HISTORICKÉ JADRO TUNISU – JEDEN DEŇ POČAS RAMADÁNU

By | august 22, 2016

Do svitania už neostáva veľa času, mnohí práve vstávajú, aby si stihli dopriať skoré bohaté raňajky. Ešte je čas načerpať sily na dlhý nadchádzajúci deň. Potom sa ozve hlas muezína. V medine, starej časti mesta Tunis, sa začína chladné jesenné ráno. Deti musia byť v škole ako vždy, presne o ôsmej. Platí to aj v rodine Turkiovcov. Romaisa má deväť rokov a navštevuje štvrtú triedu. Mama Naima a otec Mohamed jej pomáhajú načas sa vychystať. Bozk od ocka Mohameda vyprevádza Romaisu na cestu. Staré mesto pôsobí ešte celkom ospalo. Noc bola dlhá a bujará, ako je zvykom počas moslimského pôstneho mesiaca ramadánu. Romaisa má rada toto obdobie roka, vo svojom veku sa ešte nemusí postiť, a vyučovacie hodiny sú kratšie, aby nezaťažovali učiteľov. Keďže život sa odohráva najmä večer, aj ona môže ostať dlhšie hore.08-22_Poklady sveta IV._01[(015858)18-09-28] V tuniskej medine, najväčšom historickom mestskom jadre v severnej Afrike, sa začal ramadán. V stredoveku bol Tunis považovaný za jedno z najbohatších miest islamského sveta. Do dnešných čias sa dochovalo asi 700 historických budov, z toho 200 mešít, 40 bývalých škôl koránu a vyše 100 palácov, ktoré predtým vlastnili bohatí kupci a dôstojníci. Otec rodiny, Mohamed Turki, si ešte chvíľu oddýchol, počas obdobia pôstu chodí do práce o čosi neskôr. V medine sa mu páči, jeho predkovia sem prišli pred 300 rokmi. Mohamed prísne dodržiava pôstne pravidlá, cieľom je očistiť si telo i dušu a zdieľať osud s chudobnými. Nejesť a nepiť mu nepadne zaťažko, problém má len s fajčením. Dvere a brány domov, ktoré cestou míňa, svedčia o niekdajšom bohatstve mediny. Sú ako vývesné štíty, poukazujú na majetok a postavenie tých, čo tu kedysi bývali. Prístavná brána, “Bab El Bhar”, bývala jednou z najdôležitejších brán starého obchodného mesta Tunis. Jeho bohatstvá chránili mohutné mestské hradby, ktoré začali stavať v 13. storočí. Zachovali sa z nich už len zvyšky. Keď sa Tunisko v 19. storočí stalo francúzskym protektorátom, mestské hradby padli. Koloniálni páni chceli staré moslimské mesto otvoriť európskemu pokroku a moderne. “Bab El Khadra”, Zelená brána, viedla k tuniským záhradám. V súčasnosti obklopuje tuniskú medinu, rýchlo rastúce nové mesto, v ktorom dominuje francúzsky koloniálny štýl. Staré a nové mesto dodnes pôsobia ako dva odlišné svety. Mohamed pracuje na souku, tržnici s krytými pasážami v centre mediny. Obchoduje s plstenými čiapkami, ktoré tu nazývajú “chechia”. Predávajú sa na špeciálnom trhu “Souk El Chechia”, kde sú tucty takýchto obchodíkov. Plstené čiapky z Tunisu sú známe po celej severnej Afrike. Dobrá čiapka musí byť na dotyk zamatovo mäkká. Medzičasom sa už vyrábajú aj v továrňach, a dostať ich tiež v hnedej i sivej farbe. Kto si to však môže dovoliť, dá prednosť najkvalitnejším, ručne robeným čiapkam v tradičnej tmavočervenej. Každá z plstených čiapok prechádza rukami ôsmich remeselníkov. Treba ju ušiť, vyvariť, zafarbiť, a potom kefovať, kefovať a kefovať. Umenie ich výroby priniesli do Tunisu prisťahovalci. Šlo o moslimov, ktorí museli pred niekoľkými storočiami utiecť zo Španielska. Trhy sa tiahnu okolo ctihodnej starej mešity “Zituna”, ktorej názov v preklade znamená olivovník. Mešita Zituna je srdcom mediny, postavili ju v 8. až. 9. storočí, keď severnú Afriku dobyli moslimsko arabské vojská. Okolo nej vyrástlo mesto. Stala sa jedným z najväčších náboženských a duchovných centier v severnej Afrike.08-22_Poklady sveta IV._01[(022316)18-09-30] Významní duchovní tu vyučovali okrem koránu aj matematiku, právo, medicínu a dejepis. Študenti sem prichádzali zďaleka. Študovali pod stĺpmi s hlavicami, ktoré sú ešte oveľa staršie ako samotná mešita. Stavitelia si ich priniesli z ruín neďalekého Kartága. Počas ramadánu sa v mešite Zituna odpradávna každý deň číta časť z koránu. Do konca obdobia pôstu takto prečítajú celý korán. Veriaci prichádzajú a odchádzajú, mnohí sú zahĺbení do modlitby. Okolo mešity vyrástli tržnice jednotlivých remesiel, ktoré sú od seba jasne oddelené. Vo vzdialenejšej časti sídlia takzvané čierne remeslá, predávajú sa tu výrobky zo železa a medi. Priamo pri mešite majú svoje luxusnejšie predajne