ČAROVNÉ MIESTA ZEME “SHETLANDY”

By | jún 28, 2015

Dnes zamierime na sever Európy. Kúsok od skalnatého škótskeho pobrežia ležia Shetlandy, skupina ťažko prístupných ostrovov, vystavených poryvom vetra a búrkam. Na tomto správnom území Škótska žije 22 tisíc ľudí, každú zimu im príroda predvádza svoju najdivokejšiu podobu. Jonathan Wills, ktorý nám Shetlandy predstaví, žije v strede tohto súostrovia a robí všetko pre jeho ochranu. Oscar Charlie je názov vrtuľníka pobrežnej stráže, ktorý ostrovania dobre poznajú a je pre nich synonymom odvahy a vernej služby. Oscar Charlie štartuje za každého počasia, pripravený na záchranné akcie na mori i v okrajových častiach súostrovia. Členmi jeho posádky sú aj Kieran Murray so synom. Neil Thomson žije na jednom z odľahlých shetlandských ostrovov. Fair Isle, ktorý je chráneným územím, obýva pevne zomknutá komunita mužov a žien. Tento izolovaný kúsok zeme pokladá Neil za svoje malé kráľovstvo. Až raz budete mať pocit, že máte vážne problémy, tak len príďte sem, a pozrite sa okolo seba. Poviete si: “To je nádhera!” Shetlandské ostrovy sú stratené v mori na severe Európy medzi Nórskom a Škótskom. Doráža na ne more a bičuje ich vietor. Tieto skalné steny tvoria hradbu na okraji členitého pobrežia. Kedysi Shetlandy pokrývali lesy, predpokladá sa, že vymizli v prehistorických dobách. Každú nádej na opätovné zalesnenie marí silný vietor a nespočetné množstvo oviec, na súostroví tak nenájdete žiadne stromy. Hoci Shetlandy tvorí viac než sto ostrovov, iba 16 je obývaných. Toto keltské územie je oceánskou symfóniou, skomponovanou zo spenených bielych vĺn a tmavých kopcov. Shetlandy ležia v rovnakej zemepisnej šírke ako južné Grónsko, v miestach, kde sa stretáva Severné more s Atlantikom. Vietor sa tu bije s pevninou a obloha s morom. Jonathan sa narodil v Anglicku, presťahoval sa sem, keď mal 5 rokov. Ostrovy mu otvorili svet legiend a tradícií. Jonathan, bývalý novinár a námorník, je aj spisovateľom, inšpiráciu čerpá z rôznorodého bohatstva svojho domovského ostrova Bressay. Dá sa povedať, že toto je stred môjho vesmíru, či prinajmenšom ho odtiaľto celý vidieť. Tamto je Bressay s malými domčekmi, kde som kedysi býval, vidieť aj známe historické miesta.06-28_Čarovné miesta Zeme III.[(034610)20-27-41] Tamto dole stál, myslím, prvý kostol na území Shetlandov z predvikingského obdobia, zasvätený Panne Márii. Zachovali sa z neho ruiny s krížovým pôdorysom. V ich blízkosti sa našiel Bressayský kameň s kresťanskými nápismi z obdobia raného stredoveku. Potom sem prišli Vikingovia, a všetkých pozabíjali. Šlo o genocídu. Nerozumiem, prečo Vikingov tak oslavujeme. Vikingovia sa zapísali do histórie, keď začiatkom 9. storočia pristáli na tomto skalnatom pobreží. Priplávali sem z neďalekej Škandinávie na svojich drakkaroch. V rýchlom slede obsadili ostrovy na severe Európy, Shetlandy v roku 802. V priebehu niekoľkých rokov, poznačených množstvom preliatej krvi a sĺz, si títo škandinávski bojovníci podrobili územie severného Škótska. Týmito prvými vikingskými vpádmi na kresťanské územie sa začalo dlhé obdobie pustošivých dobyvačných výprav v Európe, ktoré trvalo takmer tri storočia. Námorníci na celom svete majú obavy z búrok. Toto škótske