GENERÁCIA ZEM MIESTO PRE ŽIVOT

By | marec 2, 2016

Vyše 3 a pol miliardy obyvateľov v súčasnosti žije v mestách a veľkomestách, čo v roku 1970 predstavovalo celkový počet populácie na Zemi. Po prvý raz v dejinách ľudstva býva v mestách vyše polovica populácie. Betónom sme pokryli takmer 4 milióny kilometrov štvorcových. Ako by to vyzeralo, keby sme všetky veľkomestá postavili vedľa seba? Skúsme si na chvíľku predstaviť, čo by sme videli. Nespočetné mrakodrapy a hory panelákov a domov by sa tiahli ďaleko, kam len oko dovidí. New York by susedil s Londýnom, Paríž s Tokiom. Vzniklo by rozsiahle, obrovské veľkomesto. Znie to neuveriteľne, ale aj keby sa všetky mestské oblasti na svete spojili do jedného, pokrývali by len jedno percento zemského povrchu. Inými slovami, vyše polovica z nás žije na ploche veľkej asi ako polovica Austrálie. Vo veľkomestách sa musia budovy navrhovať tak, aby sa do nich všetci vtesnali. Hongkong v súčasnosti patrí medzi najhustejšie osídlené mestá na svete. Stavitelia tu úspešne premieňajú oblohu na byty, a tak dnes takmer 3 milióny Hongkončanov bývajú aspoň na 14 tom poschodí. Toľko obyvateľov žije v celom Chicagu, treťom najväčšom meste Spojených štátov. Predstavte si, ako bývanie v oblakoch asi vyzerá. Nečudo, že Hongkong často označujú za mesto s najvyššími obytnými budovami na svete. Veľa ľudí a málo miesta. Mesto nemalo inú možnosť, len stavať do výšky. Architekt Jonathan Solomon je najuznávanejším odborníkom na vertikálne bývanie na svete. Hongkong akoby ani nemal zem. Mesto sa začalo budovať na strmých svahoch a na pôde navozenej z mora. Nahusto postavané budovy značne sťažujú premávku, autobusovú dopravu a rozvoj infraštruktúry. Hongkong v podstate vyzerá ako Manhattan. Rozdiel je len v tom, že stojí na 45 stupňovom svahu. Na ulici Qeen s Road si na prízemí privoláte výťah. Vyveziete sa na 17. poschodie a znovu sa ocitnete na prízemí. Tentoraz na ulici Kennedy Road. Hongkong je jediným mestom na svete, v ktorom väčšinu života môžete prežiť bez toho, aby ste sa vôbec dotkli zeme. Tradičnú “zem” nahradili trojrozmerné pešie zóny, ktoré sú poprepájané a vytvárajú jednu veľkú sieť. Pohyblivé schody, výťahy, či nadchody, kľučkujú pomedzi vysoké budovy. Z nákupného centra môžete prejsť do hotelového vestibulu, z firemnej veže vyjsť rovno do verejného parku. Skrátka prejsť niekoľko kilometrov bez toho, aby ste sa dotkli skutočnej zeme. Možno to pôsobí nezvyčajným dojmom, no ľudia sa sem aj tak neprestávajú sťahovať. Počet prisťahovalcov sa dokonca každý rok zvyšuje. Ostrov Ap Lei Chau patrí medzi najhustejšie obývané štvrte v meste. Rodina Yin Yin Tchongovej býva vo výške 70 metrov nad zemou. Hore a dolu, hore a dolu. Jej deti poznajú len život vysoko v oblakoch. Máme tu dve veľké sídliská. Toto sa volá Yue On Court. Sú tam obchody, obvodný lekár, pošta. A tam poniže máme dve školy, do ktorých chodia aj moje deti. A rovno pod nami máme ihrisko. Vertikálne bývanie si vyžaduje disciplínu. V Hongkongu je priestor vzácny, lebo je ho málo. Musíte si na to zvyknúť, kupovať menej vecí a nepotrebné vyhodiť. V západných krajinách zbytočnosti odkladajú napríklad na povalu alebo do garáže. V Hongkongu sa dá žiť len nad zemou. Všetky budovy sú postavené do výšky. Kamkoľvek idete, musíte vyjsť hore. Už sme si na to zvykli.02-04_Generácia Zem[(019811)07-59-53] V každom z týchto blokov žije tisíc ľudí a na tomto