Čierny Váh

By | august 5, 2014

Novozrekonštruovaný kostolík “Zvonica s hodinami,” ktoré majú jedinečný drevený ciferník, či tento pamätník palatína Jozefa, vnuka Márie Terézie, ktorý v tejto doline poľoval ešte v roku 1804. A na počesť jeho pobytu mu miestni osadníci postavili tento krásny monument. Možno už tušíte o ktorú dolinu ide. Áno, ide o dolinu Čierneho Váhu. Je to osada, ktorá má to čaro, že sa zachovala takmer v pôvodnej podobe. Jedinečná je v tom, že priamo v osade sa nachádza kostolík, ktorý je lesnícky, čo je na Slovensku rarita. Okolo kostolíka je lesnícky cintorín, kde pochovávali lesníkov a ich rodinných príslušníkov. A samozrejme celú atmosféru tohto miesta dotvárajú mohutné stromy a zurčiaci Čierny Váh z jednej strany, Ipoltica zo strany druhej. Som veľmi rád, že sa k tomuto zase vraciame, že sa nejaká pozornosť tomu venuje. Tento kostolík si to skutočne zaslúžil. Strecha bola nanič, pršalo dovnútra, bolo to zastarané. Tak je to skutočne pekne vynovené a robí to česť lesnému závodu. Tento kostolík je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a bolo treba nejakým spôsobom hľadať zdroje na opravu strechy. Vyšlo to vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja, programu cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika, ktorý je pre roky 2007 až 2013. Minulý rok sme podali projekt, tento vyšiel a tohto roku prebehla rekonštrukcia strechy. Je to pozoruhodné, že lesníci majú svoj vlastný kostol. Čo lesníkov viaže k tejto doline? Tieto lesy odjakživa patrili Hrádockému komorskému panstvu, ktoré malo záujem sa starať nielen po tej materiálnej stránke o svojich poddaných, zamestnancov, ale aj po tej duchovnej stránke. A nakoľko v týchto Čiernovážskych lesoch kedysi bolo veľa usadlostí, kde tí ľudia žili, tak vznikla aj taká prirodzená potreba vybudovať aj takýto duchovný stánok. ZNIE PIESEŇ: Horička, horička, varuj mi Janíčka! To bola ťažká, namáhavá práca a ako aj spievam, veľmi nebezpečná. Títo drevorubači, keď už po pracovnej dobe večer, keď si zajedli a pospomínali kadečo, ale hlavne spievali tie pesničky, poväčšine smutné. Nebol čas alebo príležitosť spievať niečo veselé. To nebola svadba, chlapi boli vyrobení. Pomodlili sa, zajedli a keď bol dobrý čas vonku, spievali si. A ja, ako chlapec, som im už sem tam zahral. Ale v prvom rade ťažká práca. A nebezpečná. Na každom strome niečo číha. Keď si nedal pozor, nejaké nedopatrenie, nejaká malicherná chvíľka a už bolo veľmi zle, tragédia. Aj preto sa sem lesníci z celého Slovenska z času na čas prídu pozrieť. Cintorín je prístupný celoročne. Okrem tých krásnych lesov by si zaslúžil pohľad a prísť sa pozrieť aj na toto miesto, kde je pochovaných veľa lesníckych generácií, a sú tu pochovaní aj rodičia mojich učiteľov, profesorov na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Veľmi rád by som bol, keby sa mládež vrátila opäť do hôr. Aby sa vrátila do lesa, aby to spolužitie bolo trošku lepšie. až tak veľmi kladne. Mládež sa nasýti diskoték a vráti sa tam, kde načerpáva aj sily. Ak vás návšteva v doline Čierneho Váhu zaujala, a máte chuť navštíviť aj Lesnícky kostolík, máme pre vás dobrú radu. Väčšinou sú kľúče uložené na správe, takže počas pracovných dní na požiadanie na lesnej správe, alebo tu, pri priehrade sú bytovky, kde býva pani Dunajská, ktorá