obchodníci so zlatom, striebrom, čiapkami a parfumami. Parfumy z trhu “Souk El Attarine” sú cenné rovnako ako kedysi. Predávajú tu čisté esencie, napríklad z mošusu, vzácnych bylín, kvetov ruží alebo levandule. Obchodník ponúka vanilku na upokojenie malých detí, vôňu do spálne, na bradu, do pitnej vody. A s vedomím, že bude mať zaručene úspech, prefíkane dodá, že má i úplne špeciálnu vôňu, “Noc v Kartágu”, ktorá prospieva mužskej potencii. Neďaleko odtiaľto, v ruinách Kartága, vraj rastú nádherne voňajúce kvety, z ktorých sa táto esencia vyrába. Kvitnú však iba v noci. V medine zanechali svoju stopu Arabi, Berberi, Španieli, židovskí i kresťanskí obchodníci, a mnohí ďalší. V 16. storočí dobyli mesto Turci. Ich vláda trvala dlho, priniesli so sebou vlastný stavebný štýl. Štíhle turecké kruhové minarety sa týčia k nebu a tvoria protiklad k mohutnému štvorhrannému stavebnému štýlu severoafrickej tradície. “Tourbet El Bey”, v západnej časti mediny, je mauzóleum tureckej dynastie Husseinovcov. Ide o pokojné, trochu zaprášené a málo navštevované miesto. Tureckí vládcovia sa zrejme nikdy netešili veľkej obľube. Otvorená je vždy len malá brána, ktorá vedie do sály so sarkofágmi panovníkov, aby sa každý návštevník zohol, keď sa chce priblížiť k zosnulým bejom. Náhrobky zdobia mramorové turbany, ako symbol ich moci. Vedľa drevenej rakvy istého svätca leží Ali bin Hussein, ktorý založil túto dynastiu začiatkom 18. storočia, a započal tým obdobie rozkvetu mesta. Na náhrobky priviezli najlepší mramor zo severotalianskej Carrary. Aj nástenné obrazy sú z mramoru. Moslimský zákaz zobrazovania živých bytostí turecký panovnícky rod veľkoryso ignoroval. V jednotlivých sieňach odpočívajú panovníci a panovníčky, princovia i princezné, príslušníci bohato rozvetvenej dynastie. Husseinovci ďalej formálne vládli aj počas francúzskeho protektorátu, a tak sa ich panovanie skončilo až po vyhlásení nezávislosti Tuniska v roku 1956. Zo zlatej éry Husseinovcov sa v medine zachovalo mnoho veľkých prepychových domov. Ide o mestské paláce, v ktorých bývali bohatí kupci, vysokí úradníci a mestská honorácia. Nádvoria boli priestranné, vzdušné, tienisté, a zdobili ich skvostné štukatúry. Galérie na poschodí boli vyhradené pre ženy. Tieto domy nákladne zrekonštruovali len pred niekoľkými rokmi, väčšina z nich bola v dezolátnom stave. Od konca 19. storočia sa totiž mnoho bohatých rodín začalo sťahovať z tesnej mediny do víl na koloniálnych predmestiach a k moru. Neskôr tu bývali chudobní ľudia, ktorí nemali peniaze ani záujem udržiavať stropné maľby, štukatúry či kachličky. 50. roky so sebou priniesli plány na zbúranie veľkých častí mediny, to však obyvatelia starého mesta nedopustili. Dnes sídlia v zrekonštruovaných domoch múzeá, reštaurácie, a luxusné kancelárie. Medina žije ďalej.08-22_Poklady sveta IV._01[(028609)18-09-32] V Tunise sa už schyľuje k večeru. Volanie muezína ukončuje deň, a s ním aj pôst. Doma u Turkiovcov pomáha Romaisa svojej mame. Prípravy na večeru sú v plnom prúde, pozvaní sú aj priatelia a príbuzní. Konečne nadišla očakávaná chvíľa. Podáva sa fazuľová polievka, veľa jahňaciny, kuskus, a niekoľko druhov sladkých dezertov. Po večeri sa Mohamed vyberie do kaviarne. Počas ramadánu sa noc mení na deň. Pri stánkoch so sladkosťami vládne tlačenica, do mediny prúdia zástupy ľudí z celého Tunisu. Zastrešenými uličkami prechádza procesia prívržencov sufizmu, ich rytmický spev sa vystupňuje až do tranzu, aby sa tak priblížili Alahovi. Mohameda to láka do centra souku, kde sídlia výrobcovia čiapok. Z uličiek tržnice sa teraz stala jedna veľká kaviareň. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa porozprávali, počúvali hudbu, a vypili si kávu alebo čaj. Večery počas ramadánu často spríjemňujú vystúpenia tradičných hudobných skupín. Vodná fajka, zvaná “shisha”, je neoddeliteľnou súčasťou takýchto večerov. Ide o starú tradíciu z čias Turkov. Mohamed sa teší, že môže fajčiť aspoň večer. Shishu si objednávajú takmer všetci muži, a aj poniektoré ženy. Počas ramadánu je každý večer v medine veľkou bujarou slávnosťou. Tuniská medina je, tak ako kedysi, živým islamským mestom. A neplatí to len počas ramadánu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.