sídlisku je ich až 20. To znamená, že v okruhu 800 metrov je na sebe naskladaných 20 tisíc obyvateľov. A to hovoríme len o jednom meste. Stovky miliónov ľudí na svete sa tlačí v mestách, ktoré sa ťahajú k nebesám. Dejiny vzniku vysokých stavieb sa začali písať už veľmi, veľmi dávno. Bezmála 4 tisíc rokov držala Veľká pyramída v Gíze s výškou 140 metrov rekord najvyššej stavby sveta. Až v 14. storočí tento rekord prekonali stavitelia v malom britskom mestečku. Lincolnova katedrála má celkom odlišnú konštrukciu. Stredovekí stavitelia sa snažili použiť čo najmenej kameňa. Použili ho len na stavbu základnej nosnej kostry katedrály. Z kameňa vytvorili masívne stĺpy, ktoré dvíhajú do výšky ťažké lomené oblúky a gotické rebrové klenby. Práve vďaka vysokým stĺpom sa katedrála vypínala do vtedy nepoznanej výšky. Veľkú Cheopsovu pyramídu tromfla vďaka trom neobyčajne vysokým vežiam stojacim na jej vrchole. Najvyššia veža merala až 80 metrov. Navýšila spodnú časť katedrály na dvojnásobnú výšku a vytvorila tak nový svetový rekord. Hoci sa vežičky o vyše 200 rokov počas búrky zrútili, vďaka nim Lincolnova katedrála prevýšila Cheopsovu pyramídu o 14 metrov. Na stavbu ešte vyšších budov sme potrebovali celkom nový stavebný materiál. Oceľ. Eiffelova veža vznikla ako dôsledok priemyselnej revolúcie a Lincolnovu katedrálu svojou výškou prekonala takmer dvojnásobne. V roku 1930 sa najvyššou budovou na svete stal Chryslerov mrakodrap s oceľovou konštrukciou. Už o rok ho na druhé miesto posunul mrakodrap Empire State Building, pri ktorom sa využila rovnaká stavebná technika. O ďalší významný medzník sa v roku 1972 postaralo elegantné a vysoké Svetové obchodné centrum v New Yorku. O niečo neskôr vyrástla v Chicagu Searsova veža. Vďaka preskleným stenám upevneným na oceľovú konštrukciu boli tieto budovy presvetlené. Na výstavbu dvojice mrakodrapov Petronas Towers v Kuala Lumpur sa použila z vonkajšej strany oceľ so sklom a vnútornú kostru tvorí betónový základ, vďaka čomu je konštrukcia ešte pevnejšia a mrakodrapy už nemusia mať škatuľovitý tvar. Premenili sa na tvarovateľné sochy. Tchaj pej 101 bol prvou stavbou na svete, ktorá presiahla magickú hranicu pol kilometra. Kto by si bol vtedy pomyslel, že môžeme vystúpiť ešte vyššie. Ale tu, na dubajskej púšti, sa z piesku do výšky dvíha nová budova. Prvý mega mrakodrap na svete. Volá sa Burdž Chalífa alebo Chalífova veža. Týči sa do výšky vyše 800 metrov nad zemou. V súčasnosti je najvyššou budovou na svete. Pri stavbe prvého mega mrakodrapu museli stavitelia vyriešiť problémy, ktoré sa doposiaľ zdali nezdolateľné a použiť celkom novú stavebnú techniku. Burdž Chalífa má nosnú kostru celú vystuženú oceľobetónom. Počas výstavby bol tekutý betón uložený v kontajneroch s ľadom, aby na púšti nestvrdol. Následne ho dvíhali do výšky neuveriteľných 600 metrov. Celková výška veže najvyššej budovy sveta prekonala predošlý rekord o ohromujúcich 320 metrov. Vežu postavili pomocou hrubej sily, ale aby vydržala stáť dlhé roky, projektanti museli bojovať so silným púštnym vetrom. Hoci nás jej dokonalosť neprestáva fascinovať, má jednu chybičku krásy. Okná nevydržia dlho čisté. Predstavujeme vám umývačov najvyššie umiestnených okien na svete. Tento špeciálny tím pri práci dennodenne visí stovky metrov nad zemou. Tá výška ma stále udivuje a občas sa musím uštipnúť, aby sa mi z toho nezatočila hlava. Johnny Salvador vedie tím 15 tich prvotriednych horolezcov, ktorí pri umývaní 24 tisíc okien na mrakodrape dennodenne popierajú zákon gravitácie. Musíte byť v dobrej fyzickej i psychickej kondícii, pretože kedykoľvek sa môže niekto zľaknúť a ohroziť celý tím. Ak sa niekomu zasekne lano, ostatní mu musia pomôcť. Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa spočiatku nebál liezť po najvyššej budove sveta. Úprimne povedané, mal som veľký strach, ale tu by sa bál každý. Pri umývaní musí tím rátať aj s nepredvídateľným vetrom, ktorý môže vytvoriť vzdušný vír. Čím vyššie sa štverajú, tým je vietor silnejší. Nadmerne vysokým budovám prekvapivo nehrozí, že by ich vietor odfúkol, ale vsal. Keď do nich vietor naráža, vytvára slabé vzdušné víry, zvané “sekundárne savé víry”, ktoré tlačia na niektoré časti budovy. Ak sa ich na stene spojí viac, teoreticky by mohli mrakodrap nebezpečne rozhojdať zo strany na stranu. Ako to, že sa to v Dubaji nestane? Vďaka šikovnej práci projektantov, ktorí mrakodrap vytvarovali a dodali mu zaujímavé krivky a uhly, takže rozbíja púštny vietor a zabraňuje mu tak vytvárať nebezpečné víry. Umytie všetkých okien na mrakodrape potrvá Johnnyho tímu 3 mesiace, počas ktorých dennodenne riskujú svoje životy. Moji chlapi sú veľmi odvážni. Pre mňa sú hrdinovia. Sú mi ako bratia, som na nich veľmi pyšný. A tiež som pyšný na to, že som zodpovedný za umývanie okien na tejto slávnej budove. Najvyššia stavba na našej planéte dokazuje, že ak si človek niečo zaumieni, dosiahne to. Za posledných 30 rokov vyrástlo z púštneho piesku 150 mrakodrapov. Ten najvyšší z nich premenil niekdajšiu rybársku dedinku Dubaj na metropolu s vyše dvomi miliónmi obyvateľov. Stáť na vrchu najvyššej budovy sveta je neskutočný pocit. Nedá sa to opísať. Keď som zvrchu zakričal, cítil som sa ako pán sveta. Mrakodrap Burdž Chalífa, a s ním aj celý Dubaj, priťahuje pohľady návštevníkov z celého sveta ako magnet. Dnešné deti sa rodia do sveta, ktorý sa neskutočne rýchlo mení. Tento chlapček sa narodil 31. októbra 2011. Podľa odhadov OSN v tento deň ľudstvo prekonalo hranicu 7 miliárd. Takže tento chlapček môže tvrdiť, že sa narodil ako 7 miliardtý človek na Zemi. Dá sa hovoriť o najdramatickejšom raste populácie v histórii. Ak by ste chceli nahlas narátať do 7 miliárd, trvalo by vám to vyše 200 rokov. Prispôsobovanie sveta našim potrebám sa nezaobíde bez zmien. Ale v jednej krajine sa odohrávajú až neuveriteľne rýchlo. Ak chcete mať výhľad na žeriavy, bývať v krajine, v ktorej je vyliateho najviac betónu na svete, alebo byť svedkami najväčšej a najrýchlejšej migrácie v dejinách ľudstva, vyberte sa do Číny. Vitajte v Šanghaji, v jednom z najväčších čínskych miest. Jeho panoráma je šíra, vzrušujúca a futuristická, hoci ešte pred 20 timi rokmi tu takmer nič nebolo. Jednému mužovi sa podarilo zachytiť drastické premeny, akými mesto prechádzalo. Posledných 20 rokov Yao Jin Lien každých 6 mesiacov vystúpil na mrakodrap Oriental Pearl Tower, aby zdokumentoval nové zmeny. Som horlivý fotograf. Verím v silu fotografií, lebo verne zachytávajú našu históriu. Rozhodol som sa preto, že zachytím všetky nové stavby a zmeny v tejto štvrti. A vybral som si tento mrakodrap. Pán Lien začal fotografovať v roku 1993. Vtedy bol tento mrakodrap najvyšším v Šanghaji a poskytoval najlepší výhľad na štvrť Pchu tung, v ktorej vyrastal. V Pchu tungu som študoval, pracoval a oženil sa. Túto