súostrovie, ktoré leží na 60. stupňoch severnej zemepisnej šírky, ponúka lodiam aj ľuďom len pramálo ochrany. Keď sa na mori rozpúta besnenie, jeden z mála bezpečných prístavov nájdete v Lerwicku, hlavnom meste Shetlandov, ktoré je chránené pred severozápadnými vetrami. Keď tu lode hľadajú útočisko, každému je jasné, že sa schyľuje k najhoršiemu. Počas takýchto večerov domáci vedia, že zoči voči zúriacim živlom im neostáva iné, len vo vnútri vyčkať, kým búrka prehrmí. V takomto počasí nechodievam von, je to tam príliš divoké. Ostrov Bressay sa mi vždy zdal ideálny pre život, pretože je odľahlý. Na východnej strane ostrova môžete žiť na samote, stovky kilometrov naokolo nič nie je, a na západnej strane máte prístup k všetkým moderným vymoženostiam. Teda, pokiaľ nevypadne elektrina a funguje telefón. Bývame neďaleko mesta, takže máme to najlepšie z oboch svetov. Ale nikomu to neohovorte, pretože sa sem všetci presťahujú, a pokazia nám tú idylu. Jonathan si kúpil opustenú farmu, vníma tento dom ako súčasť shetlandského dedičstva. Manželia, ktorí ho vlastnili pred ním, zohrali významnú rolu v jeho detstve. Rozprávali mu príbehy o námorníkoch, výpravách, a dobrodružstvách. Tí starkí tu bývali od 40. rokov až do svojej smrti. Ten pán bol lovcom veľrýb. Odišiel do Južnej Georgie a lovil veľryby na juhu pri Antarktíde. Vydal sa tam na sezónu v roku 1939, no potom vypukla vojna, tak tam s bratom na päť rokov uviazli. V Južnej Georgii slúžili pri dele a mali rozkaz páliť, ak sa nemecká loď priblíži na menej ako tisíc metrov. Odohráva sa tu strhujúce predstavenie. Na Shetlandoch prší v priemere 250 dní v roku, a vietor tu má obávaného spojenca, vlny. Počas takýchto dní nadobúda človek pocit, že útesy pod ich náporom povolia. Vietor dosahuje v nárazoch až 80 uzlov, teda 150 kilometrov za hodinu, čo je najvyšší, 12. stupeň Beaufortovej stupnice a rovná sa hurikánu. Ťažko si predstaviť, že by sa more mohlo ešte viac rozbúriť. V 70. rokoch, keď mal Jonathan dvadsať, pôsobil ako kapitán lode, ktorá zásobovala správcov majáka na najsevernejšom shetlandskom ostrove Muckle Flugga. Majáky tvoria významnú súčasť slávnych dejín Škótska. Ten na ostrove Muckle Flugga dal postaviť Thomas Stevenson, otec spisovateľa Roberta Louisa Stevensona, ktorý napísal Ostrov pokladov a Doktora Jekylla a pána Hydea. Stevensonovci financovali stavbu väčšiny legendárnych majákov v Škótsku. Bell Rock, ďalší z monumentov uprostred oceánu, patrí k najpozoruhodnejším z tejto éry. Bell Rock začali stavať v roku 1807, a po prvýkrát sa rozsvietil o štyri roky neskôr. Časy, keď Jonathan pomáhal správcom majáka, sú dávno preč, a odvtedy sa pustil do iných zápasov. V súčasnosti pôsobí v lokálnej politike, už 20 rokov bojuje za ochranu Shetlandov na pevnine aj na mori. More nemám veľmi rád, naháňa mi strach. Som cicavec, čo dýcha vzduch, a tak chcem zostať nad hladinou. Ale keď pochopíte, ako vlny vznikajú, môžete sa naučiť, ako sa cez ne dostať. Útesy na ostrove Noss sú Jonathanovou tajnou záhradou. Každé leto sa na Shetlandoch zastavujú stovky tisíc sťahovavých vtákov. V zime, ak to počasie dovolí, Jonathan rád skúma podmorský svet pomocou kamery. Tu je jeden známy tvor, ježovka. Len málokto vie, že ježovky