snažili dostihnúť cisárov vzor. Nad hlavnými jaskyniami a vedľa nich dali do kameňa vytesať stovky ník. Kedysi tu bolo vyše 100 000 sôch, dnes sa ich zachovalo len 51 000. Táto socha, ktorá podopiera Budhovu žehnajúcu ruku, meria 2 metre. V roku 486 prikázal cisár z dynastie Wei, aby všetci na dvore nosili čínske šaty a vzdali sa tradičného odevu Nomádov Tuoba. Kamenné sochy pokryli vrstvou hliny, ktorú pomaľovali. Aj sochársky štýl sa čoraz viac prikláňal k čínskym vzorom. Namiesto skromného pútnického šatu mali svätci oblečený zložitý odev čínskych úradníkov, so spodným a horným rúchom, stuhami a plédom. Budhizmus stratil svoju prísnosť, s akou sa odvracal od pozemského sveta. Bol pestrejší a stal sa ľudovým náboženstvom. Bohovia sa priblížili ľuďom, sochy boli menšie, elegantnejšie, s vejúcimi šatami a jemnými črtami tváre. Budhistický panteón obývajú nebeské okrídlené víly apsarasy, a neprehľadné množstvo svätcov pripravených vyslyšať všetky prosby. Nebeskí hudobníci hrajú na nástrojoch, ktoré sa do Číny dostali po Hodvábnej ceste. V čínskom budhizme našla svoje miesto stará viera v duchov i bohovia taoizmu.08-22_Poklady sveta IV.[(021454)18-09-40] Zlatý vek Yungangu však trval iba niekoľko desaťročí. Severná Čína sa opakovane menila na bojisko. Chrámy pred jaskyňami viackrát vyhoreli, no veriaci panovníci ich nechali aspoň čiastočne zrekonštruovať. Hodnostári dynastie Ching, ktorí dali v roku 1651 pred jaskyňou najväčšieho Budhu znova postaviť drevený chrám, v predsieni postavili pomník aj sami sebe. 17 metrov vysoký Budha, ktorý sedí v meditačnej polohe je vytesaný z jedného kusa kameňa. Jeho prostredník meria vyše 2 metrov a ucho viac ako 3. Už nie je neprístupný, vzdialený. Usmieva sa priateľsky a dobroprajne. V Yungangu získal budhizmus svoju čínsku tvár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.