štvrť dobre poznám a veľmi som si ju obľúbil. Kedysi v starom meste ležali len nízke domy. Popri rieke stáli lodenice, továrne a skladiská. Za 20 rokov sa štvrť zmenila na nepoznanie. Som nesmierne hrdý na to, že som tento proces osobne zažil a mohol ho zaznamenať. Tieto fotografie slúžia ako neoceniteľný doklad ľudskej schopnosti meniť svet. Očividne na to stačí len pevná vôľa a pár stoviek tisícov robotníkov. Masívna migrácia čínskych vidiečanov do miest začala zhruba pred 30 timi rokmi. V súčasnosti sa do Šanghaja každý týždeň prisťahuje 10 tisíc migrantov. Takéto rýchle zmeny postihujú celú Čínu. Odhaduje sa, že počas nasledujúcich 10 tich rokov do miest poputuje okolo 350 miliónov obyvateľov, teda ešte viac, než v súčasnosti žije v celých Spojených štátoch. Ak im chce Čína poskytnúť domov, musí čo najskôr postaviť nepredstaviteľné množstvo príbytkov. Istá stavebná firma z južnej Číny tvrdí, že 30 poschodový panelák dokáže postaviť za necelé 3 týždne. Ich tajomstvo spočíva v prefabrikácii čo najväčšieho počtu dielov vo fabrike. Je to ako kupovať demontovaný veľkorozmerný nábytok. Túto budovu dokončíme do 15 tich dní. O necelé 2 týždne táto firma plánuje dostavať panelák vysoký ako Big Ben v Londýne. Toto je stropný nosník, ktorým sú vedené elektrické káble. Ďalej tu máme klimatizáciu, vodovodné potrubie a protipožiarnu ochranu. Všetko je dopredu pripravené, aby sa ušetril čas. Keď jednotlivé časti dorazia na stavenisko, treba ich rýchlo vložiť na správne miesto. 200 robotníkov pracuje vo dne v noci v troch zmenách. Ďalšia noc, ďalšie podlažie. Po siedmich dňoch robotníci dokončili 18 podlaží, asi 60 metrov z celkovej výšky budovy. Nielenže treba budovu postaviť neuveriteľne rýchlo, ale treba rátať aj so zemetrasením so silou 9 stupňov Richterovej stupnice. Za neuveriteľné 2 týždne narástol panelák, ktorý poskytne bývanie vyše 1 000 obyvateľom. Čína je na takéto prevratné stavebné techniky odkázaná. Rýchla migrácia do miest jej nedáva inú možnosť. Každý týždeň je v mestách dopyt po približne 100 nových výškových budovách. Za posledných 30 rokov sa mestá rozpäli do enormnej šírky. V roku 1970 len v dvoch mestách na planéte žilo viac než 10 miliónov obyvateľov. Dnes ich je celkovo 21. Naša budúcnosť stojí na rozvoji rozsiahlych mestských oblastí a na našej schopnosti udržať metropoly pri živote uspokojením dopytu po nových výškových budovách. Hlavné mesto Mexiko má obrovský problém s udržaním čistoty. Dôvod? Vzniklo na nesprávnom mieste. Mesto obkolesujú sopky a postihujú ho časté zemetrasenia. Podľa profesora Ho Hei Leboratera ho sužuje ešte závažnejší problém. V ruke držím kamennú misku, akú Mexičania používaniu na prípravu salsy. Predstavte si, že táto miska je Mexická kotlina a jej lem sú pohoria. A tu dole leží Mexiko. Stojí na pôde obsahujúcej veľké množstvo vody. Prví obyvatelia sem prišli pred 2 000 rokmi a postavili si obydlia vedľa jazera. Dnešné hlavné mesto leží na dne tohto jazera. Táto nešťastná poloha má veľké nevýhody. Pôda v Mexiko City obsahuje trikrát viac vody ako zeminy. Ak chceme, aby mesto ďalej fungovalo ako má, musíme odsať aspoň 70 percent vody. Tým sa však hlina stláča a mesto začína klesať. Asi polovica Mexiko City sa už prepadá. Ako hlavné mesto klesá, postupne sa mení na obrovskú džungľu plnú zvlneného betónu, prepadnutých budov a ciest. Niektoré klesajú, iné zasa nie. Pod jedným z najvýznamnejších