majú nohy. Skúsim to priblížiť, a možno ich aj uvidíme. Pokiaľ vieme, tak tieto ostnatokožce nemajú mozog. Ak sa nad tým zamyslíte, je vskutku pozoruhodné, že dokážu tie stovky nôh ovládať. More je na Shetlandoch všadeprítomné, nedá sa pred ním uniknúť. Jeho vplyv pocíti každý, kamkoľvek sa pohne. Všetci tu vedia, že s morom nie sú žarty. Za dva a pol roka tu v pobrežných vodách zomreli traja rybári. Je to veľmi nebezpečná práca. Rybári v podstate musia chodiť na more sami, sú skúsení, poznajú každý centimeter tohto pobrežia, reliéf morského dna, aj skaly tu hore, ale niekedy sa nehody skrátka stávajú. Do vôd v okolí Shetlandov prichádzajú stovky rybárskych lodí, tunajšie stavy rýb patria k najvyšším v Európe. Každý rybár však pozná povesť Severného mora, ktoré je búrlivé a nevypočítateľné. “Ako môžete vedieť, čo je búrka, kým ju nezažijete?” napísal Joseph Conrad. Shetlandy zasahujú búrky opakovane počas celého roka, a neúprosne tak pripomínajú plynutie času. Jonathan má možno trochu bláznivý sen, ktorý sa týka jeho farmy, dívate sa na budúci shetlandský les. Nateraz ide len o malú zelenú oázu v pustine plnej skál a rašeliny, ale Jonathan je pevne presvedčený, že raz tieto ostrovy pokryjú lesy, a Shetlandy budú vyzerať tak ako pred tisícročiami. Sami vidíte, prečo ten lesík tak obľubujú vtáky. Prileteli sem cez more z Nórska, čo je 400 až 500 kilometrov. Sú vyčerpané, nemajú si kde oddýchnuť, a potom zbadajú tieto stromy, tak na ne zosadnú. Stromom sa tu celkom darí, azda budeme mať možnosť vysadiť ďalšie na druhej strane od domu. Plánujeme zalesniť asi tak hektár pôvodnými druhmi. Dúfam, že kým zomriem, bude tu rásť vysoký les. Možno to tu bude vyzerať ako vo Fontainebleau, ktovie. Sme na mieste, kde sa Severné more stretáva s Atlantickým oceánom. Aj na úplnom severe Spojeného kráľovstva žijú ľudia, ktorí sa neboja postaviť zimným búrkam. Shetlandská pobrežná stráž poskytuje pomoc mužom a ženám, ktorí žijú v izolovanej, riedko osídlenej oblasti na konci sveta. Oscar Charlie je volací znak ich vrtuľníka, vďaka ktorému môžu dozerať na tento rozľahlý región. Kieran Murray je kronikárom Shetlandskej pobrežnej stráže. Zachránil viac než 6 tisíc ľudí, stovky mužov a žien mu vďačia za život. Dnes má Kieran 61 rokov, a je najstarším členom posádky vrtuľníka Oscar Charlie. Nad Shetlandmi už lieta 30 rokov. Na palube má kľúčovú úlohu, ovláda navijak a velí celej záchrannej akcii. Kieran pri navijaku je dôležitým prostredníkom medzi záchranárom, ktorého spúšťa, a pilotom vrtuľníka. To on navádza pilota, aby stroj dostal do správnej pozície. Každá ich akcia je zosynchronizovaná ako balet. Musíme myslieť na to, že pilot nič nevidí. Doslova sa stávame jeho očami, aby sme mu umožnili bez obáv manévrovať a dostať sa do správnej pozície. Prax sme získali rokmi tréningu. Lietame v každom počasí, za akejkoľvek situácie na mori, vo dne v noci, a pomáhame najrôznejším typom plavidiel. Keď sme raz dostali rozkaz od kapitána, spomínam si, ako našej posádke povedal: “Do záchrannej akcie ideme ako štvorčlenný tím a najmenej štyria sa musíme aj vrátiť.” Z tohto hľadiska to treba vždy brať, ak má niektorý člen posádky nejaký problém, ihneď sa vraciame. Vrtuľník Oscar Charlie tu pozná