BYBLOS – OD RYBÁRSKEJ OSADY K SVETOVÉMU MESTU A SPÄŤ – LIBANON

By | august 22, 2016

Dejiny sa pri pobreží libanonského Byblosu vrstvia sťa sedimenty. Ako by sem udalosti naplavilo more a potom ich znova odnieslo so sebou. Jeden deň chôdze od Byblosu, neďaleko prameňa rieky Adonis pri Afge v pohorí Libanon sa skončil život mladého boha Adonisa, ktorého roztrhal divý kanec. Jeho milenka Afrodita predpovedala túto desivú tragédiu. Dramatická milostná sága antiky dodnes živí predstavivosť ľudí. Adonisova krv vsiakla do zeme, z ktorej vyrástli veternice, a s príchodom jari pokryli libanonské stráne ružovým kobercom. Jeho krv sa zmiešala tiež s vodou rieky Adonis, ktorá sa od tých čias každú jar sfarbí do ružova a ústí do mora pri Byblose. Ľudia si od tej doby pri prameni aj ústí rieky Adonis pripomínajú tento príbeh slávnosťami a rituálmi. Byblos sa tak stal kultovým miestom Adonisa a lásky. Tento kraj má svoje čaro. Malý prístav je darom prírody osídleným už od doby kamennej, ktorého podoba sa zmenila len málo. Prístav predstavoval akúsi bránu do šíreho sveta a základňu prekvitajúceho obchodu v oblasti. Odolal toku času i vplyvu rôznorodých kultúr a civilizácií. Úzky pás medzi 3000 metrovými vrchmi pohoria Libanon s úrodnými svahmi a blízkym pobrežím poskytuje ideálne civilizačné podmienky. Byblos je nepretržite osídlený vyše 7 000 rokov a radí sa medzi najstaršie mestá sveta. V dobe kamennej sa odtiaľto vydávali na more za korisťou iba rybári, no v 3. tisícročí pred Kristom sa z malej dediny stalo hradbami obohnané mesto s názvom Gebal. Do zapadnutej osady pri Stredozemnom mori priniesli novú kultúru egyptskí faraóni. Rozbehli sa na vtedajšiu dobu nevídané obchodné aktivity. Blízke pohorie Libanon pokrývali legendárne cédrové lesy. Egyptskí panovníci potrebovali toto vzácne drevo na stavbu svojho loďstva a pyramíd. Platili zaň núbijským zlatom, cennými látkami a papyrusom.08-19_Poklady sveta IV.[(016494)11-55-37] Gebal sa preslávil a stal sa najbohatšou metropolou tých čias. Byblos vyvážal okrem cédrového dreva aj živicu na balzamovanie múmií a vzácne zlatnícke práce. Obchodoval s Cyprom, Krétou, Anatóliou a Chetitmi. Významom by sa toto mesto vo svojej zlatej ére dalo dnes prirovnať azda len k New Yorku, Londýnu či Parížu. Gréci, ktorí sa sem prisťahovali zmenili pôvodný názov mesta Gebal na Byblos, čo je grécke slovo označujúce papier či knihu a celú provinciu nazvali Fenícia. Pri dohadovaní obchodov sa uzatvárali zmluvy a zasielali posolstvá. Práve papyrus a obchodné aktivity stáli za vynájdením prvej hláskovej abecedy, ktorú tvorilo 22 znakov. Mocných fenických kráľov pochovávali v sarkofágoch, ktoré spustili hlboko do skaly a zasypali pieskom, aby ich nik nerušil. Sarkofág kráľa Ahirama z Byblosu, jedného z 9 fenických kráľov, ktorí vládli v Byblose, je popísaný prvými novými písmenami. Tvoria základ všetkých dnes používaných abecied. Okolo roku 1300 pred Kristom sa Byblos stal rodiskom písma. Nápis na sarkofágu kráľa Ahirama zaprisaháva a varuje. Ktokoľvek naruší tento hrob alebo zničí Byblos, nech stratí svoju moc a žije v nepokoji. Mier v Byblose nemal dlhé trvanie. Kraj prepadli takzvané Morské národy. Egypt strácal svoju moc. Po Asýrčanoch a Babylončanoch dobyli toto územie Peržania, až sa tu za Alexandra Veľkého presadil grécky vplyv. V roku 63 pred Kristom sem