symbolov mesta, Pamätníkom nezávislosti so sochou anjela, sa zem prepadla natoľko, že sa muselo dostavať ďalších 14 schodov. Počas 20. storočia Mexiko v niektorých štvrtiach pokleslo o neuveriteľných 9 metrov. Pre porovnanie: Benátky klesli len o 17 centimetrov, čo je približne 50 krát menej. Pokles je v uliciach hlavného mesta zjavný, ale skutočné problémy ležia pod zemou. Súčasná kanalizácia, ktorá odvádza odpad z mesta, je nedostatočná. Postupne klesá hlbšie, otáča tok odpadu a vracia ho do mesta. Ak sa s tým nič nespraví, hlavné mesto sa utopí vo vlastných splaškoch. Kým sa neskončia práce na novej kanalizácii, musí situáciu zachraňovať profesionálny potápač Julio, ktorý má snáď najšpinavšiu prácu v Mexiku.02-04_Generácia Zem[(054060)07-59-57] Niektoré tlakové stanice, ako táto v hlavnom meste, tlačia odpad hore kopcom. Čerpadlá sa však často upchávajú, a tak sa Juliov tím musí ponoriť do splaškov a vyčistiť ho ručne. Kedysi nás bolo 11, ale niektorí kolegovia sú už na dôchodku, alebo šli inam. Za nedostatkom uchádzačov očividne stojí nebezpečný a nechutný charakter tohto povolania. Naša práca je nebezpečná. Nevidíme, nevieme, čo nás tam dole čaká. Musíme postupovať opatrne. Niekto to však urobiť musí. Juliovou dnešnou úlohou je skontrolovať obrovské čerpadlo, ktoré odsáva odpad von z mesta. Ak sa čerpadlá upchajú, môžu splaškami zaplaviť mesto. Môžu zaliať niektoré štvrte v meste. Musíme ich preto prečistiť, aby pracovali správne. V hlavnom meste Mexika tekutý odpad z priemyselných fabrík, domov, dokonca aj z nemocníc, odteká do jednej stoky. Obrovské čerpadlá sa preto pravidelne upchajú. Ideme sa ponoriť do čiernych vôd. Skontrolujeme, či čerpadlá pracujú ako majú. Pri potápaní do jedných z najtoxickejších splaškov na svete musí byť človek pripravený na všetko. Dole! Ešte viac. Nie, nie, nie! Spúšťaj ma pomaly. Ešte trochu nižšie. Dnes stála v ceste obyčajná konská hlava. Pod Mexikom je vyše 177 kilometrov kanálov a len dvaja odvážni muži sú ochotní sa do nich ponoriť. Ručné čistenie zapchatých čerpadiel je však zastaraným riešením problému, ktorý sa v rozrastajúcom meste stále zhoršuje. Mexiko City našlo modernejšie riešenie. Či už vlastníte dom alebo spravujete mesto, každý stavbár vám potvrdí, že sa nezaobídete bez dobrej žumpy alebo kanalizácie. A Mexiko to už pochopilo. Prišlo s moderným riešením, hodným 21. storočia. Toto je najväčšia kanalizácia a splaškové odpadové potrubie na svete. Keď ho dokončia, bude merať vyše 62 kilometrov a odvádzať 150 metrov kubických splaškov za sekundu. Inými slovami, ak by naraz spláchlo záchod 150 tisíc ľudí, splašky bez problémov odvedie. Vo dne v noci v tuneli vŕta 6 tunelovacích raziacich strojov. Ide o dokonale zladený proces, pri ktorom sa potrubie denne predĺži o 75 metrov. Tento stroj nie je hocijaká vŕtačka, ale priam továreň na výrobu kanalizácie. Pracuje na rovnakom princípe ako dážďovka. Ryje smerom dopredu a zadok vlečie za sebou. Odsunutú zem nahradia betónové platne, ktoré sa uložia na správne miesto a priskrutkujú k sebe. A tunel je hotový. Po celej planéte pod zemou pracuje vyše 300 podobných obrovských strojov, ktoré pomaly pretvárajú náš svet. V švajčiarskych Alpách vytvorí najdlhší tunel na svete dôležitú dopravnú tepnu v Európe. V Londýne si razí cestu z východu na západ nová železničná trať Crossrail, ktorá bude denne prevážať milióny Londýnčanov. Pod New Yorkom