je takým nepísaným správcom celého areálu. A u nej na požiadanie tieto kľúče nie je problém kedykoľvek, aj mimo pracovné dni si vyzdvihnúť. Pred štyrmi rokmi, Taká slávnosť, že bola táto zvonica opravená a už vtedy sa riešil ten projekt na opravu kostola, lebo tam bola strecha, ktorá sa prepadala. A patrí ku cti tým lesníkom, že sa postarali aj o toto. Takže nie len o zver a stromy, ale aj túto budovu kostolíka že sa postarali. Môže prechádzka Čiernovážskou dolinou obohatiť človeka, to spojenie prírody a človeka aj po tej duchovnej stránke? Ja si myslím, že áno. Keď som tu bol prvý krát, pre mňa to bola nielen romantika, že tu bolo krásne prostredie, ale človek tu v tej tichosti sa môže zamyslieť nad sebou, nad životom, ako ho žije, počuje šum stromov a tak ďalej. Môže porozmýšľať nad sebou. A toto je priestor, aj s tým kostolíkom, možno aj na zmenu života človeka, keď môže zažiť niečo také pekné. Chránený poľovný revír Nízke Tatry má obdobne, ako chránený revír Poľana, výmeru cez 20 000 hektárov. Je to najväčší revír na Slovensku. 06-08_11-15-01_STV2_tmag[(014911)21-39-37]Čiže jednoznačne Nachádza sa na severnej časti Nízkych Tatier, prakticky od Kráľovej hole až po Čertovicu, a organizačne na území troch lesných správ Lesov Slovenskej republiky. Teraz sa nachádzame v srdci revíru na lesnej správe Čierny Váh. Potom je to lesná správa Malužiná a lesná správa Liptovská Teplička. Všetky zhody, ktoré boli dnes predložené a ukázané, pochádzajú z jedného poľovného revíru Nízke Tatry. Sú tu zachované vzácne zložky flóry, fauny a z poľovníckeho hľadiska aj vzácne druhy šeliem. Čiže nestaviame tu pomníky tak, ako v okolitých krajinách, že bol ulovený posledný rys, posledný vlk, ale naopak, zaznamenávame vzrastajúci počet šeliem. Zo šeliem tu možno stretnúť medvede, vlky, rysy, líšky, jazvece i kuny. Z lesných kúr sa tu vyskytuje hlucháň, tetrov a jariabok, ktorých domovom sú hlavne lesné porasty na hornej hranici stromovej vegetácie. V tichých hlbokých dolinách žije srnčia, diviačia a jelenia zver, na ktorú je zameraná starostlivosť lesníkov. My sme prikrmovali momentálne v poľovnom revíri senom, silážou a samozrejme jadrom. Z jadra hlavne ovos, ten je primárny zdroj krmiva pre nás a potom vzhľadom na vysoký obsah bielkovín sme primiešali ešte slnečnicu a v závere aj sóju. Kvalitná trofej je odrazom dobrého zdravotného stavu zveri a prírodného prostredia. Nás zaujímalo, či podľa zhodov vedia poľovníci určiť vek jeleňa. Vek jeleňa odhadnúť zo zhodov je veľmi problematické a obtiažne. Dá sa to určiť zhruba na nejaké dva roky plus, mínus. tým je jeleň starší. Ďalší dôležitý aspekt je, ako je rozložená hmota toho parohu po celej jeho dĺžke. Čím je jeleň starší, tým je hrubší v spodných partiách a stráca vrchné partie, pričom v tých vrchných partiách začína postupne strácať aj vetvy. Čiže každý jeleň, ktorý je už prestarnutý, tak ide bodovo dole. Do 18. storočia boli lesy Liptova využívané len pre lov zveri a primitívne sa v nich vyrábalo stavebné a palivové drevo pre panstva, zemanov a poddaných. Od roku 2000 lesnícky obhospodaruje všetky štátne, a doposiaľ pôvodným vlastníkom neodovzdané lesy, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Lesníci vytvárajú aj vhodné prostredie pre turistiku. Je to veľmi bohatý región na turizmus. Ako vidíte, je