DREVENÝ KOSTOLĺK V URNES – DREVO ZO STROMU YGGDRASIL

By | august 24, 2016

NÓRSKO Na oltári dreveného kostola v Urnes stojí svietnik v podobe vikingskej lode. Ide o stredoveké kováčske dielo len o čosi mladšie ako sám kostol. Stojí tu už takmer 800 rokov a každý deň ho mohol ktosi ukradnúť. No keďže sa tak nestalo, patrí dnes k najkrajším svedectvám o krajine fjordov, kde až donedávna neboli žiadni zlodeji. To, že ho nik neukradol je jedna vec, ak však pred týmto svietnikom chvíľku zotrváte, ľahko odhalíte jeho pôvodný zmysel. Pobudnúť tu v pokojnom rozjímaní je spôsob, ako si krok za krokom získať srdce dreveného kostolíka a zároveň mu otvoriť to svoje. Deväť sviec na člne naznačuje, že svetlo kresťanstva prišlo do Nórska na člne. Na člne, to nikoho veľmi neprekvapí.08-23_Poklady sveta IV.[(014878)17-41-15] Do Nórska prichádza všetko na člne. Tovar, ľudia, vojny a možno i zlodej, ktorý jedného dňa ten svietnik predsa ukradne. Všetko sa sem dováža loďami. Kompa neúnavne premáva hore dolu. Na jeseň, v zime a na jar priváža domov deti zo školy. V lete je zas plná turistov, ktorí chcú vidieť najstarší drevený kostolík v Nórsku. S člnom, ktorý priviezol do Nórska Kristovo posolstvo to však predsa len bolo trochu zvláštne. Na palube neviezol misionárov, ale krutých lúpežníkov. Šlo o vikingskú loď. V roku 793 vstúpili do tunajších dejín Vikingovia, keď prepadli anglický mníšsky ostrov Lindisfarne. Spustošili posvätný ostrov i kláštor a mníchov povraždili. Domov do svojich fjordov sa vracali s korisťou, krvou na rukách a prvými pochybnosťami, či konajú správne. Vtedy ich osvietilo. A to symbolizuje svietnik z Urnes. Vo svojej podstate je však nórske kresťanstvo vlastným importom. Neprišlo žiadne križiacke vojsko, rytiersky rád, ba ani ozbrojení misionári, a predsa Nórsko kristianizovali mečom. Podobne ako inde, aj tu bola totiž kresťanská viera zo štátotvorného hľadiska užitočnou ideológiou. Jeden Boh, jeden kráľ, jedna ríša. Bola to však ríša, ktorá sa dala ťažko ustrážiť. Rozvetvený Sognefjorden, pri ktorého vedľajšom ramene leží Urnes, sa tiahne až 200 kilometrov do vnútrozemia krajiny. Kto chcel ostať verný svetu početných germánskych bohov, ľahko si tu našiel nejakú odľahlú zátoku. Dediny a rodinné klany bolo treba na kresťanstvo obracať násilím a nútiť ich, aby stavali kostoly. Ak to neurobili, došlo k vojne. Aj kostolík v Urnes, či lepšie povedané jeho predchodca, vznikol zrejme takýmto spôsobom. Boli postavené stovky kostolov, a stovky pretrvali celý stredovek. Na každých 500 obyvateľov riedko osídlenej krajiny pripadal jeden kostol. Až v novoveku začali miznúť a dnes ich je sotva 30. Tieto kostoly sa označujú termínom Stavkirke. Čo to však znamená? Na rozdiel od zrubových stavieb, ktoré sa objavili až neskôr, brvná v stenách stoja zvisle a strecha spočíva na stĺpoch alebo podperách. V najstarších stavbách stĺpy a podpery zapúšťali do zeme. Budova získala stabilitu, bola však vystavená pôsobeniu pôdnej vlhkosti. Vydržala 200 či 300 rokov, ale nie celé tisícročie. Pod kostolíkom sa našli diery po stĺpoch prinajmenšom jedného kostola, ktorý tu stál pred ním. Súčasná stavba pochádza z obdobia okolo roku 1130. Je najstarším zachovaným dreveným kostolom na svete, nezodpovedá však našim predstavám o škandinávskych kostoloch. Na strechách nenájdeme žiadne dračie hlavy. Z technického hľadiska patrí k najdokonalejším stavbám toho typu. Jej základom je rámová konštrukcia, ktorú od vlhkej pôdy izolujú kamenné základy. Nosné prahy, na ktorých stoja steny kostola vyčnievajú na všetkých stranách popod veľké nosníky stien. Tie sú v rohu zapustené do seba a pevne spojené s nosnými stĺpmi. Všetko do seba zapadá a kostol je stabilný sám osebe. Podobne ako loď. Drevené kostolíky opakovane natierali brezovým dechtom, ktorý drevu prepožičal vodoodpudivosť. Najmä na severnej strane, kam dopadá len málo lúčov slnka. Sú preto čierne a šupinaté. Tieto kostoly nevoňajú kadidlom, ale drevom a brezovým dechtom. Tí, čo pri takomto kostolíku bývajú, poznajú ten pach už od svojho krstu. Tuto vidieť, ako stĺpy, ktoré podopierajú hlavnú loď spočívajú na nosných prahoch. Stoja tu už takmer 900 rokov. Koľko generácií ľudí