budujú najväčší stavebný projekt v dejinách mesta, ktorého výsledkom bude moderné vodovodné potrubie. Pod zemou i na zemi si pretvárame planétu tak, aby uspokojila potreby zvyšujúceho sa počtu obyvateľov. Asi najvýnimočnejší podzemný stavebný projekt nájdeme pod ulicami najväčšieho mesta na svete. Tokia. Je historicky najväčším mestom a žije v ňom vyše 36 miliónov obyvateľov. Základy Tokia položili pred 500 rokmi na východnom pobreží Japonska najmä kvôli jeho strategickej polohe pre obchod a poľnohospodárstvo. Mesto malo veľké výhody. Hlboký prístav, či prístup k pitnej vode z troch veľkých riek. Odvtedy sa však rozrástlo do šírky o takmer 18 tisíc kilometrov štvorcových a rieky s prístavom sú mu aj na príťaž. Ako sa mesto rozrastalo, mestskí projektanti postavili obrovské betónové bariéry, aby ochránili mesto pred povodňami. Na istý čas to stačilo, ale čím viac plôch pokrývali betónom, tým ostávalo menej pôdy schopnej vsať dažďovú vodu. Profesor Akira Karamora študuje rastúce povodňové nebezpečenstvo v Tokiu. Kedysi bola zem takáto priepustná. Všetka dažďová voda do nej vsiakla. Dnes ju prikryl asfalt, betón, strechy a tak ďalej. Dážď steká teda na ulicu do kanalizácie a takisto do riek. Keďže prebytková voda steká priamo do tokijských umelo vytvorených riek, napĺňajú sa oveľa rýchlejšie než v minulosti. Ale to nie je všetko. Tokio navyše leží priamo v tajfúnovej oblasti. Počas najsilnejších búrok tu môže za hodinu napadnúť toľko zrážok, koľko v celom štáte New York za mesiac. Pre veľkomesto ako Tokio to môže mať ničivé následky. Ak násyp nie je dostatočne silný, pri silných zrážkach sa hrádza môže pretrhnúť a všetka voda sa vyleje do centra mesta. Ak sa mesto ocitne pod vodou, zničí to celú infraštruktúru. Znie to ako scenár z katastrofického filmu. Našťastie, Japonci nesedia pokojne so založenými rukami. Zvonku to tak možno nevyzerá, ale niekde za týmito sklami sa ukrýva jeden z najväčších stavebných projektov na Zemi. Realizovali ho približne 30 rokov. Tento vstupný tunel vedie k sieti piatich monumentálnych rezervoárov, ktoré dokážu uskladniť obrovské množstvo dažďovej vody. Spolu tvoria najväčší obranný systém proti záplavám na svete. Len samotná nádrž je taká veľká, že by sa do nej zmestil raketoplán aj s pomocnými raketovými motormi. Každá z nich uskladní milióny litrov povodňovej vody, ale v porovnaní s tým, čo nás čaká na konci tunela, vyzerajú ako myšacie dierky. Toto je taiseido, teda po japonsky “katedrála”. Práve vďaka nej je tento projekt výnimočný. Jej úlohou je riadiť odtok vody. V podstate ide o obrovskú cisternu alebo nádrž, ktorá reguluje a uvoľňuje enormný tlak vody, ktorý sa tu nahromadí. Keď sa naplní, vypustí vodu do riek. Táto gigantická jaskyňa je kľúčom k záchrane Tokia pred potopou. Nie je len oslavou staviteľských zručností, ale aj ľudskej schopnosti skrotiť prírodné živly. V súčasnosti máme k dispozícii vyspelé technológie, pomocou ktorých dokážeme vytvoriť aj takúto mohutnú stavbu. Vďaka nej môžeme pokojne spávať, lebo záplavy nám nehrozia. Vodné hospodárstvo je len jedným z problémov, ktorým čelia veľkomestá.02-04_Generácia Zem[(036817)07-59-55] Na celom svete dochádza k masívnej migrácii. Každý deň sa do veľkomiest sťahujú státisíce občanov a niektorí žijú v otrasných podmienkach. V Caracase žije v slumoch až polovica obyvateľov. V Bombaji je iba v 6 tich percentách celej rozlohy mesta