každý, členovia záchranného tímu sú pre všetky shetlandské deti hrdinami. Preto si túto cestu zvolil aj Kieranov syn. Pre Kierana Murrayho to znamená, že rodinná tradícia bude pokračovať. Jeho syn, Kieran Junior, je najmladším členom pobrežnej stráže. O tom, že budem pilotom helikoptéry, som sníval asi od piatich rokov. Približne v tom čase sme sa presťahovali na Shetlandy. Bývali sme asi 6 kilometrov od letiska, a pravidelne nad naším domom prelietali vrtuľníky. Pod vplyvom toho som zatúžil lietať. Šlo teda o detský sen, pilotovať raz takýto stroj, a ten sa mi napokon splnil. Kieran Senior sa sem presťahoval na začiatku 80. rokov. Keď bol ešte príslušníkom Kráľovského námorníctva, slúžil v Severnom ĺrsku. Na Shetlandy prišiel aj s rodinou v jeden sychravý deň uprostred zimy a už viac neodišiel. V tom čase si lietal na klzáku, myslím, že si mohol mať asi 16. Áno, tak nejako.06-28_Čarovné miesta Zeme III.[(046844)20-27-42] Už vtedy si sa túžil stať pilotom, sedel si na sedadle kapitána. Koľko si vtedy mal, tak 7 až 8? Áno, muselo to byť asi v tom čase. Sníval som o dni, keď si to budem môcť skúsiť naozaj. Mal som z toho sprvu zmiešané pocity, nevedel som si predstaviť, že sa naskytne šanca, aby som lietal s otcom. V tom čase sa moja kariéra odvíjala iným smerom. Až o sedem a pol roka neskôr sme mali príležitosť letieť spolu, bol to pre mňa významný okamih. Cítil som sa ohromne, keď bol otec so mnou vo vrtuľníku, a tento pocit pretrváva, aj keď pokračujeme v našej práci na Shetlandoch. Môžem povedať, že toto synovo rozhodnutie ma odradilo od odchodu do dôchodku. Chcel som skončiť ako 58 ročný, no vtedy Kieran povedal, že príde do záchranárskeho tímu. Vravel som si, že s ním by som lietal rád, a tak sa to zomlelo. Spolupráca s Kieranom je úžasná. Nestáva sa často, aby ste mohli pilotovi povedať: “Urob, čo chcem, inak to poviem tvojej mame.” To je pravda. Lietanie a pomoc iným je pre Kierana Juniora viac než len zamestnanie, pred dvoma rokmi sa mu splnil detský sen, lieta spolu s otcom. Nie je ničím nezvyčajným, že rýchlosť vetra presahuje 160 kilometrov za hodinu. Na takéto podmienky nie sme cvičení, no už sme zasahovali aj v takomto počasí, na rozbúrenom mori s veľkými vlnami. Vždy letíme ohrozené plavidlo nájsť. A ak sa na mieste posádka rozhodne, že sa záchranár nemôže spustiť dole, tak ho nespustíme. Ale to sa stáva veľmi zriedka. Lety a záchranné operácie môžu byť počas zimy veľmi náročné. Kieran Senior mal službu pri shetlandskom pobreží aj počas istej mrazivej noci. Na záchranu posádky lode B. Ready nikdy nezabudne. Rybársky čln na rozbúrenom mori zachvátil požiar, a trval už niekoľko hodín. Posádke nezostávalo nič iné, len opustiť trauler a zachrániť si kožu. Napriek extrémnym podmienkam sa jeden člen posádky vrtuľníka Oscar Charlie spustil na palubu. Posádka lode B. Ready musela skočiť cez palubu do záchranného člna, odkiaľ ich vytiahli do bezpečia. V tú noc Oscar Charlie zachránil život piatim škótskym rybárom, ktorých na otvorenom mori zaskočil požiar lode. Záchranár, ktorý visí na lane, vidí, ako sa k lodi blížime. Našou povinnosťou je dostať ho na palubu tak, aby sa nik nezranil. Ak sa niečo stane členovi posádky, na palube máte zrazu dvoch