“HROBKY KOGURYO” PRIPRAVENĺ BOJOVAŤ AŽ DO KONCA

By | september 10, 2016

SEVERNÁ KÓREA Mohyly v Severnej Kórei. Sú staré vyše 1 500 rokov a hovoria o dávnej histórii. Hovoria o vojnách, o kráľoch a o ríši, ktorá siahala od Mandžuska až po dnešnú Južnú Kóreu, Koguryo. Dnešná Severná Kórea je štátom všadeprítomného vodcu, a disciplinovaných ľudí. Severokórejčania vidia svoje korene v Kogurskej ríši. Vnímajú ju ako výbojné kráľovstvo so silnou armádou, ktoré si svoje problémy riešilo vždy samostatne. Tento motív pozná každé kórejské dieťa, Mauzóleum kráľa Tongmyonga. Na obľúbenom obrázku je stále udržiavané a rozširované miesto monarchovho posledného odpočinku. Napokon, práve jeho pokladajú za otca kórejského národa. Syn nebies a bohov vody založil 37 rokov pred narodením Krista Ríšu vody, ktorá vydržala 700 rokov. Tento muž sa o kráľa Tongmyonga zaujíma už od detstva. Kim Jin Sol je historik a jeden z mála ľudí, ktorí majú prístup k všetkým hrobkám. Do dnešného dňa ich v Severnej Kórei objavili už vyše stovky. Jednou z najzachovalejších je hrobka Kang Soo neďaleko Pchjongjangu. 12 metrov vysoká mohyla ukrýva tajomné náboženské obrazy. Keďže toto miesto patrí k svetovému kultúrnemu dedičstvu, je nepretržite strážené. Je tu tma, málo miesta a cítiť tu stuchlinu. Kimovi to neprekáža, zaujímajú ho len fresky. Napriek svojmu veku vyzerajú, akoby ich boli namaľovali len včera. Ochranné sklo má udržať živosť farieb. Nebohého strážia štyri božstvá, štyri mytologické postavy, namaľované na vyleštenom kameni. Drak, vták fénix, korytnačka a had. Na rozdiel od dnešných, boli vtedajší ľudia veľmi zbožní, verili v posmrtný život. Úlohou strážcov bolo zabezpečiť, aby si zosnulý užíval život na druhom svete v pokoji. Had a korytnačka pripomínajú proces večnej zmeny. Jing a jang a tao, cestu, ktorá nie je nikdy jednoznačná. Podobné mohyly boli vyhradené len pre kráľov, a vysoko postavených hodnostárov. Prepychovú výzdobu dávno rozkradli a zachovali sa len nástenné maľby.09-08_poklady-sveta-iv-02397815-31-09 Taoistické učenie nebolo jediným náboženstvom, budhizmus sa rozšíril na Kórejský polostrov z Číny, a v roku 372 ho vyhlásili za štátne náboženstvo. Pod kráľovou ochranou sa budovali kláštory a chrámy ako Kwang Bob, neďaleko severokórejského hlavného mesta Pchjongjangu. Chrám veľakrát vyhorel, jeho pôdorys je však pôvodný. V roku 1990 severokórejská vláda do areálu veľa investovala, a dala ho upraviť na múzeum. Architektúra je prísne symetrická, s ozdobnými rytinami a žiarivými farbami. V komunistickej Severnej Kórei nehrá náboženstvo nijakú úlohu, a hoci tu ešte žije zopár mníchov, ich modlitby nik nepočúva. V roku 427 sa hlavné mesto Kogurskej ríše presťahovalo na breh rieky Tedong. To miesto sa dnes volá Pchjongjang, a s tromi miliónmi obyvateľov je hlavným mestom Severnej Kórey. Už v časoch Kogurskej ríše tu žilo 100 tisíc ľudí. Tak ako dnes, aj vtedy boli ich tváre poznačené drsným podnebím, a ustavičným strachom z nepriateľskej invázie. Hrdý a samotársky národ bol vždy pripravený brániť svoju dynastiu. Koguryo, podobne ako dnes Severná Kórea, bolo prísne organizovaným štátom, hoci vtedy stál na čele feudálnej spoločnosti kráľ. Pchjongjang, mesto vežiakov a socialistických pamätníkov. Potong, drevená brána do mesta, stále označuje, kadiaľ viedli v kogurskom období mestské hradby. Koguryo znamená “opevnená zem”. Výbojnú ríšu často prepadávali nepriatelia, a dejiny zaznamenali až 145 konfliktov. Všetky strategicky dôležité miesta boli opevnené. Historik Kim pozná dve stovky takýchto miest, náklady na obranu ríše museli byť obrovské. Obranný