natlačených vyše 6 miliónov obyvateľov. A v Lagose žije v slumoch až 70 percent ľudí, čo z nich robí najväčšie slumy na svete. Celkove dnes žije v slumoch vyše jedna miliarda ľudskej populácie. Tu v Brazílii chudobné štvrte nazývajú favely. V druhom najväčšom meste krajiny vyrástli všade. V Riu ich je vyše 700 a odhaduje sa, že v nich býva asi 1,5 milióna obyvateľov, čo je viac, než žije v celom texaskom Dallase. Dennodenne si tisíce rodín zväčšujú svoje príbytky aspoň o pár tehál, či škridiel. Favely sú preto čoraz preplnenejšie. Vo všeobecnosti sa na favely, na slumy, pozerá ako na mor, jazvu, problém. Bývalý novinár Bob Nadkarni odišiel z Británie pred 20 timi rokmi. Keď vkročil do Ria, pohľad na slumy mu vyrazil dych a rozhodol sa, že si tu postaví hotel. Prídete sem a hneď tu máte kopec priateľov. Aha! Počas tých rokov bol svedkom pozoruhodných zmien. Za posledných 20 rokov došlo k ekonomickým zmenám. Tí najchudobnejší sa odrazili od dna. Majú si za čo kúpiť stavebný materiál a stavajú si tehlové príbytky, ktoré sú trvácnejšie. So zvyšujúcou sa životnou úrovňou vo favelách sa zlepšoval aj postoj mesta k jej obyvateľom. Po obrovskej expanzii populácie v chudobných štvrtiach si mesto uvedomilo, že ekonomike viac prospeje, ak im podá pomocnú ruku, než aby sa snažilo ich vysťahovať a vyhubiť. Preľudnené slumy tvoria samé úzke ulice a nekonečné schody. Prakticky v nich nie je miesto na vybudovanie cestnej siete. Presun miestnych obyvateľov do centra bol kedysi taký zdĺhavý, že bolo takmer nemožné nájsť si prácu. Museli chodiť pešo a navyše sa vyhýbať nebezpečným uliciam. A tak sa mestská rada rozhodla, že občanom z chudobných štvrtí uľahčí presun do centra. A pripravila pre nich prekvapenie. Postavila im najväčší mestský lanovkový systém na svete, ktorý umožnil obyvateľom z chudobných štvrtí rýchly a jednoduchý prístup k zvyšným častiam mesta. Mesto verí, že investícia sa vyplatí a zmení ľuďom životy. Stavba lanovky sa však nezaobišla bez ťažkostí. Domy vo favelách sú postavené veľmi blízko seba. Stavbári museli ťahať káble opatrne ponad strechy a následne ich zdvihnúť do výšky vyše 30 metrov. Prístup do mesta znamená pre obyvateľov slumov bránu k peniazom, práci a lepšej životnej úrovni. Hoci lanovku spustili do prevádzky len v roku 2011, štvrť sa už vďaka nej začala meniť. Naša favela je veľmi cenná, pretože leží blízko centra a navyše ponúka neskutočne krásny výhľad. Treba z toho vyťažiť maximum. Ktovie, možno sa raz stane vyhľadávanou mestskou štvrťou pre bývanie. Takto sa náš svet zmenil len za tri desaťročia. Čo nám to našepkáva o budúcnosti? Stačilo len 30 rokov a najväčšie mesto, aké kedy uzrelo svetlo sveta, sa trojnásobne zväčšilo. Predchádzajúca generácia by si niečo také nevedela predstaviť. V budúcnosti však bude veľkomiest, ktoré prekročia hranicu 30 miliónov obyvateľov, stále pribúdať. Ukázali sme si, ako asi budú vyzerať. Vysoké mega mrakodrapy sa pokúsia čo najlepšie využiť miesto nad zemou a obrovské tunely nám otvoria priestor pod ňou. Zdá sa, že ľudská vynaliezavosť a schopnosť pretvárať našu planétu nemá hraníc. Mestá však netvoria iba tehly a betón, či oceľ a sklo. Nachádza sa v nich niečo oveľa dôležitejšie. My, ľudia. Zo dňa na deň sa stále rozvíjame a množíme. Stali sa z nás mestské tvory a vybrali sme si budúcnosť, v ktorej nekraľuje príroda, ale človek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.