prekročilo tieto prahy a dotklo sa rukami dreva týchto stĺpov? Hlavice stĺpov v Urnes sú vytvorené podľa vzoru románskych kamenných kostolov. Ide o špecifikum tohto kostolíka, ktorého predobrazy stoja v Ríme, Ravene, Avignone či Aachene. Hranaté hlavice sú na drevených stĺpoch cudzorodým prvkom. Keďže mali byť väčšie ako drevo, ktoré bolo k dispozícii, okraje k nim pripevnili drevenými klincami. Rezbárske práce možno vychádzajú z iluminácií raných írskych a škótskych mníchov. Práve tých, ktorí sa stávali obeťami vikingských prepadov. Medzi tajomnými symbolmi nápadne vyniká postava biskupa. Nech to bol ktokoľvek, ako biskup bol mužom Ríma, ktorého menoval pápež. Akoby stavitelia kostolíka chceli dať Rímu znamenie vo svojom ešte napoly pohanskom svete. No v temných kútoch stále prerážala na povrch stará viera. Stredoveké grafity na vnútorných stenách dokazujú, do akej miery boli ešte veriaci naklonení pohanskému svetu symbolov. Mnohí sa domnievajú, že Nóri definitívne vystúpili z predkresťanských temnôt až s reformáciou, teda po roku 1537. Svetlo! Zvolali osvietení pastori a nechali do stien kostola vyrezať čo najväčšie okná. Urnes prešiel viacerými zmenami, než väčšina ostatných kostolov. Zabudovali tu lavice a kazateľnicu, z ktorej prichádzali karhavé i povznášajúce slová. Kedysi ľudia bohoslužbu sledovali postojačky. V pološere alebo pri svetle sviečok.08-23_Poklady sveta IV.[(021638)17-41-16] Šlo o rituál, ktorého zmyslu celkom nerozumeli. Moderný človek, ktorého éra teraz nastala priložil ruku k dielu s rozumom. Keď reformátori strhli Mariánsky oltár na ľavej strane, ktorý bol pre nich ďalším reliktom z tmárskych čias, panenským kultom založeným na poverách, nevšimli si, že mal nosnú funkciu a celý kostol sa naklonil do strany. Narýchlo krížom cez loď upevnili podpery a aj pri tom napáchali ďalšie škody. Na kostolíku v Urnes je najvýnimočnejší portál a niekoľko dosiek z kostola, ktorý tu stál predtým. Bol starší len o sto rokov a nevie sa, prečo ho zbúrali. Pri stavbe nového kostola použili časti z pôvodného. Táto drevorezba je unikátom. Označenie “Štýl z Urnes” sa dnes vzťahuje na všetky stredoveké rezbárske práce s ornamentikou posplietaných zvieracích a rastlinných figúr. Na ľavej strane brány stojí bájne zviera. Možno jeden z mýtických jeleňov, ktoré podľa germánskej povesti žili v korune jaseňa Yggdrasil, ktorý prerastá všetkými svetmi. Jeleň sa zahrýza do krku draka či okrídleného hada, ktorý sa zas zahrýza do krku jemu. Hady sa živili koreňmi svetového stromu. Pokúste sa sledovať línie hada, ktoré sa zdanlivo strácajú medzi úponkami rastlín a ďalšími zvieratami. Tuto je jeho krídlo. Zatiaľ, čo telo sa ovíja samo okolo seba. A chvost spočíva na krku ďalšieho hada. Ten sa zahrýza do chvosta tretieho hada, ktorý je zahryznutý do akejsi vetvy, no pri bližšom pohľade zistíte, že aj tá dokáže hrýzť. Hady sa stromom Yggdrasil živia a zároveň sú jeho súčasťou. Napoly hadmi a napoly rastlinnými úponkami. Ide o boj veľmi pôvabnej bájnej bytosti, ktorá má rastlinné i zvieracie črty proti svetu hadov, Tú istú scénu nájdeme aj na západnom štíte, ibaže tu ju vplyvy počasia v priebehu stáročí natoľko poškodili, že sa dá sotva rozoznať. Aký je jej význam? A čo vlastne robí na kresťanskom kostole? Zrejme ide o znázornenie germánskej apokalypsy Ragnarök.08-23_Poklady sveta IV.[(029099)17-41-18] Keď jelene a hady stromu Yggdrasil začnú medzi sebou zápasiť, strom uhynie a svet zanikne. Prečo zbúrali starý, bohato zdobený kostol v Urnes? Určite nebol natoľko poškodený ani príliš malý. Možno azda práve pre to množstvo pohanských symbolov? Na jeho mieste postavili drevenú baziliku najrománskejšiu spomedzi všetkých drevených kostolíkov škandinávskeho typu. Ak sa chceli zbaviť pohanskej minulosti, prečo teda použili časti starého kostola? Chceli azda naznačiť, ešte nie celkom obráteným Vikingom, že došlo práve k tomu, čo predpovedala ich stará povesť? Starý svet zanikol, na jeho troskách povstal obnovený, omladený svet. Povesť nehovorila o tom, ako bude tento nový svet vyzerať. No stavitelia kostolíka v Urnes sa domnievali, že to vedia. Bol to svet vykupiteľa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.