systém bol dvojitý, opevnené mesto bolo vždy v blízkosti pevnosti v horách. Keď sa už mesto nedalo udržať, všetci obyvatelia, od kráľa až po roľníkov, sa stiahli za múry pevnosti, ktorú bolo ľahšie ubrániť. Útočníci prichádzali občas z juhu, no spravidla zo severu. Vojna a obrana boli v tých časoch súčasťou každodenného života. Bojové umenie taekwondo, to je 100 percentné sebaovládanie, a boj tými najjednoduchšími prostriedkami. Podstatou je rýchlosť, presnosť a okamih prekvapenia. Aj taekwondo pochádza z obdobia Kogurskej ríše. Keďže kogurské obdobie sa pokladá za kolísku kórejskej kultúry, v Ústrednom historickom múzeu v Pchjongjangu mu patrí najdôležitejšie miesto. Mohyla, oplývajúca umeleckými dielami, je vernou kópiou originálu a maľby na stenách sú v mierke 1:1. Tu ich však možno skúmať z bezprostrednej blízkosti. Oficiálne aktivity sa vykonávali pod baldachýnom. Podľa insígnií a postoja bol tento muž vládcom, hoci stále sa presne nevie, kto to bol. Podľa odevu a účesu najskôr Číňan. Žeby čínsky vyslanec, či kráľ, ktorý žil v tomto paláci v prepychových veľkých komnatách s podlahovými kúrením dokonale izolovaný od vonkajšieho sveta? Paláce Syna nebies boli nádherné, ale naozaj vyzerali takto?09-08_poklady-sveta-iv-01314015-31-06 Z kogurského obdobia sa zachovali len maľby na stene, a pár starých rukopisov. Práve tie tvoria základ našich skromných vedomostí o živote v Kogurskej ríši. Ľudia žili podľa najprísnejších zákonov, aj najmenšie priestupky sa drakonicky trestali. Zlodeji museli vrátiť desaťnásobok toho, čo ukradli. Kogurskí ľudia dokonca nezdvihli ani to, čo videli ležať na zemi. Hoci žili v chatrčiach so slamenými strechami, ulice mali údajne rovnako široké ako dnes. Vedľa seba tak mohlo prechádzať až šesť kráľovských záprahov. Kogurská obchodná sieť siahala po Južnú Čínu, Japonsko, strednú Áziu a Sibír. Jednou z najdôležitejších dopravných tepien bola rieka Tedong. Ľudia žili z ryže. Ako dnes, aj vtedy ich trápili večné problémy so zásobovaním, a aj vtedy trpeli nedostatkom úrodnej pôdy. Horský terén neposkytoval veľa príležitostí na poľnohospodárstvo. Výjav z kuchyne z polovice 4. storočia, hrniec ryže a pec. Mohyly boli vyzdobené realistickými obrazmi z každodenného života. Ten vidiecky sa dodnes veľmi nezmenil. Historik Kim sa pozná so strážnikmi mohýl po celej krajine. Nijaký Severokórejčan neodmietne pozvanie na pivo, a kimči, národné jedlo z kapusty. A keď sa človek posilní, práca ide oveľa lepšie od ruky. Objavili ju v roku 1949, a je to zatiaľ najväčšia nájdená hrobka. Tu sa štyria strážcovia až tak dobre nezachovali, a spolu s omietkou odpadávajú aj kúsky farby. Na záchranu tejto časti kultúrneho dedičstva bude treba veľa prostriedkov a medzinárodnej spolupráce. Bojovníci, panciere a bronzové meče. Koguryo bol vojenský štát. Kráľ udržiaval 50 tisícovú armádu, ktorú mohol v prípade potreby rozšíriť na 200 tisíc mužov, vyzbrojených lukmi, oštepmi a prakmi. Vojenské myslenie ovplyvňovalo celý spôsob života. Ľudia, obklopení nepriateľom, bojovali na všetkých úrovniach, vždy a všade. Vystúpenie s dokonalou choreografiou sa volá Arirang. Severná Kórea oslavuje svoju súčasnosť a hrdinskú minulosť. Kórejská ľudovodemokratická republika je hrdá na svoje kultúrne dedičstvo. Napokon, Koguryo bolo nielen prvou, ale aj najväčšou a najsilnejšou kórejskou ríšou. V roku 668 sa Kogurská ríša zrútila. Dnešná Severná Kórea pokladá svojho nebohého vodcu Kim Il sunga za potomka prvého kogurského kráľa Tongmyonga, a za nástupcu trvalo bdejúceho obrancu kórejskej domoviny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.