tu prečerpávacia vodná nádrž Čierny Váh, kde je na veľmi vysokej úrovni rybné hospodárstvo, sú tu toky Ipoltice a Čierneho Váhu, tak isto veľmi obľúbené revíry pre rybárov. Samozrejme je tu cykloturistika, normálna turistika. Z pamätihodností je tu kostolík na Čiernom váhu, je prerobený cez eurofondy na cyklotrasu. Tá tiež začína prakticky tu, na Čiernom Váhu. Trasa vedie po pôvodnom telese Čiernovážskej železničky, čiže vlastne myšlienky, prečo otvoriť túto cyklotrasu nás viedli hlavne kvôli tomu, že chceme takouto formou spopularizovať bývalú Čierno vážsku železničku, minimálne jej trasu, ktorá už v súčasnosti neexistuje. A keďže lesná správa Čierny Váh, ako jedna zo správ odštepného závodu dlhoročne ťaží veľké množstvo kalamitného dreva, boli problémy s prevádzkou a hojnou návštevnosťou cykloturistov v priamej trase Liptovský Hrádok Liptovská Teplička, chceli sme z bezpečnostných dôvodov trasu nejako odkloniť. Vedľa cyklotrasy bola studňa na dopĺňanie vody pre parné rušne. Teraz je vynovená a esteticky dotvára cyklotrasu. Z bývalej Čierno vážskej železničky sa zachovalo iba torzo. Ja som bol veľmi potešený aktivitou práve lesníkov v oblasti prípravy výstavby cyklotrasy, pretože v rámci Žilinského samosprávneho kraja sa nachádza v lesných pozemkoch, na lesných cestičkách. pri budovaní nových cyklotrás v rámci kraja. Čo sa týka terénu, ako sami dobre vidíte, je to terén makadamový, čiže skôr je konštrukčne riešený na horské bicykle. Ale nakoľko je dobre zvalcovaný, môžu to byť aj cestné bicykle, Návštevníkov čaká počas absolvovania tejto trasy aj taký oddychový priestor, kde je postavený altánok, kde si môžu cyklisti počas tejto trasy oddýchnuť. Tie sklonové pomery sú dobré na to, že môže celá škála cyklistov, Cyklotrasu mnohí uvítali, pretože im uľahčí prechod frekventovaným úsekom medzi Čiernym Váhom a Benkovom. Predtým si museli dávať pozor na kamióny naložené drevom. V ostrých zákrutách to bývalo veľmi kritické. Keďže pretŕčajúca guľatina z áut mohla míňajúceho cyklistu ľahko zraniť. Škoda len, že trasa je taká krátka. Viac kilometrov by určite potešilo aj ostatných cyklistov. Napriek tomu boli mnohí veľmi spokojní. To je vynikajúca vec! Treba k takýmto akciám aby sa niekde nezarážali po baroch. Keď sú tie trasy takto pripravené, tak toho diváka, alebo účastníka to viac pripúta a ide to vyskúšať. Keď je to povyznačované, je to také atraktívnejšie. Je to pozitívne, pretože tých tratí je viac menej na Slovensku málo. Takže je fajn, že sa takéto niečo buduje aj do budúcna.06-08_11-15-01_STV2_tmag[(011924)21-39-35] Toto je fakt krásny kúsok a je tu história. Môžeme povedať a vysvetliť ľuďom, že tu išla železnička, máme sa čím pochváliť. Ozaj prekrásne to je! Priatelia, ten pán má úplnú pravdu, musím to potvrdiť. Pretože táto Čierno vážska dolina poskytuje neopakovateľné možnosti nielen pre cykloturistov, ale aj pre poľovníkov, rybárov a samozrejme aj pre peších turistov, ktorí sem prichádzajú objavovať kultúrne krásy, alebo samotnú prírodu. Je to pri obci Kráľova Lehota. Tieto dve rieky sa tu spoja a potom pokračujú na spoločnej púti pod názvom Váh až do Dunaja, viac ako tristo kilometrov. No a ja verím, tak si nájdete cestu aj vy nielen k lesníckej histórii, ale predovšetkým k prírode.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.