napokon vpochodoval Pompeius a v Byblose zavládol nový poriadok. Znova ho prebudovali. Stal sa rímskym mestom, ktoré zdobili vznešené kolonády. Panovníci z Ríma si ho cenili nie pre strategickú polohu prístavu ale pre jeho spirituálnu príťažlivosť. Adonisov kult bol v antickom svete veľmi rozšírený. Byblos priam symbolizuje triumf života nad smrťou a to Rimanov magicky priťahovalo. Byblos si tak posilnil svoju povesť mystického miesta. Hlavná studňa je v hĺbke uprostred priestranstva nad ktorým sa vzpínajú rozvaliny rôznych kultúr. V priebehu tisícročí zásobovala vodou už mnoho národov. Po Rimanoch vládla na blízkom východe Byzantská ríša, až kým toto územie neobsadili moslimskí Umajjovci z Damasku. Byblos sa podobne ako mnoho miest na prednom východe stal križovatkou náboženských smerov. Dnes to demonštruje franský križiacky hrad, ktorý mestu dominuje. Postavili ho z mohutných kvádrov na obranu a na večnosť. Mnohé kamene z ruín, ktoré tu zanechali predošlé kultúry boli použité znova. Kamkoľvek sa pozriete, z egyptského vplyvu, fenickej moci, rímskej nádhery či kultúry Morských národov sa nezachovalo takmer nič. Byblos bol obohnaný mohutnými hradbami a ostal pevný v kresťanskej viere ako mestá na západe počas raného stredoveku. Starý obchodný prístav sa na čas otvoril a obchod so Španielskom a Benátkami prekvital ešte ďalších 200 rokov. No uzavreli sa tu pred moslimskými vplyvmi i zásahmi z vnútrozemia.08-19_Poklady sveta IV.[(028502)11-55-41] Mnohé činy mali symbolickú povahu. Aj stavba Baziliky svätého Marka. Pomenovali ju podľa evanjelistu, ktorý v Byblose založil prvú kresťanskú obec a postavil tu kaplnku pred svojou cestou do Egypta, kde položil základy koptskej cirkvi. Na mieste pôvodnej kaplnky vznikla románska bazilika, ktorá bola viackrát zničená. Byblos ostal mestom protikladov a bojov o moc i pravú vieru. Šlo o vzostupy a pády, vďaka ktorým nájdeme na tomto malom území len málo kontinuity. S každou kultúrnou inváziou sa menili aj perspektívy. Po odchode križiakov koncom 13. storočia vládli mestu mamelukovia a Osmanská ríša. V Byblose, ktorého dnešný názov Jubail je upomienkou na starý Gebal, zanechali súk, ktorý so životu vlastnou samozrejmosťou obsadil niekdajšie rímske námestie i kresťanský areál. V Byblose sa všetko na seba vrství. Je to bazár kultúr. Po križiackych rytieroch a Osmanoch už nedošlo ku kultúrnej okupácii. Byblos zapadol v svetových dejinách, ktorých javisko sa presunulo inam. No spomienky na dejiny mesta trvajúce bez prestávky 7 000 rokov hýria farbami. Ostalo križovatkou náboženstiev, kde sa stretá bazilika so súkom a Mohamed so svätým Markom. Z mesta svetového významu 2. tisícročia pred Kristom je dnes opäť rybárska osada na okraji východného stredozemia v tieni pohoria Libanon. Iba mýty sú tu stále živé. Obeliskový chrám, svätyňu z 19. storočia pred Kristom, kedysi strážila armáda bronzových bojovníkov, ktorých archeológovia našli o 4000 rokov neskôr. Dnes sú symbolom mesta a spomienkou na jeho magickú minulosť.08-19_Poklady sveta IV.[(022151)11-55-39] Podobne ako sága, ktorú tu každý rok na jar znova oživujú, keď sa voda z roztopeného snehu z hôr sfarbí hlinou na červeno a tečie do mora. Sága, ktorá pripomína Adonisov osud z čias, kedy v Libanone ešte rástli cédre a naozaj kvitli veternice.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.