zranených, ktorí vám nemôžu pomôcť. Oblasť, v ktorej Oscar Charlie operuje, zahŕňa prevažne more, a je obrovská. Ide o 100 tisíc štvorcových kilometrov medzi severným Škótskom, Nórskom a Faerskými ostrovmi. Či ide o rybárov, alebo robotníkov na plošinách v Severnom mori, tisícky mužov by raz mohli potrebovať pomoc záchranárov. Vonku na mori, ďaleko od najbližšej pevniny, predstavuje vrtuľník jedinú možnosť, ako zranenú osobu evakuovať. Kieran Junior sa naučil, ako lietať v tomto špecifickom prostredí. Po tom, ako v Kalifornii získal pilotnú licenciu, strávil tisícky hodín dopravou zásob na ropné plošiny v okolí Shetlandov. Dnes má 33 rokov a nalietaných viac než 6 tisíc hodín. Na základni je stále v službe niekto z tímu 30 rôznorodých chlapov, pričom desiati sú piloti. Aby bola zaistená nepretržitá pohotovosť, pobrežná stráž má k dispozícii ešte druhú helikoptéru. Oscar Charlie dokáže v noci vzlietnuť do 45 minút, a do 15 minút počas dňa. Zasahovať môže kedykoľvek, a ročne sa zúčastní viac než stovky záchranných akcií. Oscar Charlie je na ostrovoch dobre známy, pre tunajšiu komunitu má ohromný význam. Roky pomáhal a bude ďalej pomáhať ľuďom, ktorí na Shetlandoch žijú. Oscar Charlie je spoľahlivý, robustný ťahúň, ktorý nám dáva pocit bezpečia, umožňuje nám robiť si svoju prácu a zachraňovať ľudí. Príslušníci pobrežnej stráže sem prišli s rozličnými skúsenosťami, mnohí sú bývalými príslušníkmi Kráľovského námorníctva, alebo letectva, veteráni vojen v Iraku či na Falklandoch. V úzkom profesijnom svete záchranných zložiek sú Škóti pokladaní za jedných z najlepších. Počas leta je to krásne miesto na život i na prácu, ale v zime to môže byť náročné. Za zlého počasia bývajú lety riskantné, a akcie často prebiehajú v noci. Za silného vetra to loďou hádže, takže vysadiť záchranárov na palubu si žiada veľkú zručnosť. Marcus prišiel do tímu ako bývalý príslušník armády. Má záchranársky aj zdravotnícky výcvik, zo štvorčlennej posádky plní najnebezpečnejšie úlohy, keďže absolvuje výsadky. Keď visím na konci lana, mám to rozbúrené more zvyčajne bližšie pred očami než zvyšok posádky. Človek sa naučí odhadnúť, v čom môžu byť riziká, a čo by mal urobiť. Niekedy si na tom konci lana vychutnávam výhľad, a inokedy mám chuť zavrieť oči, keď sú podmienky naozaj drsné. Vtedy sa chcem len čo najrýchlejšie dostať na loď. No pracujeme v nádhernej oblasti, a pre každého z posádky je to česť. Keď letíme spolu do záchrannej akcie, je to senzačné, no sú chvíle, keď premýšľate, či si ako mladý pilot poradí, keď nemá toľko skúseností. Nejde vyslovene o obavy, len vám to tak napadne. A je úžasné, keď na rozbúrenom mori zachránime rybára, a ten mladý pilot sa bez problémov prispôsobí počasiu, a urobí, čo sa od neho čaká. Môžeme potom spustiť dole záchranára, vytiahnuť zraneného do vrtuľníka a vrátiť sa na základňu. A keď je tým mladým pilotom môj syn, napĺňa ma to nesmiernou hrdosťou. Na palube záchranárskej helikoptéry nemá pilot výsadné postavenie, je jedným z členov tímu záchranárov, ktorí sú všetci skúsení. Kieran Junior sa od otca naučil, že s odvahou a pokorou sa dá zdolať oceán aj obloha nad Shetlandmi. Ďaleko od okolitého sveta, a 40 kilometrov od najväčšieho ostrova Shetlandov, sa z mora vynára ostrov Fair Isle, na ktorom sa akoby zastavil čas. Tento maličký drsný kúsok zeme obmývajú rozbúrené vody Atlantiku. Má rozlohu len 5 krát 2 kilometre, žije na ňom 60 ľudí, a leží medzi severným Škótskom a zvyšnými Shetlandskými ostrovmi. Chovateľ oviec, farmár, kostolník a požiarnik, Neil Thomson je mužom mnohých povolaní, ako väčšina obyvateľov ostrova Fair Isle. Ako dieťa som sa hrával tu na okolí, na týchto útesoch, preto toto miesto odjakživa pokladám za svoj domov. Keby moja mama tušila, koľkokrát som z tých útesov takmer spadol, veľmi by sa hnevala. Len si predstavte 5 ročného chlapca, ktorého to stále pokúša zájsť o kúsok ďalej. Zopárkrát mi hrozilo, že bude po mne a nemusel som tu byť. No potom vyrastiete, obľúbite si ten kraj, stanete sa jeho súčasťou, a to je pekné. Na ostrove Fair Isle nie je ani jedna dedina, iba približne 20 domov, roztrúsených po južnej časti ostrova. História Neilovej rodiny siaha až na koniec 17. storočia, je možné, že jeho predkovia sem prišli dokonca ešte skôr. Neil pochádza z dlhej línie správcov majákov a námorníkov. V týchto dvoch povolaniach obyvatelia ostrova vynikali. Smer vetra 130 stupňov, rýchlosť 22 uzlov. Fúka pomerne silný bočný vietor rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Nejde o nič vážne, to je v norme. A pilot je skúsený, zvládne to. Dnes sa na víkend vracia domov päť stredoškolských študentov, a lietadlo vezie aj dôležité zásoby, na ktoré sme čakali 10 dní. V minulosti, keď sa z ostrova Fair Isle dalo dostať len loďou, muži z neho museli odchádzať za prácou, aby unikli chudobe, a dokázali uživiť rodiny. Vďaka leteckému spojeniu dnes môžu obyvatelia ostrova žiť takisto ako ostatní Shetlanďania, teda takmer. Keďže tu žije tak málo ľudí, každý z nás je odborníkom na 2 až 3 veci. Keď spojíme svoje sily, dokážeme fungovať ako komunita. Musíte sa vedieť s každým zhodnúť, a vo všeobecnosti sa nám to darí. Ak sem príde niekto, kto nedokáže mať každého rád, zvyčajne zostane rok, dva, a potom sa odsťahuje, pretože to má ťažké. Po stáročia vlastnili ostrov bohaté škótske rodiny. Sedliaci si od nich prenajímali neobrobenú pôdu. Žili v izolácii, boli chudobní, ale slobodní a jednotní. Dnes Fair Isle nevlastní žiadna osoba, ide o spoločné územie, a patrí všetkým. Od roku 1954 si každá z rodín prenajíma svoj dom od Národnej nadácie pre Škótsko, charitatívnej organizácie, ktorá má na starosti ochranu škótskeho dedičstva. Dnes ráno Neil, ako všetci farmári na Fair Isle, prišiel odchytiť pár svojich najstatnejších oviec. Ide o tradíciu, každý z chovateľov musí venovať niekoľko zvierat komunite. Jahňatá sa rodia na sklonku leta, rozdelia si ich rodiny na ostrove. Podobne ako väčšina ostrovanov, aj Neil má asi 40 oviec. Chovajú sa na mäso a na vlnu, a neoddeliteľne patria k tunajšiemu životu. Niekedy sa s ovcami rozprávam, a vždy ma vystraší, keď mi odpovedia. Dlhý čas sa ostrov volal Fridarey, čo v starej nórčine znamená “Ostrov mieru”. Dnes by sme názov Fair Isle mohli preložiť ako “Ostrov čestnosti”. Neil prišiel pomôcť ostatným pri náročnej, ale dôležitej práci. Do jedného z dvojice veterných generátorov na ostrove udrel blesk. Treba ho čo najrýchlejšie, ešte pred zimou, znova vztýčiť. Ukazuje sa, že ide o ťažšiu úlohu, ako sa čakalo. Vietor silnie a medzi mužmi hustne atmosféra. 80 percent energie na ostrove Fair Isle pochádza z vetra. Ostrovania neočakávajú pomoc od iných, musia si poradiť sami. Bez žeriava to môže trvať aj niekoľko dní. Počasie im dnes nepraje, no aj tak sa musia pokúsiť turbínu vztýčiť. Obyvatelia ostrova sa na nich spoliehajú. Ale mrazivý vietor silnie a opravu bude nutné odložiť. Dnes večer ide Neil navštíviť svojho otca Stewarta, najstaršieho obyvateľa ostrova Fair Isle, a svoju sesternicu Lisu. Sú rodinou milovníkov hudby, a táto záľuba sa dedí z generácie na generáciu. HUDBA A SPEV Prináša hlboké, nádherné, rozmanité zážitky a strhne každého. Bez hudby by sme vymreli. Skúšate zadržať dych, aby ste zistili, koľko vydržíte nedýchať, a rovnaké je to s hudbou, môžete ju skúsiť nepočúvať, ale po chvíli si začnete hmkať melódiu. Hudba je všade. HUDBA Good Shepherd je jediná loď na ostrove. Dvakrát týždenne sa plaví z Fair Isle do Sumburghu, na najväčšom z ostrovov. Podmienky dnes dovoľujú, aby loď odplávala na sever po zásoby. Good Shepherd je na ostrove hlavným zamestnávateľom, celá posádka pochádza z Fair Isle a kapitán Neil Thomson je na palube najvyšším pánom, hneď po Bohu. Je tu len jedna ovca a jeden baran, dnes sú jedinými pasažiermi. Naspäť povezieme veľký náklad, možno aj jedno auto, množstvo tovaru do obchodu, olej a naftu.06-28_Čarovné miesta Zeme III.[(057326)20-27-44] V Sumburghu musia námorníci stihnúť nakládku za hodinu. Majú dobrý dôvod ponáhľať sa, na ostrove Fair Isle uviazli na vyše desať dní. Bolo veľmi nevľúdne. Uplynulý mesiac sa nám nedarilo vystihnúť lepšie počasie, aby sme mohli vyplávať. Potrebovali sme aspoň jeden deň v týždni, ale počasie sa vždy zlepšilo nanajvýš na pol dňa. To je moja posteľ. Keď si do nej ľahnem, nebude sa mi chcieť vstať. Ak to dovoľuje počasie, Good Shepherd dvakrát týždenne križuje 40 kilometrový úsek, ktorý oddeľuje Fair Isle od zvyšku sveta. Loď Good Shepherd je pomenovaná po svojej predchodkyni. Šlo o robustný záchranný čln, ktorý začiatkom 20. rokov 20. storočia prerobili na nákladnú loď. Dovtedy nikto nezaisťoval pravidelnú dopravu medzi ostrovom Fair Isle a zvyškom Shetlandov. Pre tunajších obyvateľov predstavuje Good Shepherd ešte i dnes životne dôležité spojenie. Loďou sa preváža všetko, čo sa nezmestí do lietadla. Ostrov Fair Isle pôsobí, ako by zamrzol v čase. No hoci jeho obyvatelia žijú odlúčení od sveta, napĺňajú tu svoju vlastnú predstavu o šťastí na kúsku zeme, ktorý obmýva oceán. Vo všetkom na svete jestvuje rovnováha, dejú sa dobré i zlé veci. Ale pokiaľ predsa len prevažujú tie dobré, môžeme sa z toho tešiť. A o to sa tu snažíme. Až raz budete mať pocit, že máte vážne problémy, tak len príďte sem a pozrite sa okolo seba. Poviete si: “To je nádhera!” Nikdy, nikdy sa tu necítim osamelo. Mám toto všetko, nič viac nepotrebujem. Tento ostrov je hraničným územím v jednom z odľahlých kútov sveta. Fair Isle, “Ostrov čestnosti”, je malým fliačikom zeme, kde azda naozaj žijú čestní, spravodliví ľudia, a miestom, kde ich odlúčenosť núti, aby spolu vychádzali a delili sa o svoje jediné bohatstvá, slobodu a neskrotnú prírodu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.